KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 3. 2012plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/193/2011 z 6. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. marca 2012, sp. zn. 3Cob/193/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011899883.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/193/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899883
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899883.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Rastislav Hrtánek -
R.H.MONT, 013 53 Petrovice, IČO: 34 754 016, práv. zást. JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka,
Kysucká cesta 3, 010 01 Žilina, proti žalovanému A+A Montrekons, spol. s r.o., Matúšova 13b, 811
04 Bratislava, IČO: 17 309 751, práv. zást. JUDr. Gabriel Laktiš, advokát, Mariánska 8, 949 01 Nitra,
o zaplatenie 6.704,54 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/191/2006-167 zo dňa 22.2.2011 a uzneseniu č.k. 32Cb/191/2006-182
zo dňa 8.3.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/191/2006-167 zo
dňa 22.2.2011 v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania sumu 654,95 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/191/2006-182 zo dňa
8.3.2011 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.654,77 eur
spolu s úrokom z omeškania 15,5 % ročne zo súm a v lehotách uvedených vo výroku rozsudku. V
časti o zaplatenie 49,77 eur konanie zastavil. Vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. O trovách konania žalobcu rozhodol samostatným uznesením tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na náhradu trov konania sumu 335,09 eur a 2.381,23 eur.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zaplatenia vymáhanej istiny domáhal z titulu
neuhradených faktúr za vykonané dielo na základe zmluvy o dielo č. XXX/XXXX zo dňa 1.8.2004 (ďalej
len zmluva o dielo) zváračské a zámočnícke práce a stavbe Slovnaft a.s. v rozsahu podľa požiadaviek
objednávateľa (odporcu). Po návrhu na zmenu petitu súd podľa obsahu podania zistil, že sa jedná o
čiastočné späťvzatie návrhu, a preto konanie v časti o zaplatenie 49,77 eur zastavil. Súd vo veci vydal
platobný rozkaz dňa 27.2.2006, proti ktorému odporca podal odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že
pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného z titulu zmluvnej pokuty
dňa 13.6.2005 na základe písomného podania právneho zástupcu žalovaného. Podaním, ktoré došlo
súdu 6.10.2008 žalovaný vzájomným návrhom uplatnil na zaplatenie sumu 468.807,- Sk ako rozdiel
medzi vymáhanou istinou a náhradou škody voči žalobcovi. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že



účastníci uzavreli zmluvu o dielo s predmetom plnenia „zváračské a zámočnícke práce na stavbe
Slovnaft a.s., Bratislava“, a to v rozsahu podľa požiadaviek žalovaného (objednávateľa) s časom plnenia
- začatie diela 1.8.2004 a predpokladané ukončenie 31.12.2004. Súd zistil, že žalovaný cenu diela
zaplatil len čiastočne a nezaplatil vymáhanú istinu. Žalobca si svoj záväzok zo zmluvy o dielo splnil
riadne, vyúčtoval si za reálne vykonané práce, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu žalovaného, v konaní nebolo preukázané, že žalobca odišiel zo
stavby svojvoľne, ale práve naopak, na základe pokynu žalovaného, čo vyplýva i z výpovede svedkov a
žalobca bol po odchode zo stavby preradený žalovaným na R. E., kde na základe toho vykonával práce
pre spoločnosť EXMONT ENGINEERING s.r.o.. Z toho súd vyvodil, že žalovaný neposkytol žalobcovi
súčinnosť a zo stavby musel odísť na pokyn žalovaného, a preto dielo nemohol odovzdať tak, ako
bolo dohodnuté v zmluve. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca spôsobil na stavbe vady, súd
zistil, že žalovaný súdu nepreukázal aké vady a kedy na predmetnom diele reklamoval u žalobcu. V
konaní nebolo preukázané prerušenie prác alebo odstúpenie od zmuvy, a preto súd dospel k záveru, že
žalovanému nevzniklo právo na náhradu škody podľa zmluvy o dielo, a preto pohľadávka žalovaného
nebola spôsobilá na započítanie.

Právne vec posúdil podľa § 580 Obč. zák., § 376, 536 a nasl. a 369 Obch. zák.. O trovách konania
rozhodol samostatným uznesením podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal úspešnému
žalobcovi v plnej výške, pretože neúspech mal len v nepatrnej časti.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov
konania a vzájomnému návrhu žalovaného vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania
vzájomného návrhu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie je v rozpore so skutočným, ako aj
právnym stavom veci a naviac porušenie zásady rovnakého postavenia účastníkov konania. Namietal,
že súd prvého stupňa vypočul svedka F. C., ktorého tvrdenia si osvojil prvýkrát bez prítomnosti právneho
zástupcu a žalovaného a že tento svedok je absolútne nedôveryhodný, pretože nebol žalovaným
splnomocnený, aby ho ako objednávateľa diela zastupoval a dával pokyny. Žalovanému vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8 bod 8.2 zmluvy o dielo, pretože nie je správny záver súdu,
že žalovaný neposkytol súčinnosť a že nebolo preukázané prerušenie prác alebo odstúpenie od zmluvy
z viny žalobcu.

Zdôvodnil, že nárok žalobcu v sume 6.704,54 eur zanikol jednostranným započítaním dňa 13.6.2005.
Poukázal na to, že zmluva o dielo podľa dohody mohla byť menená iba písomne. K ďalšej svedeckej
výpovedi svedka L. K. uviedol, že tento bol jedným zo zhotoviteľov žalovaného a žalovaný s ním vedie
súdny spor, a preto vypovedal účelovo a taktiež bez prítomnosti žalovaného. Voči priznanému úroku z
omeškania vzniesol námietku premlčania.

Vo svojom obsiahlom odvolaní sa opätovne zaoberal oprávnenosťou vzájomného návrhu, vadami
vykonaných prác, ktoré preukázal písomnou reklamáciou od svojho zmluvného partnera z 22.11.2004
a žalovaného žalobcovi 2.5.2005. Zmluvný partner nezaplatil z titulu vád žalovanému sumu 79.421,80
eur, čím mu vznikla škoda, ktorú rozpočítal medzi svojich subdodávateľov.

Uviedol, že súd prvého stupňa porušil procesnoprávne predpisy a jeho právo na spravodlivý proces a
namietal jednotlivé skutočnosti, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdenia o porušení jeho ústavných práv.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenia žalovaného o rozpore napadnutého rozsudku so skutkovým
a právnym stavom veci nie sú správne. Taktiež ani tvrdenie o hrubom porušení procesnoprávnych
predpisov a porušení zásady rovnakého postavenia účastníkov konania. Práve naopak, PN právneho
zástupcu a neprítomnosť žalovaného na nariadených pojednávaniach spôsobila, že konanie o
zaplatenie dlžnej sumy, nenáročné na dokazovanie sa pretiahlo doslova o niekoľko rokov. Poukázal na



to, že žalovaný nedôveryhodnosť svedka nepreukázal ani pred súdom prvého stupňa ani v odvolaní a
nepravdivo uviedol, že nemal možnosť klásť svedkovi F. C. otázky, keďže tento bol opakovane vypočutý i
za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. V ďalšej časti vyjadrenia poukazoval na správanie
žalovaného a jeho právneho zástupcu počas konania pred súdom prvého stupňa.

Žalovaný podal odvolanie i proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a
navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd prizná náhradu trov prvostupňového konania žalovanému.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a uznesenia, a preto
sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých rozhodnutí (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného v odvolaní
odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s názorom odvolateľa, že jeho vzájomný návrh podaný 6.10.2008
bol dôvodný.

Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že žalovaný si
vzájomným návrhom uplatnil proti žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie z titulu zmluvnej pokuty
podľa čl. 8 bod 8.2 zmluvy o dielo v sume 248.455,- Sk a z titulu náhrady škody v sume 422.333,- Sk a
žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie 468.807,- Sk.

Podľa ustanovenia § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Žalovaný svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty započítal voči pohľadávke žalobcu v podanom
odpore proti platobnému rozkazu. Nakoľko pohľadávka žalobcu na zaplatenie ceny vykonaných prác
bola po práve, súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa v konaní zaoberal dôvodnosťou
navrhnutého započítania, t.j., či žalovaný oprávnene v súlade s dohodou v čl. 8 bod 8.2 zmluvy o dielo
si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu.

Podľa citovaného zmluvného článku, „v prípade prerušenia prác alebo odstúpenia od zmluvy z viny
zhotoviteľa (žalobcu) je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi (žalovanému) zmluvnú pokutu vo
výške 50 % z ceny diela“.

Odvolací súd sa stotožnil s vykonaným dokazovaním, jeho zhodnotením a právnym názorom súdu
prvého stupňa, že žalobca neporušil uvedené zmluvné ustanovenie, neodišiel zo stavby svojvoľne, ale
na základe pokynu žalovaného bol preradený na R. E., kde vykonával práce pre spoločnosť EXMONT
ENGINEERING s.r.o., t.j. pre spoločnosť, pre ktorú žalovaný bol zhotoviteľom na stavbe Slovnaft a.s.
Bratislava, na ktorej ako zhotoviteľ pracoval pre žalovaného i žalobca. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že podľa zmluvy o dielo č. 220/2004 uzavretej medzi účastníkmi konania v predmete zmluvy
je stanovené, že zhotoviteľ vykonáva práce v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa (žalovaného) a
žalovaný v konaní nepreukázal, že dal pokyn na vykonávanie ďalších prác po dokončení diela na stavbe
Slovnaft a.s. Bratislava.

Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu z titulu náhrady škody, odvolací súd taktiež zistil zhodne so súdom
prvého stupňa, že žalovaný v konaní nepreukázal, že sú splnené predpoklady pre priznanie práva z
titulu náhrady škody v zmysle § 373 Obch. zák.. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že právo
na náhradu škody i v prípade, ak by žalovaný ako poškodený preukázal splnenie predpokladov, jeho



nárok by mu súd nepriznal pre nedostatok súčinnosti (§ 376 Obch. zák.). V podrobnostiach odvolací
súd poukazuje na presvedčivé a úplné zistenia v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré sú uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Vznesená námietka žalovaného o premlčaní úroku z omeškania z dôvodu, že nebol uplatnený ako ročný
úrok z omeškania, nie je dôvodné. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil, síce bez uvedenia, že ide o
ročný úrok, ale táto skutočnosť nezakladá vadu uplatnenia nároku, pretože s poukazom na § 264 a 502
ods. 2 Obch. zák. platí, že výška úroku sa týka ročného obdobia.

V odvolaní žalovaný namietal i to, že súd prvého stupňa vypočul svedka F. C. bez prítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Táto námietka nie je dôvodná. Svedok bol opakovane vypočutý
na pojednávaní konanom 1.2.2011 za prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý svedkovi
kládol otázky.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 O.s.p. svedok musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O význame
svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej výpovede boli svedkovia riadne poučení súdom
prvého stupňa. Námietka žalovaného v odvolaní o nedôveryhodnosti dvoch vypočutých svedkov je preto
pre posúdenie významu ich výpovede právne nedôvodná. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tomto
svojom tvrdení.

Namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa v odvolaní odvolací súd posúdil ako nedôvodné a
nepreukázateľné. K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces
nezakladá právo na výhru v spore.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania tak, že podľa výsledku
sporu ich náhrada v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. patrí úspešnému žalobcovi, pretože mal neúspech len
v nepatrnej časti.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p. tak, že súd ich
priznal úspešnému žalobcovi. Žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy z titulu právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu, účasť na odvolacom pojednávaní 7.3.2012), t.j. 2x
237,34 eur, režijný paušál 1x 7,41 eur a 1x 7,63 eur, náhrada za stratu času (cesta do Žiliny a späť) 13x
12,71 eur, čo je spolu 654,95 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne
žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 32Cb/191/2006

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)