Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/133/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114236459 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114236459.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: blo.ball productions s.r.o., so sídlom Trstice 1019, 925 42 Trstice, IČO: 46 795 545, právne zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, 190 00 Praha 9 - Vysočany, IČO: 472 554 80, +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, IČO: 47 255 480, proti žalovanému: Divadlo Malá scéna STU, so sídlom Dostojevského rad 7, 811 09 Bratislava, IČO: 42 177 405, právne zastúpený: JUDr. Martina Mrázová, advokátka, Šoltésovej 20, 811 08 Bratislava, IČO: 42 171 300, o zaplatenie 1 545 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/51/2015-290 zo dňa 22.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/51/2015-290 zo dňa 22.02.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1 545 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 410 € od 02.05.2014 do jej zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 185 € od 02.08.2014 do jej zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 615 € od 16.06.2014 do jej zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 335 € od 02.08.2014 do jej zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40 €, a to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu z a m i e t a a p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca si splnil svoj záväzok voči žalobcovi zo Zmluvy č. 2013-B-0003, z ktorej článku II. bodu 3. vyplýva, že za každé odohraté verejné vystúpenie po premiére v divadle Malá scéna STU prináleží Agentúre odmena vo výške 50 €, zo Zmluvy č. 20120901, z ktorej článku II. bodu 3. vyplýva, že za každé odohraté verejné vystúpenie po premiére v divadle Malá scéna STU prináleží Agentúre odmena vo výške 35 €, zo Zmluvy č. 2013-B-0002, z ktorej článku II. bodu 3. vyplýva, že za každé odohraté verejné vystúpenie po premiére v divadle Malá scéna STU prináleží Agentúre odmena vo výške 50 €, zo Zmluvy č. 20121001, z ktorej článku II. bod 3. vyplýva, že za každé odohraté verejné vystúpenie po premiére Malá scéna STU prináleží Agentúre odmena vo výške 50 €, keď zabezpečil, aby J. M. pre žalovaného naštudoval a podal herecký výkon, a to dňa 02.04.2014 o 10:00 hod v predstavení Mizantrop, dňa 02.04.2014 o 19:00 hod v predstavení Mizantrop (odmena 2 x po 50 €), dňa 08.04.2014 o 19:00 hod v predstavení Peter a Lucia (odmena 50 €), dňa 09.04.2014 o 19:00 hod v predstavení Peter a Lucia (odmena 50 €), dňa 16.04.2014 o 10:00 hod v predstavení Peter a Lucia, dňa 16.04.2014 o 19:00 hod v predstavení Peter a Lucia (odmena 2 x po 50 €), dňa 22.04.2014 o 19:00 hod v predstavení Lysistrata (odmena 35 €), dňa 07.05.2014 o 10:00 hod v predstavení Peter a Lucia, dňa 07.05.2014 o 19:00 hod v predstavení Peter a Lucia (odmena 2 x po 50 €), dňa 08.05.2014 o 19:00 hod v predstavení Ubu, (odmena 50 €), dňa 18.05.2014 o 19:00 hod v predstavení Lysistrata (odmena 35 €), a za ktoré si vyúčtoval dohodnutú cenu odplatu na základe faktúry č. 2014-0019 zo dňa 22.04.2014, vystavenú na sumu vo výške 335 €, so splatnosťou dňa 01.08.2014 a na základe faktúry č. 2014-0027 zo dňa 18.05.2014, vystavenú na sumu vo výške 185 € so splatnosťou dňa 01.08.2014. Výška nezaplatenej odmeny na základe uvedených faktúr predstavuje spolu sumu vo výške 520 €. 3. Za nesporné súd prvej inštancie považoval, že žalobca si splnil svoj záväzok voči žalobcovi na základe uzatvorenej ústnej zmluvy, a to, keď zabezpečil, aby Gabriel Tóth vykonal pre žalovaného autorské dielo - rozprávku „ Aladinova čarovná lampa“ a podal herecký výkon, a to dňa 02.02.2014 o 15:00 hod., dňa 20.02.2014 o 10:00 hod., dňa 13.04.2014 o 15:00 hod., dňa 15.04.2014 o 10:00 hod. a dňa 15.04.2014 o 11:00 hod., a za ktoré si vyúčtoval dohodnutú cenu odplatu na základe faktúry č. 2014-0011 zo dňa 01.03.2014, vystavenú na sumu vo výške 410 €, so splatnosťou dňa 01.05.2014 a na základe faktúry č. 2014-0018 zo dňa 15.04.2014, vystavenú na sumu vo výške 615 €, so splatnosťou dňa 15.06.2014. Výška nezaplatenej odmeny na základe uvedených faktúr predstavuje spolu sumu vo výške 1 025 €. V konaní bolo preukázané, že dlh žalovaného žalobcovi za vyššie uvedené neuhradené faktúry, predstavuje spolu sumu vo výške 1 545 €. 4. V konaní mal za preukázané, že žalovaný si započítal dňa 09.02.2015 jednostranným úkonom voči žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 1 545 € len do výšky uplatneného nároku žalobcom, ako kompenzačnú námietku, ktorá mu mala vzniknúť z titulu vzniku škody voči žalobcovi vo výške 4 589,50 €. Súd pri posudzovaní skutočnosti kedy došlo ku kompenzačnému prejavu žalovaného voči žalobcovi t.j. k započítaniu vzájomných pohľadávok, vychádzal z podania žalovaného na súd zo dňa 09.02.2015, kedy si žalovaný jednostranným úkonom započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 1 545 € ako kompenzačnú námietku oproti ním uplatneného nároku vo výške 1 545 €, nakoľko žalovaný súdu nepredložil dôkaz, že započítací prejav doručil žalobcovi listom zo dňa 10.10.2014, ktorým mal voči žalobcovi vykonať započítanie svojej pohľadávky vo výške 1 545 € oproti ním uplatneného nároku vo výške 1 545 €, hoci na pojednávaní dňa 03.06.2016 tvrdil, že súdu tento list predloží na budúcom pojednávaní doklad o jeho doručení, čo však neučinil a nepredložil ani na pojednávaní dňa 29.11.2016, kde tvrdil, že žalobcovi doručil tento započítací prejav, čo mal dokazovať list adresovaný žalovanému zo dňa 12.12.2014. Súd konštatoval, že započítací prejav je možné urobiť aj v rámci súdneho konania ako obranu proti žalobe, preto má za to, že žalovaný ho učinil dňa 09.02.2015. 5. V konaní bolo podľa súdu prvej inštancie sporné, či pohľadávka žalovaného vo výške 1 545 €, ktorú si uplatnil voči žalobcovi jednostranným právnym úkonom t.j. kompenzačnou námietkou oproti ním uplatneného nároku voči nemu v sume vo výške 1 545 €, je pohľadávkou spôsobilou na započítanie, a či došlo k ich stretnutiu ako pohľadávok spôsobilých na započítanie a teda či došlo k zániku vzájomných pohľadávok. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia súdu relevantnými dôkazmi o vzniku jeho pohľadávky voči žalobcovi, t.j. vzniku škody a to ani do výšky uplatnenej kompenzačnej námietky v sume vo výške 1 545 €, v dôsledku porušenia povinností žalobcom voči nemu, a teda nepreukázal oprávnenosť tejto pohľadávky, a zároveň nepredložil súdu ani žiaden dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcom voči nemu. Predložené doklady z účtovnej evidencie žalovaného (č.l. 103 - 106 s. sp.), ktoré nešpecifikujú výšku a dôvod vzniknutej škody (č.l. 83 - 87, 99 - 100 s. sp.), nie sú dôkazom o porušení právnej povinnosti žalobcu voči žalovanému z uzatvorených zmlúv. V zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z uvedeného vyplýva, že podľa citovaného ustanovenia zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik škody sa nevyžaduje zavinenie a predpokladmi jej vzniku sú porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Žalovaný teda súdu nepreukázal vznik a výšku škody voči žalobcovi relevantnými dôkazmi, ako ani skutočnosť, či a kedy sa táto pohľadávka stala splatnou, nakoľko súd nemal v konaní preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na náhradu vzniknutej škody vo výške 4 589,50 €. 6. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal právny základ započítania svojej pohľadávky voči žalobcovi, nakoľko jednostranný započítací právny úkon žalovaného voči žalobcovi, zo dňa 09.02.2015, nebol vykonaný v súlade s ustanovením s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade sa nejednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný tým, že dňa 09.02.2015, jednostranným právnym úkonom započítal voči žalobcovi svoju pohľadávku vo výške 1 545 € kompenzačnou námietkou, oproti žalobcom voči nemu uplatnenej pohľadávke vo výške 1 545 €, túto pohľadávku žalobcu nepopieral a tým ju uznal. 8. Súd mal v konaní preukázané, z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 03.06.2016, ktorý potvrdil, že hudbu a text vytvoril žalobca, ako aj z výpovede svedka Š. V. na pojednávaní dňa 08.02.2017 a teda podľa autorského zákona, všetky osobnostné a majetkové práva súvisiace s inscenáciou - rozprávkou „Aladinova čarovná lampa“, patria autorovi J. M., preto súd nevzal do úvahy tvrdenia žalovaného, že dielo bolo vytvorené spoločne v koprodukcii. Súd mal v konaní preukázané, že autor J. M., žalovanému neudelil podľa ustanovení § 43 ods. 1 a 2 autorského zákona, nevýhradnú a ani výhradnú licenciu v písomnej forme. Uvedenú skutočnosť potvrdil svedok Š. V. na pojednávaní dňa 08.02.2017. 9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak žalovaný tvrdil nejakú skutočnosť, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Úlohou súdu je označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 10. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom voči žalovanému bola podaná dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 11. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, nakoľko si žalovaný svoju povinnosť voči žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému len jednu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky. 12. Proti tomuto rozsudku (podľa obsahu v časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že pochybenie súdu vidí v tom, že Okresný súd Bratislava I. nesprávne zistil skutkový stav. Žalobca trvá na tom, že v konaní pred súdom I. inštancie bolo jednoznačne preukázané, že inscenácia „ALADINOVA ČAROVNÁ LAMPA“ je spoločným dielom žalobcu a žalovaného, že ide o spoločný projekt Divadla Malá scéna STU a žalobcu - spoločnosť blo.ball productions s.r.o. na výrobe, naštudovaní inscenácie ALADINOVA ČAROVNÁ LAMPA. V konaní bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami bolo v rozhodnom období vytvorené spoločné dielo, keďže pre vznik inscenácie bolo potrebné vykonať vklad tvorivej duševnej činnosti ďalších osôb, v neposlednom rade dramaturga, bez ktorého by nebolo možné túto inscenáciu uviesť pred divákmi na doskách divadla. Nesprávnosť skutkových záverov odvolateľ vidí v tom, že súd I. inštancie neprihliadol k výpovediam svedkov a v odôvodnení sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré z ich výpovede vyplynuli (najmä výpovede Š. V.). Súd neuviedol na základe akých úvah opretých o vykonávanie dokazovania dospel k záveru o oprávnenosti uplatneného nároku žalobcu (nárok bol uplatnený žalobou na plnenie). 13. Podľa právneho a skutkového záveru žalovaného, je inscenácia ALADINOVA ČAROVNÁ LAMPA spoločným dielom (projektom ) strán sporu, ktoré bolo vytvorené v koprodukcii so žalovaným. Súd I. inštancie v dokazovaní pochybil, ak napriek preukázaniu všetkých skutočností pre ustálenie právneho záveru o spoločnom diele sporových strán, toto neriešil ako prejudiciálnu otázku, čo je základom pre posúdenie, či nárok žalobcu je dôvodný, v akej výške. O koprodukcii svedčí výpoveď svedka, e- mailová komunikácia a skutočnosť, že po zaradení projektu pristúpilo divadlo k realizácii inscenácie ako producent. Podľa žalovaného medzi stranami existoval právny vzťah na základe ktorého na jednej strane žalobca zabezpečil autora, ktorý vytvoril texty a hudbu a žalovaný vytvoril reklamný a propagačný priestor, poskytol scénu, naštudoval inscenáciu, čím vzniklo spoločné dielo. V konaní nebolo potrebné skúmať autorské práva fyzickej osoby Y.. E.. J. M., ale potrebné riešiť postavenie žalobcu, ktorý bol v právnom vzťahu so žalovaným. Tieto právnické osoby vykonali úkony smerujúce k vytvoreniu spoločného diela inscenácie „ALADINOVA ČAROVNÁ LAMPA“. Nie je možné považovať uvedenie inscenácie „ALADINOVA ČAROVNÁ LAMPA“ v Divadle Aréna za novú inscenáciu, ako tvrdí žalobca zast. v konaní J.. M.. 14. K nároku na započítanie uviedol, že kompenzačná námietka bola uplatnená od počiatku. Preto nie je možné stotožniť sa so závermi súdu vo vzťahu k tomu, že nárok na úhradu nákladov titulom spoločne vytvoreného diela ako náhrada škody, ktorá vznikla na strane žalovaného nie je pohľadávkou, ktorá by bola spôsobilá na započítanie. Zúčtovanie nákladov vyčíslil ako: a)skúšanie projektu v sume 1.787,50 Eur, b) technické skúšky, generálky projektu v sume 1.040,- Eur, c) predstavenie odohrané v sume 13.310,- Eur, d) ostatné náklady v sume 3.093,37 Eur, SPOLU: 19.230,87 Eur, príjmy zo vstupného mínus 10.408,- Eur, rozdiel v sume mínus 8.822,87 Eur (strata žalovaného na celkových nákladoch a výdavkoch spojených s vytvorením spoločného diela so žalobcom). Podľa žalovaného je preto uplatnená kompenzačná námietka pohľadávky spoločnosti Divadlo Malá scéna STU voči spoločnosti žalobcu do výšky žalobného nároku žalobcu dôvodná čo do právneho dôvodu vzniku, ako aj výšky s tým, že nárok vznikol odchodom inscenácie zo scény Divadlo Malá scéna STU na scénu Divadla ARÉNA. 15. V závere odvolania žalovaný uviedol, že nárok vznikol porušením záväzku žalobcu uvádzať rozprávku na scéne Divadla Malá scéna STU a za úhradu 200,- Eur mimo scénu STU, mimo územia mesta Bratislava. Popiera právny základ uplatneného nároku žalobcu a pohľadávku žalobcu neuznáva, nakoľko neeviduje voči žalobcovi žiaden nevysporiadaný záväzok. 16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne. 17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že po preskúmaní predmetného odvolania dospel k záveru, že nie je dôvodné. Nesúhlasí s argumentáciou a tvrdeniami žalovaného prezentovanými v podanom odvolaní. V plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Má za to, že dôvodom neúspechu obrany žalovaného v predmetnom konaní bola skutočnosť, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s tvrdeniami žalovaného o tom, že inscenácia Aladinová čarovná lampa mala byť vytvorená spoločne v koprodukcii, keď na na základe vykonaného dokazovania správne uzavrel, že autor J. M., žalovanému neudelil podľa ust. § 43 ods. 1 a 2 autorského zákona, nevýhradnú a ani výhradnú licenciu v písomnej forme, pričom uvedenú skutočnosť potvrdil svedok Š. V. na pojednávaní dňa 08.02.2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.11.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu boli v dňoch 1.9.2012, 1.2.2013 a 5.11.2013 uzatvorené spolu štyri zmluvy o zabezpečení vytvorenia umeleckého výkonu a jeho použití a šírení v písomnej forme. Žalobca si splnil záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv, na základe čoho vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2014-0019 sumu 335 eur so splatnosťou do 01.08.2014 a dňa 18.05.2014 faktúrou č. 2014-0027 sumu 185 eur so splatnosťou do 01.08.2014 (spolu 520 eur). Uzatvorenie predmetných zmlúv ani nárok na odplatu neboli v priebehu konania žalovaným spochybnené, bránil sa iba tým, že pohľadávka zanikla započítaním. 21. Odvolací súd ďalej zistil, že predmetom žaloby je aj nárok žalobcu na zaplatenie 1 025 eur. Túto sumu si žalobca vyúčtoval ako odplatu na základe faktúry č. 2014-0011 zo dňa 01.03.2014, vystavenej na sumu vo výške 410 €, so splatnosťou dňa 01.05.2014 a na základe faktúry č. 2014-0018 zo dňa 15.04.2014, vystavenej na sumu vo výške 615 €, so splatnosťou dňa 15.06.2014 titulom ústne uzatvorenej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať dielo - rozprávku Aladinová čarovná lampa a podanie hereckého výkonu, obe v osobe J. M.. 22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu je dôvodná a zaoberal sa kompenzačným prejavom žalovaného, ktorý v rámci obrany započítal pohľadávku žalobcu so svojou pohľadávkou. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia o vzniku pohľadávky voči žalobcovi, t.j. vzniku škody a to ani do výšky uplatnenej kompenzačnej námietky v sume 1 545 eur v dôsledku porušenia povinností žalobcom voči nemu a teda nepreukázal oprávnenosť tejto pohľadávky, a zároveň nepredložil súdu ani žiaden dôkaz, ktorým by poprel uplatnený nárok žalobcom voči nemu. 23. Žalovaný v odvolaní pri jednotlivých odvolacích dôvodoch opakovane namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou, či inscenácia Aladinova čarovná lampa (ďalej iba inscenácia) je alebo nie je spoločným dielom žalobcu a žalovaného, pričom podľa žalovaného v konaní bolo preukázané, že inscenácia je spoločným dielom žalobcu a žalovaného, že ide o spoločný projekt Divadla Malá scéna STU a žalobcu ako právnickej osoby na výrobe a naštudovaní inscenácie, čo je podporené hlavne svedeckou výpoveďou Š. V.. 24. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie sa napriek kompenzačnej námietke, ktorú možno považovať za uznanie záväzku, zaoberal aj právnym základom žaloby a dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli uzatvorené štyri zmluvy v písomnej forme a ústnou formou zmluva, na základe ktorej žalobca ako právnická osoba zabezpečil, aby J. M. vykonal autorské dielo rozprávku Aladinova čarovná lampa a podal herecký výkon. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o nárok žalobcu, pohľadávka vo výške 520 eur titulom písomných zmlúv nebola v konaní zo strany žalovaného spochybnená ani čo do právneho základu ani čo do výšky. Žalovaný sa len bránil, že pohľadávka zanikla započítaním. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa pohľadávky vo výške 1 545 eur titulom ústnej zmluvy, žalovaný namieta právny základ, pričom dohodu o odplate v prospech žalobcu vo výške fakturovaných súm (spolu 1 545 eur ) v priebehu celého konania nespochybnil a bránil sa tvrdením o spoločnom projekte a z toho vyplývajúcich nárokoch žalovaného, ku ktorým sa odvolací súd vyjadrí bližšie v ďalšej časti odôvodnenia. 25. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní bolo preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy podľa Autorského zákona, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zabezpečiť vytvorenie diela divadelnej hry, jej réžiu a hudobné naštudovanie prostredníctvom umelca J. M. za odplatu 205 eur za každé predstavenie. Podľa odvolacieho súdu uvedenú skutočnosť žalovaný nespochybnil, mal však za to, že išlo o spoločné dielo, čo má byť preukázané svedeckou výpoveďou Š. V.X., z ktorej vyplýva, že bola uzatvorená koprodukčná dohoda a žalovaný je spolumajiteľ inscenácie. 26. Odvolací súd nespochybňuje, že pri uvedení inscenácie sa vyžadovala aj súčinnosť žalovaného, nepreukazuje to však, že žalobcovi vznikla nejaká povinnosť vo vzťahu k žalovanému a že došlo k vytvoreniu spoločného diela. Čo je dielo definuje Autorský zákon, pričom z ust. § 3 ods. 3 vyplýva, že autorom divadelnej hry je najmä režisér. Žalobca preukázal, že tvorcom rozprávky s pesničkami a režisérom bol J. M., čím sú naplnené znaky diela. J. M. ako fyzická osoba poskytol dielo žalobcovi, ktorý uzatvoril ústnu zmluvu so žalovaným o prevedení inscenácie. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou, že nebol preukázaný právny základ žaloby. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný tým, že jednostranným úkonom započítal svoju údajnú pohľadávku voči žalovanej pohľadávke, možno usudzovať, že pohľadávku žalobcu nerozporuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v priebehu konania žalovaný nárok čo do výšky nespochybnil, bránil sa len započítaním. Započítacím prejavom v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka môže byť aj procesný úkon - námietka započítania uplatnená v súdnom konaní ako procesná obrana proti žalobe. Žalovaný má v rámci svojho tvrdenia právo vzniesť na svoju obranu námietku započítania a súd sa musí touto námietkou zaoberať. Podľa súdnej judikatúry dôkazná povinnosť preukázať existenciu započítania splatnej pohľadávky proti žalobcom uplatnenej sume spočíva na žalovanom, ktorý zamietnutie žaloby z dôvodu zániku dlhu započítaním namieta. 28. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, podľa ktorej je kompenzačná námietka žalovaného titulom odchodu inscenácie zo scény žalovaného na scénu divadla Aréna dôvodná. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom započítania môžu byť len pohľadávky, ktoré existujú, t.j. ktorých dôvod a výška je preukázaná. V tomto prípade žalovaný spochybnil nárok žalovaného, bolo preto v jeho záujme, aby existenciu pohľadávky preukázal. Žalovaný sa bránil do výšky žalovanej sumy, pričom ako titul svojej pohľadávky uviedol náhradu škody porušením záväzku žalobcu uvádzať rozprávku na scéne Divadla Malá scéna STU a za úhradu 200 eur mimo územia Bratislavy. Z vyčíslenia pohľadávky je zrejmé, že túto tvoria náklady žalovaného na koprodukciu, pričom stratu na celkových nákladoch a výdavkoch spojených s vytvorením spoločného diela vyčíslil na sumu 8 822,87 eur. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalovaný svoj nárok nepreukázal. 29. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca porušil nejakú povinnosť, v dôsledku ktorej mu vznikol nárok, ktorý bol predmetom započítania. Autorom divadelnej hry bol J. M., ktorý podľa zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 5.7.2013 vytvoril a dodal dielo žalobcovi ako objednávateľovi. Oprávnenie s používaním diela teda získal žalobca, ktorý uzatvoril ústnu zmluvu so žalovaným, pričom nebolo preukázané, že sa zaviazal neposkytnúť dielo iným subjektom. Nie je tiež zrejmé ako súvisia vyčíslené náklady s odchodom inscenácie na na inú divadelnú scénu. Žalovaný teda nárok na náhradu škody nepreukázal. Možno tiež konštatovať, že chýbajú aj ďalšie zákonné predpoklady a to preukázanie výšky škody a príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vyčíslenými nákladmi. 30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že v konaní bol preukázaný aj právny základ žaloby, žalovaný nespochybnil čo do výšky nárok žalobcu a v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o započítateľnej pohľadávke voči žalobcovi. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 33. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).