Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200061 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200061.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: G.. G. U., bytom Y. 1, W., právne zastúpený advokátom U.. F. O., so sídlom AK P. 2, W., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, odboru poriadkovej polície zo dňa 10. novembra 2011, č. KRP- PP-614-002/2011, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2012 sa žalobca domáhal proti Ministerstvu vnútra SR postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia vydaného dňa 10.11.2011 pod č. KRP-PP-614-002/2011 Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave, odborom poriadkovej polície.
Žalobca, považujúc toto rozhodnutie za vecne nesprávne a vychádzajúce z nesprávneho postupu v žalobe bližšie neoznačeného správneho orgánu prvého stupňa (len Okresné riaditeľstvo Policajného zboru) a tiež správneho orgánu druhého stupňa - Ministerstva vnútra SR (správne Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave), navrhol toto druhostupňové rozhodnutie v postupe proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR zrušiť, vytýkajúc obom správnym orgánom nedostatok pozornosti pri vykonaní dokazovania a vyvodenie nesprávneho právneho záveru, majúc za to, že žalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní nezohľadnil námietky ohľadne incidentu s bezpečnostnou službou v revíri, na základe ktorého žalobca aj privolal na miesto stretu políciu a po jej príchode zbrojný preukaz nepredložil len zo stresu a rozčúlenia z konania bezpečnostnej služby, pričom v skutočnosti doklad mal na zadnom sedadle svojho vozidla. V dôsledku uvedeného mu bola uložená pokuta vo výške 100,- Eur, proti ktorej sa neodvolal len na uistenie príslušníka PZ, že sa jedná o konečnú sankciu, preto aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.10.2011, ktorým mu bol odňatý zbrojný preukaz č. Y s oprávnením držať zbraň a strelivo na poľovné účely považuje za nezákonné.
Zároveň žalobca až tu v rámci žaloby namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty bez súčasného zohľadnenia všetkých okolností prípadu (bez ich bližšej konkretizácie) a napokon vytýkajúc, že sa jedná o pokutu ukladanú osobám považovaným za nespoľahlivé podľa ust. § 19 ods. 2 písm. e/ zákona o zbraniach a strelive.
Označený žalovaný správny orgán - Ministerstvo vnútra SR vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.02.2012 predovšetkým namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie vo veci zdôrazňujúc, že Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, ktorý si na základe a v medziach zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže ako zriaďovateľ zriadiť rozpočtovú organizáciu (§ 21 ods. 5 písm. b/). Takouto rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra SR zriadenou na základe rozhodnutia zriaďovateľa (ministerstva) zriaďovacou listinou je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, ktoré, ako to vyplýva z čl. 2 ods. 3 Nariadenia ministra vnútra SR č. 19/2009 o vydaní vzorového organizačného poriadku Krajského riaditeľstva PZ, je právnickou osobou a s poukazom na čl. 2 ods. 4 tohto nariadenia má spôsobilosť byť účastníkom konania, a to samostatne a nezávisle od Ministerstva vnútra SR: „Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimáciou“.
Z uvedeného dôvodu potom žalovaný v súvislosti s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní a s poukazom na ust. § 250 ods. 4 O.s.p. navrhol, aby súd žalobu voči žalovanému Ministerstvu vnútra SR zamietol.
Inak žalovaný vytkol tiež vady samotnej žaloby spočívajúce v jej všeobecnosti a nedostatku konkretizácie, keď žalobca bližšie neoznačil ani správne orgány oboch stupňov rozhodovania, pričom tomuto je zrejmé, že vo veci v rámci svojej právomoci bolo rozhodované Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava V. a na odvolanie ako druhostupňový správny orgán nekonalo Ministerstvo vnútra SR, ale správne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, preskúmania ktorého rozhodnutia zo dňa 10.11.2011 pod č. KRP-PP-614-002/2011 sa žalobca touto žalobou domáha.
Vo veci samotnej sa žalované Ministerstvo vnútra SR nevyjadrilo a súdu nebol predložený ani administratívny spis obsahujúci písomnú dokumentáciu vo vzťahu k osobe žalobcu a samotného rozhodovacieho postupu, súdu bola predložená zriaďovacia listina Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 08.10.1996 a Vestník MV SR, čiastka: 19, ročník: 2009, osvedčujúce správnosť tvrdenia žalovaného ministerstva.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.) sa plne s námietkou žalovaného Ministerstva vnútra SR k nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní a s jeho návrhom na zamietnutie predmetnej žaloby práve z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie stotožnil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Z ust. § 250 ods. 4 O.s.p. bezosporu vyplýva, že pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaný správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
Podľa čl. 2 ods. 3 a 4 Nariadenia č. 19/2009, krajské riaditeľstvo je rozpočtovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a správcom majetku štátu podľa osobitných predpisov.
Krajské riaditeľstvo vystupuje ako samostatný právny subjekt s aktívnou, prípadne pasívnou legitimitou.
Podľa čl. 1 Zriaďovacej listiny Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.10.1996 č.p.: SH-776-1/6-96, ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zriaďuje 01.01.1997 Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave (ďalej len „organizácia“) ako rozpočtovú organizáciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Podľa čl. 4 vety prvej Zriaďovacej listiny Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.10.1996 č.p.: SH-776-1/6-96, organizácia plní vo svojom územnom obvode úlohy Policajného zboru podľa zákona národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave súd nemá pochybnosti v tom, že v danom prípade konajúcimi správnymi orgánmi v línii orgánov Policajného zboru boli Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (presne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V, i keď ho žalobca v dôvodoch žaloby takto presne neoznačil), ktorý ako správny orgán prvého stupňa dňa 07.10.2011 vydal rozhodnutie o odňatí zbrojného preukazu žalobcovi Ing. G. U. č. Y a na jeho odvolanie potom ako správny orgán druhého stupňa dňa 10.11.2011 rozhodovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, ktorého odbor poriadkovej polície odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie č. ORP-BA5-PP-OD-87-003/2011 zo dňa 07.10.2011 ako vecne správne potvrdilo. I keď teda zákon v ust. § 250 ods. 4 O.s.p. určuje, kto je vo veci žalovaným, pokiaľ však žalobca v preskúmavanej veci žaloval subjekt celkom mimo líniu rozhodovacích orgánov Policajného zboru (MV SR ako ústredný orgán štátnej správy a nie nositeľa tu konkrétnej právomoci), u ktorého niet pochýb, že mu rozhodovanie vo veci odňatia zbrojného preukazu do právomoci nepatrí, pričom sa jedná o subjekty s administratívnou spôsobilosťou a napokon v prípade Krajského riaditeľstva PZ o samostatnú právnickú osobu (čl. 2 ods. 3 a 4 nariadenia ministerstva vnútra SR č. 19/2009 a zriaďovacia listina Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.10.1996), potom súd má za to, že sa nejedná o odstrániteľnú vadu žaloby a uvedené sa ani nedá podriadiť pod ust. § 250 ods. 4 O.s.p., (ale zámena účastníka) a potom sa jedná o nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného žalovaného subjektu. Pre tento dôvod bolo potom potrebné, aby súd žalobu voči takto žalovanému subjektu bez ďalšieho ako bezdôvodnú zamietol.
Inak neušlo pozornosti súdu, že žaloba trpela aj vadou petitu a nedostatkom konkretizácie dôvodov nezákonnosti rozhodnutia a ich subsumácie pod príslušné zákonné ustanovenia, ktoré mali byť podľa názoru žalobcu v danom prípade správnymi orgánmi porušené, čo by v prípade správne pasívne legitimovaného žalovaného mohlo byť tiež dôvodom pre zamietnutie žaloby.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady trov konania je čo i len čiastočný úspech v konaní.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.