Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200678 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012200678.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Asociácia fakultných nemocníc Slovenskej republiky so sídlom Rastislavova 43, Košice, zastúpeného pani JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom Kováčska 32, Košice proti odporcovi: 1/ JUDr. Ondrej Matejka, rozhodca, so sídlom Záhradnícka 45, Bratislava, 2/ Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb so sídlom Vajnorská 1, Bratislava, 3/ Lekárske odborové združenie so sídlom Antolská 11, Bratislava v konaní o návrhu navrhovateľa zo dňa 27.3.2012 na zrušenie rozhodnutia odporcu v 1/ rade zo dňa 14.3.2012 v kolektívnom spore o uzatvorenie zmluvy vyššieho stupňa takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 2.4.2012 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len súd) doručený návrh navrhovateľa z 27.3.2012, ktorým sa s poukazom na ust. § 14 ods. 2 zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (ďalej len zákon o kolektívnom vyjednávaní) domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu v 1/ rade zo dňa 14.3.2012 v kolektívnom spore o uzatvorenie zmluvy vyššieho stupňa (ďalej len Rozhodnutie) a zastavenia konania, alternatívne na vrátenia veci odporcovi v 1/ rade na nové konanie. Navrhovateľ v ňom uviedol, že odporca v 1/ rade je registrovaný ako rozhodca a zapísaný v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní v zozname Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky s právomocou rozhodovať kolektívne spory. Medzi navrhovateľom a odporcami v 2/ a 3/ rade prebiehalo kolektívne vyjednávanie o uzatvorenie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na roky 2010 - 2011 (ďalej len kolektívna zmluva), ktoré však nebolo úspešné ani po prerokovaní veci pred sprostredkovateľom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v 2/ rade podal 9.9.2011 odporcovi v 1/ rade žiadosť o riešenie kolektívneho sporu rozhodcom, pričom však medzi navrhovateľom a odporcom v 2/ rade nedošlo k dohode o osobe rozhodcu. 29.2.2012 sa uskutočnilo stretnutie zúčastnených strán, tiež za účasti odporcu v 1/ rade, na ktorom však nedošlo k dohode o sporných bodoch kolektívnej zmluvy a ani k dohode o tom, žeby predmetná vec mala byť riešená formou rozhodnutia pred rozhodcom. Dňa 9.3.2012 zaslal odporca v 2/ rade odporcovi v 1/ rade svoj návrh kolektívnej zmluvy bez návrhu na rozhodnutie o spore. V ten istý deň navrhovateľ zaslal svoje pripomienky k predmetnej kolektívnej zmluve (k jej návrhu), pričom tieto podania nie je možné považovať za návrh na rozhodnutie o kolektívnom spore. V ďalšom namietal nezákonnosť rozhodcu (odporcu v 1/ rade) s poukazom na nenaplnenie podmienky dohody v zmysle ust. § 13 ods. 1 zákona o kolektívom vyjednávaní, ako aj následný nezákonný postup odporcu v 1/ rade v tomto konaní, ktorý videl v tom, že odporca v 1/ rade svojím konaním porušil ust. § 13 ods. 3 zákona o kolektívnom vyjednávaní, že rozhodoval o veci ktorá nebola predmetom sporu, nakoľko po prijatí príslušných zákonov o úprave platov zdravotníckych pracovníkov boli predmetom kolektívneho vyjednávania len platy ostatných zamestnancov zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, teda že odporca v 1/ rade rozhodol nad rámec kolektívneho sporu. Navrhovateľ videl osobitne nezákonnosť rozhodnutia odporcu v 1/ rade v znení Rozhodnutia č. 7, ktorým upravil znenie čl. 15 “Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa medzi Slovenským odborovým zväzom zdravotníctva a sociálnych služieb, Lekárskym odborovým združením a Asociáciou fakultných nemocníc Slovenskej republiky“ (kolektívnej zmluvy). Okrem uvedených námietok tiež navrhovateľ namietal formálne nedostatky Rozhodnutia, ktoré v zmysle ust. § 4 zákona o kolektívnom vyjednávaní spôsobujú neplatnosť kolektívnej zmluvy. Navrhovateľ súčasne s návrhom požiadal o odklad vykonateľnosti Rozhodnutia, ktorú odôvodnil podaním z 11.4.2012. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. b/ zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívna zmluva je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov. Podľa ust. § 10 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne spory podľa tohto zákona sú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Podľa ust. § 13 ods. 6 zákona o kolektívnom vyjednávaní doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy je táto zmluva uzavretá. Podľa ust. § 14 ods. 1/ zákona o kolektívnom vyjednávaní krajský súd zruší na návrh zmluvnej strany rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, ak je v rozpore s právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami (§ 5). Podľa ods. 2/ citovaného zákonného ustanovenia návrh na zrušenie rozhodnutia rozhodcu môže zmluvná strana podať do 15 dní od jeho doručenia. Príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo zmluvná strana, proti ktorej tento návrh smeruje. Pri rozhodovaní postupuje krajský súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmavaní neprávoplatných správnych rozhodnutí súdom; rozhodne však vždy uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ani obnova konania. Podľa ust. § 250p Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Ako to vyplýva zo znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní, na postupy v ňom uvedené sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko sa v ňom nenachádza ustanovenie o tom, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Naopak špeciálnym spôsobom upravuje konanie o kolektívnom vyjednávaní, osobitne tiež konanie pred sprostredkovateľom a rozhodcom, včítane náležitostí rozhodnutia rozhodcu a možnosti podávania opravných prostriedkov, avšak iba v tomto zákone vymedzenom prípade. Z uvedeného je zjavné, že rozhodnutie rozhodcu v konaní pred rozhodcom je osobitným rozhodnutím, ktoré nie je rozhodnutím v zmysle správneho poriadku. Ako to vyplýva zo zákona o kolektívnom vyjednávaní (§10) kolektívnymi spormi sú spory o uzavretie kolektívnej zmluvy a spory o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Mechanizmus riešenia kolektívnych sporov, t. j. obidvoch ich druhov uvedených v § 10 pred rozhodcom, je upravený v ust. § 13, resp. § 14 zákona o kolektívnom vyjednávaní. Tento mechanizmus je zhodný do okamihu rozhodnutia rozhodcu v kolektívnom spore. V prípade rozhodnutia v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy doručením rozhodnutia rozhodcu zmluvným stranám je kolektívna zmluva, ktorá bola predmetom sporu, uzatvorená (§ 13 ods. 6 zákona o kolektívnom vyjednávaní). Zjavne takáto formulácia tohto ustanovenia je dôvodom, prečo zákon o kolektívnom vyjednávaní nepripúšťa podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu rozhodcu - návrhu na jeho zrušenie. V prípade rozhodnutia rozhodcu spore o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom zákonodarca zvolil odlišný postup. Voči tomuto druhu rozhodnutia pripustil preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom postupom podľa ust. § 14 zákona o kolektívom vyjednávaní. Tak zo systematiky tohto ustanovenia, ako aj z jeho gramatického výkladu však celkom jednoznačne vyplýva, že súdny prieskum rozhodnutia upravený týmto ustanovením sa týka výlučne rozhodnutia rozhodcu v spore o plnenie záväzkov kolektívnej zmluvy, nie však rozhodnutia rozhodcu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že voči rozhodnutiu rozhodcu v spore o uzatvorenie kolektívnej zmluvy opravný prostriedok prípustný nie je , teda ani jeho súdny prieskum. I keď úlohou odôvodnenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nie je prezentovať úvahy o forme nápravy v prípade, ak z formálnych dôvodov ktorákoľvek zo zmluvných strán namieta uzatvorenie kolektívnej zmluvy, predsa len podľa výkladu zákona o kolektívnom vyjednávaní súdom je súd toho názoru, že takýto prostriedok existuje. Takýmto prostriedkom je za istých okolností postup podľa ust. § 16 a nasl., resp. § 27 a nasl. zákona o kolektívnom vyjednávaní. Pretože rozhodnutie odporcu v 1/ rade napadnuté návrhom navrhovateľa je rozhodnutím vo veci sporu o uzatvorenie kolektívnej, ktoré nepodlieha režimu súdneho prieskumu ani podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní a ani podľa zákona o správnom konaní, súd dospel k záveru, že je potrebné predmetný návrh odmietnuť s poukazom na ust. § 250p O.s.p. S poukazom na výrok tohto uznesenia súd nerozhodoval ani o návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odporcu v 1/ rade. O trovách konania súd rozhodol v súlade s analogickým použitím ust. § 146 ods.1, písm. c), O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).