Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/186/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201020 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201020.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. O. G., D.. slobody XXX, XXX XX G. D. O., zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/SVBP-XXXXX/Pi zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX/XXXX/SVBP-XXXXX/Pi zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, odbor štátnej stavebnej správy č. XXXX/XXXXX/X/ AJA zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 820,-- eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.06.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/SVBP-XXXXX/Pi zo dňa 22.03.2012, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. XXXX/XXXXX/ X/AJA o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkov, resp. ich častí a obmedzení vlastníckeho práva pre dočasný a ročný záber pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zák. č. 50/1976 Zb. v kat. úz. Kysucké Nové Mesto pre účely uskutočnenia stavby diaľnice D3 Brodno - Kysucké Nové Mesto. Žaloba má za to, že spoločnosť PROMA INVEST, s.r.o. nemôže byť právnym zástupcom navrhovateľa správneho konania (Národná diaľničná spoločnosť), keďže nemá licenciu na poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ s ňou bolo konané ako s účastníkom došlo k porušeniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Medzi podkladmi prvostupňového rozhodnutia nie je uvedený doplnok č. 48/2011, žalobca nebol oboznámený ani s odborným vyjadrením znalca W.. L.. M. Z., Y.. zo dňa XX.XX.XXXX. Zákonnej požiadavke bez výslednosti dohody podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona, nezodpovedá návrh budúcej nájomnej zmluvy, keďže vo vzťahu k dočasnému a ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len neúspešnou snahou o zriadenie vecného bremena nie budúceho nájomného vzťahu. Nesúhlas s návrhom znenia niektorých ustanovení zmluvy nedokazuje bezvýslednosť dohody. Direktívne návrhy zmlúv účelovo sledujú len formálne naplnenie zákonných podmienok bez skutočného záujmu o akúkoľvek zmenu v zmluve za účelom dosiahnutia dohody. Záver prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu o tom, že uvedené je preukázaním bezvýslednosti dohody je nesprávnym právnym posúdením veci. Prvostupňový orgán porušil zákonnú povinnosť ak neustanovil znalca v konaní potom ako žalobca v rámci ústneho pojednávania namietal ocenenie pozemkov v posudkoch znalca W.. L.. M. Z., Y.. Proti znalcovi nebolo možné vzniesť námietku v zmysle zákona o správnom konaní, lebo v rámci vyvlastňovacieho konania znalec nebol ustanovený. Odborné vyjadrenie X.XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo do konania predložené zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti až po prerušenom ústnom konaní a žalobca s ním nebol oboznámený ako s podkladmi rozhodnutia. Nebola pre účel poskytnutia náhrady určená cela parcely G. XXXX/X nebola jej cena určená znaleckým posudkom a žalobca tiež namieta, že nie je možné vyvlastniť len jeho spoluvlastnícky podiel. Správny orgán neriešil spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov. Čo sa týka bezvýslednosti dohody žalobca uvádza, že ani na jeho opakované písomné žiadosti mu neboli doručené geometrické plány a znalecké posudky na ktoré sa odvolával návrh zmluvy. Namieta tiež, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa nepokračovalo v prerušenom ústnom konaní. V rámci prvostupňového konania sa správny orgán nezaoberal ochrannými pásmami podľa osobitných predpisov, čo žalobca v odvolaní namietal no odvolací orgán túto otázku opomenul. Rozsah ochranného pásma musí jeho užívateľ jednoznačnej vymedziť v geometrickom pláne. Pre žalobcu musí byť zrejmé, že v akom rozsahu zasahuje do jeho pozemku a teda ako bude obmedzený v jeho ďalšom užívaní. S ohľadom na žalobcove námietky (neprimeranosť náhrady a nesprávna metóda ocenenia) mala byť primeranosť náhrady preukázaná znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom ustanoveným správnym orgánom v konaní. Správny orgán nemôže svojvoľne nahradiť znalecký posudok v zmysle správneho poriadku vyjadreniami znalca pracujúceho pre národnú diaľničnú spoločnosť. Poukazuje ďalej na to, že prvostupňový orgán určil cenu zo starých znaleckých posudkov. Povinnosť navrhovateľa vyvlastnenia podať návrh náhrady nezbavuje správny orgán povinnosť skúmať, či tento návrh je zákonný, teda či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Ocenenie v predložených znaleckých posudkoch nerešpektuje, že predmetné pozemky z titulu územného rozhodnutia nemožno oceňovať ako poľnohospodársku pôdu ale ako zastavané pozemky. Poukazuje zároveň na to, že vôbec nebolo prejednané obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný záber pozemkov ani pre ročný záber pozemkov a v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené, k akej redukcii žalobcovho práva dochádza. Odvolací orgán sa touto námietkou vôbec nezaoberal. Taktiež nevysvetlil ako môže nájomne, podľa znaleckých posudkov z roku 2009 zodpovedať zákonnej požiadavke primeranosti náhrady z hľadiska času, ak sa bude vyplácať v neurčitom roku v budúcnosti. Nevysvetlil ako môže byť nájomné stotožňované s náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva, t.j. odplatu za zriadenie vecného bremena. Vyvlastniť alebo zriadiť vecné bremeno je možné len pre presne označeného navrhovateľa, nie v prospech dodávateľa stavebných prác. Žalobca ďalej namieta, že spoločné nehnuteľnosti nie je možné vyvlastniť. Poukazuje tiež nato, že namietal neaktuálnosť výstavby diaľnice D3 v navrhovanom úseku a odvolací orgán nepreukázal opak a namieta absenciu zisťovania možnosti poskytnúť náhradné pozemky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.09.2012 žalovaný uviedol, že výška náhrady za vyvlastnenie bola určená na základe znaleckých posudkov v súlade so stavebným zákonom, národná diaľničná spoločnosť preukázala, že pokus o získanie práva k pozemkom bol bezvýsledný, ústne pojednávanie prebehlo v súlade so zákonom, k pozemkom, ktorých sa týkajú ochranné pásma podľa § 11 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Poukazuje na to, že spoločnosť A. L. bola zástupcom národnej diaľničnej spoločnosti na základe plnej moci podľa § 31 Občianskeho zákonníka, načo nie je potrebná licencia na poskytovanie právnych služieb. D. spolu s návrhom na vyvlastnenie predložila aj znalecké posudky, ktoré vyhotovil L.. M. Z., znalec v odbore stavebníctvo zapísaný v zozname znalcov. Podľa stavebného zákona musí byť cena nehnuteľnosti určená posudkom, avšak nie je určené, že znalca musí ustanoviť stavebný úrad. Podľa listu znalca zo dňa 27.05.2011 s názvom „ odpoveď na otázku aktualizácie znaleckých posudkov vo veci majetkovoprávneho vysporiadania diaľničnej stavby D3 v k.ú. Kysucké D. O.“ sa znalec vyjadril, že znalecké posudky boli aktuálne aj k dátumu 27.05.2011. Žalovaný uvádza, že pripomienky žalobcu k návrhom zmlúv boli pre národnú diaľničnú spoločnosť neprijateľné. Pre vyvlastňovacie konanie je rozhodujúca bezvýslednosť pokusu o dohodu a nie skutočnosti, ktoré k nej viedli. Podľa § 13 ods. 3 stavebného zákona, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na ústnom pojednávaní účastníci vzniesli námietky, ku ktorým NDS sa vyjadrila písomne za účelom čoho prvostupňový orgán konanie prerušil do doplnenia vyjadrenia NDS, avšak ústne pojednávanie prerušené nebolo. Odborné vyjadrenie, o ktorom žalobca tvrdí, že s ním nebol oboznámený a nespomína sa v rozhodnutí Krajského stavebného úradu bolo vypracované na objednávku NDS a jeho obsahom je zdôvodnenie metódy použitej pri oceňovaní vyvlastňovaných pozemkov. V rozhodnutí Krajského stavebného úradu sa spomína, ako v „vyjadrenie znalca“. Ak žalobca namieta, že nebol oboznámený s odborným vyjadrením, žalovaný sa odvoláva na právo nazerať do spisu, ktoré žalobcovi nebolo odopreté. Uvádza tiež, že výška náhrady za ročný aj dočasný záber bola určená znaleckým posudkom. Ochranné pásma sú stanovené cestným zákonom a obmedzenie vyplývajúce zo zákona nie je nutné ukladať vo vyvlastňovacom konaní. Žalovaný má tiež za to, že zák. č. 181/1995 Zb. upravuje práva a povinnosti pozemkových spoločenstiev a ich členov, na obmedzenie práv vo vyvlastňovacom konaní nemá vplyv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada, aby súd žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že navrhovateľ - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Bratislava v zastúpení firmou A. L., s.r.o. R. podala dňa XX.XX.XXXX Krajskému stavebnému úradu v Žiline návrh na vyvlastnenie pozemkov, resp. časti parciel a na obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný a ročný záber pozemkov podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona pre uskutočnenie líniovej stavby „diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové Mesto“ v kat. úz. Kysucké Nové Mesto. Keďže pokus o dosiahnutie dohody na uzavretie kúpnych a nájomných zmlúv nebol naplnený vlastníkmi, nakoľko nedošlo k ich podpísaniu krajský stavebný úrad na základe úplného návrhu oznámil účastníkom začatie vyvlastňovacieho konania na deň 10.11.2011 nariadil ústne pojednávanie s upozornením na možnosť uplatnenia námietok voči vyvlastneniu resp. obmedzeniu najneskôr pri ústnom pojednávaní. V priebehu ústneho pojednávania dotknutý vlastníci L.. G. O., bytom D. slobody XXX, G. D. O. a L.. N. X. vzniesli námietky k dielu č. XX, ktorý je odčlenený od parc. KN - E XXXX zostáva časť pozemku medzi dielom XX a XX ako nevyužiteľná časť do budúcnosti, preto žiadali rozšíriť vyvlastnenie pre túto časť. Nesúhlas s predloženou kúpnou cenou, nakoľko sú pozemky ocenené metódou polohovej diferenciácie. K vzneseným námietkam podal v lehote 30 dní vyjadrenie navrhovateľ - NDS. Na realizáciu predmetnej stavby bolo vydané dňa 05.02.2010 stavebným úradom mesto Žilina rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX/C-XXXX/Hl, právoplatné dňa XX.XX.XXXX čím bolo potvrdené, že vyvlastnenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania čo bolo preukázané v územnom konaní na predmetnú stavbu. Cena za vyvlastňované spoluvlastnícke podiely pozemkov bola stanovená znalcom W.. M. Z., Y.. z odboru stavebníctva na základe vypracovaných znaleckých posudkov č. 6/2009, č. 7/2009, č. 9/2009, č. 10/2009, 11/2009, 12/2009 a 13/2009. K znaleckému posudku bol vyhotovený doplnok znaleckého posudku č. 48/2011 - odborné vyjadrenie zo dňa 12.12.2011, v ktorom znalec reagoval na námietky odvolateľov. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania Krajský stavebný úrad v Žiline podľa § 114 ods. 1 stavebného zákona rozhodol rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/AJA zo dňa 30.12.2011 o vyvlastnení v ňom uvedených pozemkoch, resp. ich časti a obmedzení vlastníckeho práva pre dočasný a ročný záber pozemkov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.03.2012, č. 10185/2012/SVBP-15470/Pi. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. v správnom konaní v platnom znení, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 3 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutí, akými úvahami bol vedený pri hodnotený dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 108 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a/ verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, b/ vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásiem a ochranných území a pre zabezpečenie podmienok ochrany, c/ vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, d/ vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe, e/ vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia, f/ výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov, g/ výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov, h/ výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov, i/ výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia podľa osobitných predpisov, j/ účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov, k/ výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov, l/ stavby dráh, ako aj na výkon činnosti v obvode dráhy a v ochrannom pásme dráhy podľa osobitných predpisov, m/ zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky podľa osobitných predpisov, n/ výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu podľa osobitných predpisov, o/ uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Verejný záujem na vyvlastnení na účely v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa ods. 2 písm. a/ sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Podľa § 110 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje vydane územného rozhodnutia, skúma súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Podľa § 111 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorými na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov. Podľa § 112 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (§ 143 písm. c/). Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo inej stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svoje úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo neznáme správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočnosti dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, prípustná podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 128 ods. 2 OZ. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod). Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone (§ 108 až § 116), ktorý okrem toho, že v § 118 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Niektoré účely vyvlastnenia obsiahnuté v stavebnom zákone do jeho novelizácie v roku 1992 smerovali predovšetkým k plneniu hospodárskych úloh štátu, avšak zmenou štruktúry ekonomických subjektov, ich právnych postavením a komerčným charakterom sa ocitli mimo vymedzeného rámca verejného záujmu. Novelou stavebného zákona (zák. č. 175/1999 Z.z.) bol zakotvený nový dôvod vyvlastnenia, podľa ktorého pozemky, stavby a práva k nim možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim obmedziť na uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Ide o investície významne ovpyvňujúce objem výroby a zamestnanosť, o ktorých rozhodne vláda SR, že sú investíciami vo verejnom záujme, t.j. ich význam sa prejaví v ekonomike Slovenska, v sociálnej sfére zvýšením zamestnanosti či objemu výroby a v exportnej schopnosti. Zo spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že Krajský stavebný úrad v Žiline ako správny orgán prvého stupňa začal vyvlastňovacie konanie týkajúce sa pozemkov vlastníkov v kat. úz. Kysucké Nové Mesto v rozsahu a podľa podmienok geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa 09.07.2007 pre trvalý záber a pre dočasný a ročný záber podľa geometrického plánu č. 36315583-082-07 zo dňa 10.08.2007 pre účely uskutočnenia stavby „Diaľnica D3 Brodno-Kysucké Nové Mesto“ a to podľa ust. § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona v spojení s ust. § 17 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ust. § 8 zák. č. 129/1996 Zb. v platnom znení a s prihliadnutím na zák. č. 669/2007 Z.z. vo verejnom záujme trvalým odňatím a dočasným obmedzením vlastníckeho práva v prospech národnej diaľničnej spoločnosti. Žalobca napádal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa hlavne z dôvodov, že spoločnosť A. L. s.r.o. nemôže byť právnym zástupcom národnej diaľničnej spoločnosti lebo nemá licenciu na poskytovanie právnych služieb a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočné zdôvodnenie, pre absenciu neuvedenia podkladov a dokladov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Nerešpektovali z čoho všetkého správne orgány vychádzali pri svojom rozhodnutí. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa zistil, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistili skutkový stav veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vadu konania súd vidí v tom, že správny orgán prvého stupňa neoboznámil žalobcu s doplnkom č. 48/11 k znaleckému posudku (správny orgán neuviedol ku ktorému, nakoľko znaleckých posudkov bolo viac) a nebol ani podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd má za to, že vyjadrenie znalca zo dňa 12.12.2011 a list zo dňa 27.05.2011 je nepostačujúci pre posúdenie veci a mal byť vyhotovený znalecký posudok znalcom, ktorého ustanoví správny orgán. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcu čo sa týka primeranosti náhrady a nesprávnej metódy ocenenia vyvlastňovacích pozemkov. Správny orgán má povinnosť skúmať či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Znalecké posudky boli vyhotovené v roku 2009, správny orgán mal skúmať či sú aktuálne aj v čase rozhodovania. Žalobca napádal použitú metódu polohovej diferenciácie, nakoľko v predmetnom území je dostatok pozemkov na použitie porovnávajúce metódy a súdny znalec, že túto metódu nemožno použiť. Na ústnom pojednávaní dňa 10.11.2011 správny orgán a ani navrhovateľ nevedeli uviesť aké konkrétne objekty majú byť na jednotlivých vyvlastnených dieloch. Keďže ústne pojednávanie bolo prerušené a ďalej nepokračovalo, nebol prejednaný trvalý záber, obmedzenie vlastníckeho práva pre dočasný záber pozemkov ani obmedzenie vlastníckeho práva pre ročný záber pozemkov, čím správny orgán porušil zásadu zákonnosti upravenú v § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Súd zistil, že A. L., s.r.o. ako zástupca Národnej diaľničnej spoločnosti nepreukázala bezvýslednosť dohody v súlade s ust. § 112 ods. 4 stavebného zákona. Uvedenému ustanoveniu nezodpovedá návrh budúcej nájomnej zmluvy, keďže vo vzťahu k dočasnému ročnému záberu možno bezvýslednosť dohody preukázať len neúspešnou snahou o zriadenie vecného bremena, nie budúceho nájomného vzťahu. Zmluva o budúcej nájomnej zmluve nie je zmluvou o zriadení vecného bremena a preto NDS nesplnila podmienku preukázania bezvýslednosti dohody. Súd mal za preukázané, že správne orgány sa dôsledne neriadili ust. § 46 a 47 Správneho poriadku, nezistili spoľahlivo stav veci, nešpecifikovali z čoho všetkého vychádzali pri svojom rozhodnutí, akými úvahami boli vedené pre hodnotení dôkazov. Hodnotenie dôkazov musí byť presné a zrozumiteľné. Žalobca po prerušení ústneho pojednávania nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom, ktoré boli správnemu orgánu doručené po tomto prerušení. Čo sa týka právneho zastúpenia PROMA INVEST, s.r.o. bola poverená na zastupovanie Národnou diaľničnou spoločnosťou v zmysle ust. § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto súd nemohol dostatočne posúdiť vec a v konaní správneho orgánu boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, e/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania v sume 820,- eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- eur; za tri úkony právnej pomoci á 127,16 eur; 3 x režijný paušál á 7,63 eur; cestovné 122,275 eur; strata času 101,68 eur; 20% DPH 105,33 eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.