Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012899160 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012899160.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky : Z. B., K. K., W. X, zastúpená AK Consilior Iuris, s.r.o., Bratislava, Miletičova 23, proti odporcovi : W. C., K. Z. O. M., E. X, o zaplatenie 2.323,58 € s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21. 9. 2011 č.k. 27C 195/2011 - 85 a proti uzneseniu toho istého súdu zo dňa 21. 9. 2011 č.k. 27C 195/2011 - 83, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa lehoty na plnenie a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 21. 9. 2011 č.k. 27C 195/2011 - 83 p o t v r d z u j e. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 118,44 € Advokátskej kancelárii Consilior Iuris, s.r.o. v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2.323,58 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.991,654 € od 17. 1. 2009 do zaplatenia, ktorú mu povolil uhradiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 250 €, splatných vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia, s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľka s odporkyňou dňa 19. 11. 2008 uzavrela písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti. Na jej základe poskytla navrhovateľka odporkyni peňažnú sumu 1.991,64 €; prevzatie sumy potvrdila odporkyňa svojím podpisom na zmluve. Odporkyňa sa zaviazala peniaze vrátiť do 16. 1.2009 s úrokom vo výške 331,94 €. Odporkyňa požičané peniaze a ani dohodnutý úrok doposiaľ nevrátila. Odporkyňa skutočnosť, že peniaze a ani úrok navrhovateľke doteraz nevrátila, potvrdila. S poukazom na ust. § 657 a § 658 ods. 1 Obč. zák. preto súd návrhu vyhovel a odporkyňu zaviazal na zaplatenie jednak pôžičky 1.991,64 € a tiež úroku vyčísleného na sumu 331,94 €, spolu 2.323,58 €. Na základe ust. § 517 ods. 2 Obč.zák. v spojení s § 3 vlád.nar. SR č. 87/1995 Z.z. uložil prvostupňový súd odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke aj úroky z omeškania, a to vo výške 6 % ročne, takto požadovala v návrhu, hoci by inak mala nárok na vyššie úroky z omeškania. Zároveň súd prvého stupňa vyhovel žiadosti odporkyne uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie a zaviazal ju na zaplatenie priznanej peňažnej sumy v splátkach po 250 € mesačne, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade omeškania čo i len s jednou mesačnou splátkou. Pri rozhodovaní o možnosti plnenia v splátkach súd prvého stupňa prihliadal na súhlasné vyjadrenie navrhovateľky ( § 160 ods. 1 O.s.p. ). O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 236,88 €, za dva úkony právnej služby á 91,29 € ( prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní, ďalej 2 x režijný paušál 7,41 €, ako aj 20 % DPH ). Súd prvého stupňa si vyhradil právo rozhodnúť o trovách štátu samostatným uznesením, poukazujúc na to, že navrhovateľka bola od poplatkovej povinnosti oslobodená, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania neuhradila. O povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. súd prvého stupňa v rozsudku nemohol rozhodnúť, nakoľko aj odporkyňa podala návrh o priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov, o ktorom návrhu rozhodol súd prvého stupňa tak, že odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal; predmetné uznesenie zo dňa 21. 9. 2011 č.k. 27C 195/2011 - 83 však do vyhlásenia rozsudku nenadobudlo právoplatnosť. V predmetnom uznesení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka bola vyzvaná na preukázanie svojich osobných, majetkových a sociálnych pomerov, predložením príslušných listín, na ktorú výzvu však nereagovala a zostala nečinná. Nepreukázala preto, že spĺňa podmienky pre priznanie jej oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa; jej odvolanie smerovalo výlučne proti výroku o možnosti zaplatiť priznané peňažné plnenie v mesačných splátkach po 250 €, ktoré sú pre ňu príliš vysoké. V odvolaní uviedla, že jej mesačný príjem činí 145 € a jej manžel prišiel o prácu. Ona síce prácu mala, avšak v dôsledku úrazu musela z práce odísť. Odporkyňa je ochotná a chce dlžnú sumu zaplatiť, avšak uhradiť mesačnú splátku 250 € je pre ňu z finančného hľadiska nemožné. Má tri maloleté deti, prácu si hľadá ale neúspešne. Odporkyňa navrhla uložiť jej povinnosť zaplatiť dlh v nižších mesačných splátkach. Včas podaným odvolaním napadla odporkyňa tiež uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré zjavne navrhovala zmeniť a vyhovieť jej návrhu na priznanie oslobodenia. V odvolaní uviedla, že súdu nič nezdokladovala, pretože žiadny majetok nevlastní, takže nemala čo zdokladovať. Opätovne uviedla, že má tri maloleté deti, je nezamestnaná a jej jediným príjmom je suma 145 € mesačne. Na odvolanie odporkyne, ktorým bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že žiadala prvostupňový rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 118,44 €. Namietala, že odvolanie odporkyne nemá všetky zákonom požadované náležitosti a navrhla ho preto odmietnuť podľa § 218 ods.1 písm. d/ O.s.p. Navrhovateľka ďalej vo vyjadrení uviedla, že po tom, ako odporkyni požičala peniaze, odporkyňa s ňou prerušila všetky kontakty. Navrhovateľka, hoci nebola povinná, súhlasila so žiadosťou odporkyne o povolenie plniť dlh v splátkach, a to napriek tomu, že je sama v súčasnosti nezamestnaná, nemá dostatok finančných prostriedkov a samotné poskytnutie pôžičky a správanie odporkyne jej spôsobilo problémy, keďže na to, aby mohla predmetnú pôžičku poskytnúť odporkyni, si najprv musela sama požičať od banky. Odporkyňa, hoci v odpore tvrdila, že začne navrhovateľke plniť svoj dlh v splátkach po 30 € mesačne, takúto splátku neuhradila ani raz. Konanie odporkyne je účelové a slúži len na oddialenie doby právoplatnosti rozhodnutia a jeho vykonateľnosti, pričom odporkyňa nárok navrhovateľky nikdy nespochybnila. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v časti, týkajúcej sa splatnosti plnenia a výroku o trovách konania, ako aj uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov odporkyni ) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ), keď dospel k záveru, že odvolania odporkyne sú nedôvodné. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Citované ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu určiť na plnenie lehotu, ktorá bude dlhšia ako tri dni alebo povoliť plnenie v splátkach, pri ktorých musí vždy stanoviť ich výšku a bližšie podmienky ich splatnosti. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, prípadne povolenie plnenia v splátkach spadá do voľnej úvahy súdu. Povolenie takejto výhody súd musí vždy skúmať. Berie pritom zreteľ na povahu prejednávanej veci, povahu priznaného nároku, osobné pomery účastníkov ( ako účastníka, ktorý má povinnosť plniť, tak aj toho, v prospech koho má byť plnené ) a pod. V riešenej veci odporkyňa, akceptujúc rozsudok súdu prvého stupňa, sa odvolaním domáhala možnosti splnenia uloženej povinnosti v mesačných splátkach nižších než súdom určených 250 €. Odporkyňa je bez práce, zamestnanie sa jej nedarí nájsť, je vydatá, pričom jej manžel je tiež nezamestnaný. Navrhovateľka má tri maloleté deti, jej príjmom je len 145 € mesačne. Svoje tvrdenia odporkyňa v konaní ničím nezdokladovala. Pôžička bola odporkyni poskytnutá ešte v roku 2008, so splatnosťou 19. 1. 2009, pričom z pôžičky doposiaľ neuhradila nič. Od termínu, kedy sa pôžička stala splatnou, uplynul dosť dlhý časový úsek, v rámci ktorého si odporkyňa mohla zabezpečiť finančné prostriedky na to, aby svoj dlh voči navrhovateľke vyrovnala, prípadne ho aspoň znížiť ( samotný dlh voči navrhovateľke odporkyňa nespochybňovala ). Možnosť splatenia dlhu v ešte nižších než prvostupňovým súdom priznaných splátkach by ešte viac predĺžila dobu trvania dlhu odporkyne voči navrhovateľke. Vzhľadom na uvedené by podľa názoru odvolacieho súdu poskytnutie výhody ešte nižších splátok odporkyni znamenalo neúmerné zvýhodnenie odporkyne, ako dlžníčky, na úkor navrhovateľky, ako veriteľky, ktorá navyše s poskytnutím nižších, než súdom prvého stupňa určených mesačných splátok, nesúhlasila. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Z citovaného zákonného ustanovenia vychodí, že účastníkovi možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov iba za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú také majetkové a sociálne pomery účastníka, ktoré mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, keď zo skutkových tvrdení žiadateľa o priznanie oslobodenia ( bez potreby vykonania dokazovania ) je nepochybné, že vo veci mu nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva. V prejednávanej veci odporkyňa - žiadateľka o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov - nereagovala na výzvu súdu prvého stupňa, aby zdokladovala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, hoci bolo predovšetkým v jej vlastnom záujme, aby ako žiadateľka o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, preukázala že spĺňa podmienky pre priznanie jej oslobodenia. Odporkyňa tak neurobila ani vo svojom odvolaní proti napadnutému uzneseniu, v ktorom len zopakovala svoje tvrdenia zo žiadosti o priznanie oslobodenia. Súd prvého stupňa správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na povinnosť žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zdokumentovať svoje pomery, s tým, že nesplnenie si tejto povinnosti má za následok nepriaznivé rozhodnutie o takej žiadosti. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako aj napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zo dňa 21. 9. 2011 č.k. 27C 195/2011 - 83 ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane vecne správneho výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.; v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 118,44 € ( za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporkyne pri tarifnej hodnote 91,29 € + režijný paušál 7,41 € + 20 % DPH 19,74 € ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.