Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207946 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1413207946.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, K. a otec - Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, A. B., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. marca 2014, č.k. 13P 132/2013-233, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 24.03.2014 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M. Q., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 83 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, od 01.09.2012. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 24.3.2014 v celkovej sume 893 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd zároveň vyslovil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 09.02.2010, a to v časti výživného otca na maloletú M.. Súd prvého stupňa takto rozhodol na základe návrhu matky doručeného súdu prvého stupňa dňa 23.04.2013, ktorým žiadala o zvýšenie výživného na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 83 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, od 01.09.2012. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výživné na maloletú bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010, v časti o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 09.02.2010, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil otcovi výživné na maloletú vo výške 83 eur mesačne od 15.06.2009. V čase tohto rozhodnutia maloletá M. navštevovala materskú školu, matka pracovala brigádnicky, v roku 2008 dosiahla z tejto činnosti priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 140,40 eur a v mesiaci január 2009 vo výške 794,13 eur. Matka zároveň poberala výsluhový dôchodok vo výške 521,41 eur mesačne, otec maloletej bol riadne zamestnaný, v roku 2008 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 22.195 Sk (736,73 eur) a za mesiace január a február roku 2009 dosiahol priemerný čistý príjem vo výške 623,53 eur a rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka sa domáhala zvýšenia výživného otca na maloletú v konaní o návrhu otca na úpravu styku s maloletou vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25 P 113/2010, v ktorom však Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 25P 113/2010-227 zo dňa 09.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 123/2011-250 zo dňa 23.08.2011 návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá začala od 01.09.2012 navštevovať základnú školu, v súčasnosti je v druhom ročníku, u jej rodičov nezistil zásadnú zmenu pomerov, keď dosahujú približne rovnaké príjmy ako v čase, posledného určenia výživného, pričom otec v súčasnosti dosahuje príjem asi 720 eur mesačne a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky maloletej mal riadne preukázané matkou predloženými pokladničnými dokladmi súvisiacimi s výdavkami maloletej, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi preukazujúcimi napr. platby za školskú družinu, obedy v škole, školské pomôcky a poplatky, náklady v súvislosti s nástupom na základnú školu, pričom všetky matkou preukázané výdavky považoval za opodstatnené. Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu veci prvostupňový súd dospel k záveru, že nástupom maloletej do základnej školy sa výdavky dieťaťa zvýšili a túto zmenu pomerov je potrebné premietnuť aj do výšky výživného, ktoré s poukazom na ustanovenia § 62 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil zo sumy 83 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, ktorá je primeraná možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a výške príjmu otca zo zamestnania. Návrhu matky však nevyhovel v celom rozsahu, nakoľko výživné určené vo výške 130 eur mesačne je primerané veku maloletej, ktorá navštevuje 1. stupeň základnej školy a nemá žiadne mimoriadne výdavky. Súd sa nestotožnil s argumentáciou otca, ktorý poukazoval na poskytovanie príspevkoch pre maloletú nad rámec bežného výživného, nakoľko z charakteru jeho platieb vyplýva, že väčšina z nich súvisí s trávením voľného času otca s maloletou, a teda nie s priamym zabezpečením výživy dieťaťa, a naviac, výdavky sú iba minimálne, ako napr. tričko v hodnote 3,69 eur alebo bižutéria 2 eur, kabátik 10,50 eur, ktoré maloletá využíva iba vtedy, keď je u otca a teda neovplyvňujú celkové výdavky matky na maloletú. Poukázal tiež na to, že otec do výdavkov na dieťa započítava aj položky ako napr. strava pre mačky a náklady na veterinára, ktorých započítanie do nákladov na maloleté dieťa nie je možné. Výdavky otca, ako napr. pôžička na auto a rôzne druhy poistenia, prvostupňový súd nepovažoval za výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť a preto ich pri určení výšky vyživovacej povinnosti nezohľadnil. S poukazom na výpoveď svedkyne Rozálie Tesárovej však prihliadol na výdavky otca na bývanie s tým, že aj po zohľadnení týchto a ďalších nevyhnutných výdavkov je príjem otca dostatočný na plnenie vyživovacej povinnosti v stanovenej výške. Uviedol, že počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ustálil dňom 01.09.2012, t.j. nástupom maloletej na základnú školu, čo je podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Vzhľadom na zvýšenie výživného od 01.09.2012 vznikol otcovi za obdobie od 01.09.2012 do 24.03.2014 dlh na výživnom vo výške 893 eur, keďže otec v období od septembra 2012 zaplatil na výživu maloletej spolu sumu 1.577 eur (19 mesiacov x 83 eur) a mal zaplatiť sumu 2.470 eur (19 mesiacov x 130 eur). Túto sumu zročného výživného otcovi povolil splácať v primeraných mesačných splátkach s poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. a výšku jeho príjmu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p. žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že výšku výživného určenú prvostupňovým súdom na sumu 130 eur, považuje za neprimerane vysokú s prihliadnutím na doložené dôkazy a fakty prezentované v prvostupňovom konaní. Poukázal na to, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P 113/2010-227 zo dňa 09.03.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 123/2011 zo dňa 28.09.2011, ktorým súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a necelý rok po tom matka maloletej požaduje zvýšenie príspevku na výživu o skoro 100 %, na základe nepravdivého tvrdenia, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba štyroch rokov a ďalej z dôvodu nástupu maloletej do 1. ročníka základnej školy, zvýšenia životných nákladov, rastu cien a jej nezmenených príjmov. Uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že náklady na školu oproti škôlke sa nezvýšili, práve naopak, v skutočnosti sa znížili, keďže maloletá nenavštevuje žiadny pohybový, či iný platený krúžok. Otec žiadal pri určení výživného zohľadniť, že matka má zabezpečený stály a istý príjem v podobe výsluhového dôchodku výške 626 eur, ktorý sa jej každým rokom pri valorizácií zvyšuje, je schopná bez problémov si zabezpečiť aj príjem z pracovného pomeru a okrem ktorého má aj vedľajší príjem z pracovnej činnosti na dohodu, priemerne vo výške 132 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu 758 eur netto mesačne, pričom jeho priemerný príjem predstavuje 720 eur mesačne. Napriek tomu, že maloletá je zdravá, chodí do základnej školy a školskej družiny v čase od 6.30 hod. do 17.30 hod., matka v čase preukazovania zárobkovej činnosti niekoľko mesiacov vôbec nepracovala, alebo pracovala iba pár hodín mesačne a zámerne sa vyhýba trvalému pracovnému pomeru, čím sa snaží dosiahnuť dočasný nízky mesačný príjem z práce na dohodu, teda sa vedome pripravuje o ďalší pravidelný mesačný príjem z trvalého pracovného pomeru a ďalšie z toho vyplývajúce výhody v zmysle Zákonníka práce, ako sú náhrada mzdy počas pracovnej neschopnosti, platená dovolenka, platené voľno na ošetrenie člena rodiny ako aj vlastnej osoby. Poukázal na to, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma dospelými zárobkovo činnými dcérami, a teda výdavky na spoločnú domácnosť by sa mali medzi nimi deliť rovnakým dielom, v tomto prípade 1/3. Uviedol, že bol nútený zabezpečiť maloletej kompletné oblečenie a obutie (letné aj zimné), športovú výstroj, ako aj dopravu v súvislosti s jej prevzatím a odovzdaním a tiež jej školskú dochádzku v čase návštevy (autom najazdí 600 km mesačne), pričom jej kupuje aj veci do školy ako peračník, obaly na knihy a zošity, písacie potreby a náplne, farbičky, ceruzky, fixky, navštevujú kiná, cirkusy, ľadovú show, horské túry, splavy, kultúrne podujatia ako napr. Trenčianske hradné slávnosti, slávnosti na Červenom kameni, Roháčske folklórne slávnosti, Bojnický rozprávkový zámok, ZOO v Bojniciach a v Bratislave a mnoho iných. Snaží sa jej zabezpečiť dostatok pohybových aktivít (plávanie, korčuľovanie, bicyklovanie, lyžovanie a iné.), pretože u matky sa sťažuje, že je neustále v škole a školskej družine, alebo je doma zavretá v izbe a je značne obézna. Matka na veci maloletej, jej dopravu a aktivity neprispieva, zabezpečuje ich sám z vlastných zdrojov a všetky účty o vynaložených nákladoch na dcérku za roky 2011, 2012 a 2013, ako aj jeho mesačné výdavky na sporenie, poistné, splácanie pôžičky predložil prvostupňovému súdu, avšak pri určovaní výšky príspevku na výživu neboli zohľadnené, napriek tomu, že mesačne vynakladá na dcéru spolu aj so stravou sumu 240 eur a pravidelne jej sporí na sporiaci účet mesačne sumu 26,68 eur. Poukázal taktiež na skutočnosť, že v lete 2013 mal úraz chrbtice, po neúspešnom liečení, infúziách, injekciách a rehabilitácií, bol kvôli vyšetreniu dňa 11.03.2014 hospitalizovaný, v súčasnosti je práceneschopný a čaká na termín operácie s tým, že predpokladaná doba trvania práceneschopnosti po operácií chrbtice je asi jeden rok. Od 11.03.2014 poberá nemocenské dávky, ktoré tvoria 55 % zo mzdy, teda v čase vydania napadnutého rozsudku nedosahoval príjem, z akého vychádzal súd prvého stupňa pri určení výživného, ktoré je podľa jeho názoru primerané vo výške 83 eur, a to vzhľadom na požiadavky a skutočné náklady na aktivity a potreby maloletej, ktoré ako otec na dcéru vynakladá, keď navyše od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene podstatných okolností odôvodňujúcich potrebu zvýšenia výživného. Konštatoval tiež, že matka v konaní nepreukázala opodstatnené zvýšenie výdavkov na maloletú, avšak ani iné dôvody hodné osobitého zreteľa pre platenie výživného spätne od 01.09.2012. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu spisu a z návrhu matky na začatie konania doručeného súdu dňa 23.04.2013 vyplýva, že matka žiadala výživné na maloletú zvýšiť počnúc dňom 01.09.2012. Súd prvého stupňa v danej veci na základe zisteného skutkového stavu zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú M., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 83 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne v súlade s návrhom matky od 01.09.2012, teda spätne. Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa, na základe podaného odvolania, je potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď súd prvého stupňa v odôvodnení len uviedol, že deň zvýšenia vyživovacej povinnosti určil podľa návrhu matky, teda od 01.09.2012 vzhľadom na zmenu pomerov od uvedeného dátumu. Takéto odôvodnenie rozhodnutia však nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Z judikatúry súdov vyplýva, že pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Deň začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné, napr. počnúc jedným dňom pred začatím konania. Súd prvého stupňa zvýšil výživné na základe návrhu matky od 01.09.2012, ale uvedeným ustanovením Zákona o rodine sa neriadil a podľa tohto ustanovenia nepostupoval. Pokiaľ matka žiadala priznať výživné spätne pred dňom 23.04.2013, kedy bol jej návrh doručený súdu, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bola povinná špecifikovať a zároveň preukázať matka maloletých detí, pretože výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, teda od 23.04.2013 iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, prípadne sa na skutočnosti umožňujúce priznanie výživného za obdobie pred podaním návrhu, mal zamerať súd prvého stupňa. Pokiaľ súd prvého stupňa tieto dôvody neskúmal a v odôvodnení rozhodnutia iba uviedol, že rozhodol podľa návrhu matky a výživné na maloletú M. zvýšil od 01.09.2012, kedy došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, postup súdu prvého stupňa nebol správny a bol v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa výdavky na maloletú, ktoré otec za roky 2011, 2012 a 2013 preukazoval predloženými pokladničnými dokladmi a ďalšími listinnými dôkazmi, prvostupňový súd vyhodnotil ako irelevantné s poukazom na skutočnosť, že väčšina z nich súvisí s trávením voľného času otca s maloletou, a teda nie s priamym zabezpečením výživy dieťaťa a naviac výdavky sú iba minimálne, ako napr. tričko v hodnote 3,69 eur alebo bižutéria 2 eur, kabátik 10,50 eur, a teda neovplyvňujú celkové výdavky matky na maloletú. V tomto smere však závery prvostupňového súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z listinných dôkazov predložených otcom v priebehu konania vyplývajú aj iné než drobné výdavky otca na maloletú v období rokov 2011, 2012 a 2013. V preukázaných výdavkoch sú totiž zahrnuté úhrady za návštevy športovísk, ZOO, kultúrnych a spoločenských podujatí, no tiež nákladov na dopravu (železničný preukaz v sume 27 eur), nákup ošatenia, školských potrieb, kníh a časopisov. Skutočnosťami, ktoré vyplývajú z týchto listinných dôkazov súd prvého stupňa z hľadiska ich významu pre rozhodnutie vo veci samej riadne nezaoberal, keď vyslovil len paušálny záver o zanedbateľnosti predmetných výdavkov otca bez jeho riadneho bližšieho zdôvodnenia. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s tvrdením otca maloletej, ktorý poukazoval na jeho zdravotné ťažkosti a plánovanú operáciu chrbtice, s ktorou má byť spojená jeho hospitalizácia a dlhodobá práceneschopnosť. Nesprávne postupoval prvostupňový súd aj pokiaľ ide o určenie zročného výživného za obdobie od 01.09.2012 do 24.03.2014, pretože vzhľadom na uvedené v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného od 01.09.2012 je správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým určil zročné výživné a povolil otcovi zročné výživné splácať v mesačných splátkach nie je vôbec odôvodený v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že výrok rozhodnutia súdu musí byť dostatočne odôvodnený, aj pokiaľ ide o zročné výživné. Ustanovenie § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. umožňuje peňažné plnenie vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí s tým, že ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presnejšie určiť výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach a z akých dôvodov a dôkazov pri povolení splátok vychádzal a z akého dôvodu neuložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú jednou sumou. Pokiaľ bol súd prvého stupňa toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca maloletej je platiť výživné v určenej sume, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo povolil otcovi splátky. Preto bolo povinnosťou súdu aj tento výrok dostatočne odôvodniť, aby bolo z rozhodnutia zrejmé, prečo súd tak rozhodol. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a preto nedostatočne zistil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, a tiež z dôvodu, že svojim postupom tým, že dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania znovu vo veci rozhodol, riadne zohľadnil všetky okolností významné pre určenie výšky výživného a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. s tým, že v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine bude súd skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného od 01.09.2012 v zmysle petitu návrhu. Tieto skutočnosti, teda dôvody hodné osobitného zreteľa, musia byť v konaní preukazné, inak podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, teda odo dňa do 23.4.2013. Zároveň bude úlohou súdu prvého stupňa vyčísliť aj zročné výživné s tým, že podľa § 160 ods. 1 O.s.p., v prípade ak súd povolí otcovi zročné výživné zaplatiť v mesačných splátkach, bude potrebné tento výrok dostatočne odôvodniť a zistiť dôvody pre splácanie zročného výživného a teda pre postup podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. V novom rozhodnutí bude nevyhnutné vysporiadať sa aj so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní preukázané a mohli mať význam pre rozhodnutie vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.