Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/55/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208098 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416208098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., B. X/A, O., dieťa rodičov: matka - S. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom B. X, O. a otec - E. I., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom P. XX, W. X., zastúpený advokátom JUDr. Jidřichom Stoszekom, so sídlom: Černyševského 26, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. januára 2018 č. k. 13P/195/2016-325, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. januára 2018 č. k. 13P/195/2016-325 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. U., narodenú dňa XX.XX.XXXX zo sumy 130,-€ na sumu 230,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2016 m e n í t a k, ž e súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. U., narodenú dňa 29.10.2005 zo sumy 130,-€ na sumu 230,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 08.03.2017. II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. januára 2018 č. k. 13P/195/2016-325, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018 vo výške 1.700,- € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletej m e n í t a k, ž e zročné výživné za obdobie od 08.03.2017 do 31.1.2018 vo výške 1.077,52 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,- € mesačne, splatných k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. januára 2018 č. k. 13P/195/2016-325, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. U., narodenú dňa XX.XX.XXXX zo sumy 130,-€ na sumu 230,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2016. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018 vo výške 1.700,- € súd prvej inštancie otcovi povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletej. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/159/2016-562 zo dňa 18.1.2017 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q.. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.9.2016 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. na sumu 200,- € mesačne od 1.9.2016. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.3.2014 č.k. 13P/132/2013-233 bolo otcovi určené výživné na maloletú vo výške 130,- € mesačne od 1.9.2012, avšak tento rozsudok ešte nie je právoplatný. Takto určené výživné bolo vlastne určené od nástupu maloletej do 1.triedy základnej školy. Maloletá Q. však už nastúpila na 2.stupeň základnej školy, a teda má zvýšené náklady. O zvýšenie výživného žiada aj z dôvodu, že maloletá od decembra 2015 k otcovi nechodieva, a teda otec nemá s ňou žiadne výdavky, neprispieva ani na jej krúžky a ani na ostatné výdavky, ako napr. školu v prírode, alebo sústredenia. V priebehu konania čiastočne zmenila návrh a žiadala o zvýšenie výživného na sumu 280,- € mesačne od 1.9.2016, kedy dcéra nastúpila na 2. stupeň základnej školy z dôvodu, že otec má aktuálne podstatne vyšší príjem. 3. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 1.12.2016 namietal prekážku litispendencie, pretože o úprave práv a povinností k maloletej sa na Okresnom súde Bratislava IV vedie konanie pod sp.zn. 13P/132/2013, o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Svoje vyjadrenie doplnil a uviedol, že je pravdou, že sa s dcérou nekontaktuje, avšak z toho dôvodu, že matka nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/85/2013-185, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov a odmieta možnosť jeho kontaktu s dcérou. Preto je jej dôvod ako argumentácia na zvýšenie výživného irelevantný. Stav, kedy matka porušuje zákon a nerešpektuje rozhodnutie súdu a na takto vyvolaných dôsledkoch stavia svoje práva a oprávnenia dieťaťa, nemôže požívať súdnu ochranu. 4. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 1.3.2017 č.k. 13P/195/2016-21 námietke prekážky litispendencie nevyhovel a konanie nezastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2017. 5. V priebehu konania otec žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň informoval o tom, že vzťah otca s maloletou je v súčasnosti úplne narušený a matka maloletú manipuluje. 6. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú Q. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/132/2013-511 zo dňa 21.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017 v časti o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017 č. k. 20CoP/159/2016-562 tak, že bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 83,-€ mesačne na sumu 130,-€ mesačne od 1.9.2012. Toto konanie bolo začaté návrhom matky na zvýšenie výživného zo dňa 23.4.2013, pričom súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 24.3.2014 tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 130,- € mesačne od 1.9.2012. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.11.2014 č.k. 20CoP/55/2014-249 rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 21.10.2015, č.k. 13P/132/2013-511 a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil na sumu 130,- € mesačne od 1.9.2012 s tým, že zročné výživné zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku návrh matky zamietol. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017, č. k. 20CoP/159/2016-562 v časti zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 83,-€ mesačne na sumu 130,-€ mesačne počnúc dňom 1.9.2012 potvrdené a v časti zročného výživného bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. 7. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej výpovede uviedla, že maloletá od septembra 2016 prešla na 2.stupeň základnej školy a v tomto školskom roku t.j. 2017/2018 je už v 6.triede. Dcérine výdavky sa zvýšili už len tým, že je staršia a samostatnejšia, chce sa pekne obliekať a keďže je vysoká, je potrebné jej kupovať oblečenie a obuv v oddeleniach pre dospelých. Od mája 2015 maloletá navštevuje krúžok kajakov, čomu sa venuje veľmi aktívne. V priebehu roku 2017 získala 12 medailí a bola vybraná do reprezentácie, s čím sú opäť spojené vyššie náklady, keďže ako reprezentantka musí mať aj výstroj a oblečenie na vyššej úrovni. Mesačne stojí krúžok kajakov 25,-€ a okrem toho sú s tým spojené ďalšie výdavky a to na oblečenie, sústredenia, preteky, ktoré bývajú aj v zahraničí. S prvým medzinárodným pretekom maloletej, ktorého sa zúčastnila v októbri 2017 a kde získala niekoľko medailí, mala zvýšené výdavky v tom, že dcére zamenila 16,- € na české peniaze a dokúpila jej zimné oblečenie, ktoré stálo 200,- €. Dcéra máva 3 krát ročne sústredenie, pričom každé stojí asi 200,- € a dáva jej asi 50,- € vreckové. Po spočítaní všetkých výdavkov na krúžok kajakov jej vyšlo, že mesačný výdavok v tejto súvislosti je 112,- € v priemere. Ďalšie výdavky s dcérou má v súvislosti so školou a to priemerne 62,- € mesačne, keď matka spočítala všetky výdavky na školské aktivity, fotky, výlety, učebnice a podobne. Okrem toho má priemerné mesačné výdavky vo výške 29,- € na ďalšie športové aktivity maloletej, ako bola napr. kúpa bicykla, ktorý potrebovala na sústredenie, každoročný rybársky lístok, návšteva aquaparku a podobne. Medzi ostatné výdavky, ktoré vyčíslila na sumu 69,- € priemerne mesačne patrí napr. poistenie, náklady na oblečenie, vitamíny a iné drobné nákupy, ako je nabíjačka na telefón a podobne. Celkové mesačné výdavky maloletej sú 270,-€ s tým, že v tejto sume nie je započítaná strava a pokiaľ otec sám uvádza svoj výdavok na stravu 250,- € mesačne, je toho názoru, že aj maloletá má výdavok na stravu v podobnom rozpätí. V súčasnosti býva s maloletou sama, keďže staršie dcéry sa už osamostatnili a teda aj sama hradí všetky výdavky spojené s bývaním, ktoré sú 330,- € mesačne. K svojmu príjmu uviedla, že pracuje brigádnicky a v priemere odrobí 100 hodín mesačne s tým, že má hodinový príjem 2,59 € netto a teda priemerne mesačne zarobí asi 260,-€. Okrem toho naďalej poberá výsluhový dôchodok, ktorého aktuálna výška je 638,05 € mesačne. Otec určené výživné vo výške 130,- € mesačne platí, avšak žiadnym iným spôsobom dcére neprispieva a to ani pri príležitosti sviatkov. K výpovedi dodala, že otec sa vo svojich písomných vyjadreniach doslova pasuje za chudobného s tým, že peniaze na živobytie si musí požičiavať, pričom na druhej strane predal vinohrad, čo zabudol uviesť a za predaj takéhoto vinohradu mohol získať najmenej 26.000,-€. Zmluvu o pôžičke, ktorú má otec od svojho otčima, považovala matka za účelovú. V minulých konaniach mal otec pôžičku od svojej matky na kúpu auta a teraz z jeho písomných vyjadrení vyplynulo, že žiadne auto nemá. Dodala, že otec chodieva dva krát ročne na dovolenku, dokonca aj do Álp. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní 3- izbový byt, v ktorom s maloletou aj bývajú a v rámci dedičského konania po svojej matke nič nezdedila, pretože mama už žiaden majetok nemala, keďže ešte pred svojou smrťou svoj byt previedla na jej brata a jeho ženu, ktorí sa o mamu starali. 8. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej výpovede uviedol, že zarába asi 1.000,- € mesačne s tým, že má hrubý stály základ príjmu 862,-€ mesačne a pokiaľ má vyšší príjem, tak je to z nadčasov. Robieva 12-hodinové zmeny a v rámci služby nachodí 15 až 16 kilometrov, pričom má problémy s nohou, ale zatiaľ nie je možné zmeniť zamestnanie, pretože by musel ísť študovať. Iný príjem ako príjem zo zamestnania nemá. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že nemá žiadne nehnuteľnosti a už v minulosti spomínal, že dom, v ktorom býva, má dve bytové jednotky a zdedil ho jeho otec po svojej mame, pričom jemu a jeho bratovi daroval každému 1/3-inu. Po rozchode s matkou maloletej sa jeho matka obávala, že môže prísť o dom, tak obaja s bratom darovali svoju časť domu opäť mame. Čo sa týka vinohradu, k tomu uviedol, že vinohrad zdedil po svojom otcovi a teda mal na seba napísaných necelých 10 árov vinohradu, čo podľa ohodnotenia notárky malo hodnotu asi 500,-€. V predošlom konaní mu ale bolo určené zročné výživné a spolu s výdavkami exekútora mu vznikol dlh asi 2.200,-€, čo nevedel zaplatiť a vtedy jeho mama povedala, že to zaplatí za neho, aby si nemusel zobrať pôžičku a že on za to prepíše na mamu vinohrad, čo bolo v roku 2016. Ďalej uviedol, že v súčasnosti určené výživné vo výške 130,-€ mesačne platí a potvrdil, že iným spôsobom na dcéru neprispieva, pretože už 2 roky nie je s ňou v žiadnom kontakte, hoci v minulosti sa dcére plne venoval. Dcéra má k nemu v súčasnosti veľmi zlý postoj. K výpovedi dodal, že byt, v ktorom doteraz býval, patril jeho matke, ktorej za bývanie neplatil a hradil iba réžiu bytu. Druhý byt, ktorý je v rovnakom dome na prízemí patril sčasti jeho matke, jeho strýkovi a on s bratom mali svoj šesť-inový podiel, ktorého sa vzdali v prospech mamy. Následne jeho mama právnou cestou donútila strýka k odpredaju jeho časti, keďže bola väčšinovou vlastníčkou celého rodinného domu a tak sa jeho matka stala výlučnou vlastníčkou aj bytu na prízemí, v ktorom v súčasnosti on býva. Byt je však potrebné zrekonštruovať, zariadiť a na toto si zobral pôžičku, ktorú spláca a teda začína úplne odznova. Jeho matka sa vrátila bývať do horného bytu, kde predtým býval on. Poprel tvrdenie matky, že chodí na dovolenky, bol iba raz v horách a išlo o rekondičný pobyt, ktorý mu platil zamestnávateľ. Na normálnej dovolenke pri mori nebol asi 8 alebo 9 rokov, pretože si to nemôže dovoliť. 9. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného považuje za dôvodný, nakoľko u maloletej nastala zmena pomerov jednak tým, že už prešla na druhý stupeň základnej školy, ako aj tým, že sa aktívne venuje športovej činnosti. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy oboch rodičov, ako aj odôvodnené výdavky maloletej. 10. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že matka poberá výsluhový dôchodok vo výške 638,05 € mesačne a z brigádnickej činnosti zarobila v roku 2015 (október až december) 223,45 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 zarobila 244,36 € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až júl) dosiahla príjem 293,95 € priemerne mesačne netto. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný a v roku 2015 (september až december) dosiahol príjem 917,68 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 dosiahol príjem 1.239,46 € (vrátane nemocenských dávok) a v roku 2017 (január až jún) dosiahol príjem 1.162,99 € priemerne mesačne netto. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. 11. Maloletá Q. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 6. triedu základnej školy, aktívne sa venuje športovej činnosti - kajakom, s čím sú spojené zvýšené výdavky. 12. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.10.2015 č.k. 13P/132/2013-511 bolo rozhodnuté o výške výživného pre maloletú Q. za obdobie od 1.9.2012, t.j. za obdobie, kedy došlo u nej ku kvalifikovanej zmene pomerov vyplývajúcej z nástupu maloletej na základnú školu. Dokazovaním v rámci tohto konania bolo jednoznačne preukázané, že od 1.9.2016 maloletá Q. už navštevuje 2.stupeň základnej školy a v školskom roku 2017/2018 je v 6.triede. Navyše bolo preukázané, že sa aktívne venuje športovej činnosti, v rámci ktorej dosahuje vynikajúce výsledky a športovú činnosť od roku 2017 vykonáva na reprezentačnej úrovni. Preto je nesporné, že v súvislosti s vyšším vekom maloletej, s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania a v súvislosti s jej aktívnou športovou činnosťou došlo u nej k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. S prihliadnutím na výdavky maloletej, ktoré matka riadne preukázala, pričom súd konštatuje, že žiaden výdavok maloletej nemožno považovať za nadhodnotený alebo nereálny, súd ustálil výšku zvýšeného výživného na sumu 230,- € mesačne, ktorá suma zohľadňuje aj zvýšenie výdavkov spojených so záujmovou činnosťou maloletej. Podľa názoru súdu prvej inštancie, je určené výživné odôvodnené a primerané a to jednak výdavkom dieťaťa, ako aj príjmom oboch rodičov. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá a aktuálne dosahuje príjem viac ako 1.100,-€ mesačne, čo je podstatne viac, ako v predošlom období a teda je zo svojho príjmu plne schopný určené výživné platiť, keďže iným spôsobom na výživu maloletej neprispieva a aktuálne sa s ňou ani nestretáva. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie považuje určené výživné za primerané a dostatočné, nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. K majetkovým pomerom otca súd prvej inštancie dodal, že nielen v tomto konaní, ale aj v rámci predošlých konaní o výživnom na maloletú, otec nevierohodným spôsobom ozrejmoval svoje majetkové pomery, nadobúdanie a prevod nehnuteľností zahmlieval a rovnako nevierohodne preukazoval svoje záväzky od príbuzných a ich splácanie, preto súd prvej inštancie na predloženú zmluvu o pôžičke ako aj ďalšie tvrdenia otca o nevyhnutnosti prerábky matkinho bytu neprihliadol. Otec rovnaké argumenty používal aj v predošlých konaniach, keď tvrdil, že prerába iný matkin byt, v ktorom on býva, a za tým účelom si zobral pôžičku, prípadne tvrdil, že si zobral pôžičku od svojej mamy na auto, ktoré však v súčasnosti nemá. 13. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie ustálil dňom 1.9.2016, t.j. nástupom maloletej na 2. stupeň vzdelávania, čo je možné považovať za podstatnú a odôvodnenú zmenu pomerov na strane maloletej. Tu je potrebné uviesť, že napriek tomu, že posledné rozhodnutie o výživnom pre maloletú Q. nadobudlo právoplatnosť až dňom 7.3.2017, súd prvej inštancie ustálil počiatok zvýšenia výživného od 1.9.2016, nakoľko by bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej nezohľadniť kvalifikovanú zmenu pomerov na jej strane, navyše keď matka podala návrh na zvýšenie výživného včas. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 1.9.2016, vznikol otcovi za obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018 dlh na výživnom vo výške 1.700,- €, ktorý mu súd prvej inštancie povolil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Dlh na výživnom vznikol tak, že otec v období od septembra 2016 zaplatil na výživu maloletej 2.210,-€ (17 mesiacov x 130,-€), pričom mal zaplatiť v označenom období sumu 3.910,-€ (17 mesiacov x 230,-€) a teda rozdiel je 1.700,-€. 14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to z dôvodu, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21.10.2015 č.k. 13P/132/2013-511 na sumu 130,- € mesačne. Matka podala návrh na jeho zvýšenie od 1.9.2016, ktorým požadovala zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne t.j. o 53,84 %. V deň vyhlásenia rozsudku požadovala 280,- €, čo predstavuje zvýšenie o 115,38 %. Pritom odvolateľ dáva do pozornosti, že od zvýšenia výživného na sumu 130,- € uplynulo niečo vyše dvoch rokov. Podľa názoru odvolateľa, vzhľadom na majetkové pomery rodičov, tak dramatické zvýšenie výživného neobstojí, jednak pokiaľ ide o pomery ich príjmov, ktoré sú zrovnateľné, a pokiaľ ide o potreby dieťaťa. Matka vyrátala náklady spojené s výživným dieťaťa na sumu presahujúcu mesačné náklady trojčlennej rodiny. Ak má platiť zásada uvedená v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, teda, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, potom tak dramaticky zvýšené výživné neobstojí. Otec predložil dôkazy o svojom príjme a výdavkoch, o svojom sociálnom postavení, o svojom nepriaznivom zdravotnom stave. Nechodí na kultúrne podujatia, nešportuje, nechodí na dovolenky, chodí iba do práce a žije skromne. Väčšinu svojich príjmov investoval do zabezpečenia si bývania, keďže vo svojej naivite chcel vytvoriť podmienky pre to, aby sa mohol s dcérou dôstojne stýkať, podieľať sa na jej výchove ako otec, a preto, aby mala maloletá v bytových priestoroch, ktoré užíva, svoju izbičku. Podcenil však pravdepodobne „schopnosti" matky, ktorá zmanipulovala maloletú dcéru do takej miery, že sa odmieta stýkať sa s otcom. Pokiaľ teda jeho maloletá dcéra má zdieľať jeho životnú úroveň, potom je postačujúce výživné vo výške 130,- € mesačne. Odvolateľ dáva do pozornosti, že od posledného zvýšenia výživného nedošlo k žiadnej zásadnej, výraznej zmene v živote maloletej dcéry, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného vôbec, potiažmo tak dramaticky zvýšeného výživného upraveného napadnutým rozsudkom. Podľa názoru odvolateľa v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého zvýšenie výživného odôvodňuje zmena odôvodnených potrieb oprávnenej. Športovej činnosti sa dcéra venovala už v minulosti a súd k tomu prihliadal pri predchádzajúcej úprave výšky výživného na maloletú. Napokon odvolateľ dáva do pozornosti pochybenie súdu spočívajúce v tom, že spätne upravil zročné výživné nad rámec návrhu matky, ktorá svojím návrhom zo dňa 1.9.2016 žiadala zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne a súd bez splnenia zákonných podmienok, uvedených v ustanovení § 77 ods. 1 Zákona o rodine, jej priznal zročné výživné zo sumy 230,- € mesačne. Podľa názoru odvolateľa jej mal priznať zročné výživné z rozdielu 200-130 je 70 x 17 mesiacov =1.190,- €. Osobitne otec žiada, aby súd druhej inštancie prihliadol k nasledovným jeho argumentom. Toľko spomínanú malú čiastku bytu v čiastke 33/184 otec nadobudol darom a po vyžiadaní ju vrátil pôvodnému majiteľovi už takmer pred desiatimi rokmi, t.j. v roku 2009. Auto, ktoré otec v minulosti splácal, by dnes malo 15 rokov a už nie je majiteľom auta od 22.10.2014, t.j. skoro tri a pol roka. Na poslednom pojednávaní súd a sociálna kuratela žiadali, aby dcérka na návšteve spávala samostatne, aj keď to vtedy odmietala. V dobrej vôli, že súd prihliadne k jeho výdavkom, si otec zobral pôžičku a zrealizoval kompletnú rekonštrukciu bytu, do ktorého sa následne presťahoval. Tak ako pri rozchode s p. U.H. v roku 2008, tak aj teraz si sťahoval iba osobné veci. V byte býva sám a snaží sa ho postupne zariadiť. Má sťažené sociálne postavenie. Po úraze má z časti ochrnutú pravú nohu a má problém aj s chrbticou. Kríva a ťažko chodí. Doporučenú kúpeľnú liečbu si zatiaľ nemôže dovoliť a tak si zobral pôžičku na doporučené zdravotné pomôcky, ktoré ešte spláca. V prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu, bude nútený si zobrať ďalšiu pôžičku, pretože všetky úspory investoval do bývania. Pre ilustráciu prikladá fotografiu pôvodného stavu priestoru, ktorý zrekonštruoval, aby si zabezpečil bývanie. Otec v rámci odvolania uviedol, že dňa 1.3.2018 nastupuje na hospitalizáciu do železničnej nemocnice s poliklinikou, kvôli zhoršujúcemu sa a bolestivému stavu po úraze, o čom prikladá doklad. Otec má za to, že na žiadosť súdu prvej inštancie v požadovanom časovom rozmedzí pravdivo doložil svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery. Byt, v ktorom súčasne býva, je vo vlastníctve jeho 70 ročnej mamy, ktorá si na vyplatenie spoluvlastníka (švagra), zobrala a spláca značne vysokú hypotéku. Kvôli tomu nastúpila znovu do zamestnania. Otec vecne odôvodňuje svoje odvolanie s poukazom na odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov otec navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh zamietne. Otec doplnil svoje odvolanie o ďalší argument a to o rozsudok Okresného súdu Pezinok - č.k. 6C 195/2010- 247 zo dňa 15.3.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.9.2017 č.k. 14Co/297/2016-267. Z predmetných rozsudkov vyplýva záväzok otca voči matke v sume vrátanej k dnešnému dňu vo výške 18.811,59 €. Tento fakt má dva aspekty. Prvým je skutočnosť, že otec bez ďalších pôžičiek nie je schopný dlh zaplatiť a uvedený stav ho dostáva do stavu biedy a druhým, že plnenie z tohto záväzku navýši finančné aktíva a príjmy matky. Prosí preto, aby odvolací súd túto argumentáciu pri rozhodovaní o odvolaní otca zohľadnil. 16. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.10.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. 18. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 19. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 20. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletej Q., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2018). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o zvýšení vyživovacej povinnosti k maloletej Q. rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2015 č.k. 13P/132/2013-511, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.1.2017 č.k. 20CoP/159/2016-562. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 83,- € na sumu 130,- € a súčasne určil sumu zaostalého výživného vo výške 414,- € za obdobie od 01.09.2012 do 31.10.2015. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní, t.j., že s prihliadnutím na jeho skromné pomery a životnú úroveň postačuje maloletej Q. výživné vo výške 130,- € mesačne, nakoľko otec mal výdavky v súvislosti s rekonštrukciou bytu a súčasne má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, t.j. po úraze má z časti ochrnutú pravú nohu a má problém aj s chrbticou, kríva a ťažko chodí, odvolací súd udáva, že otec napriek tomu, že bol podielovým spoluvlastníkom bytu, svoj podiel dobrovoľne vrátil späť darcovi, t. j. matke, hoci toto nebol povinný urobiť. Inak povedané, otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu, čo odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Taktiež argumenty otca ohľadom rekonštrukcie bytu, v ktorom býva, je treba vyhodnotiť s poukazom na to, že otec v súčasnosti investuje do bytu, v ktorom síce býva, avšak tento byt nie je v jeho vlastníctve, ani v podielovom spoluvlastníctve, pričom otec mohol svoje finančné prostriedky investovať radšej do nehnuteľnosti vo svojom osobnom vlastníctve. V tejto súvislosti je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť aj na to, že otec neplatí žiaden úver v súvislosti s bývaním, čo pri zaťaženosti úverovou politikou v dnešnej dobe nie je úplne bežná vec. Pokiaľ ide o darovanie vinohradu matke otca za úhradu jeho dlhu, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto odvolací súd konanie otca musí vyhodnotiť s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého sa otec bez dôležitého dôvodu zbavil svojho majetkového prospechu. Rovnako tak vo vzťahu k motorovému vozidlu, ktoré otec predal, pričom odvolaciemu súdu ani súdu prvej inštancie neuviedol, akú sumu z predaja motorového vozidla otec získal. Pokiaľ ide o zdravotné ťažkosti otca, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie k nim riadne prihliadol, nakoľko vo vzťahu k maloletej Q., by určil podstatne vyššiu výšku vyživovacej povinnosti, ako sumu 230,- € mesačne. Na druhej strane však tiež treba zdôrazniť, že otec má síce zdravotné problémy (má nepochybne aj zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom), avšak v tomto konaní otec nepreukázal mieru funkčnej schopnosti vykonávať prácu t. j. invaliditu a preto samotné zdravotné problémy otca nemôžu byť dôvodom pre výživné vo výške 130,- € mesačne určené pre 13 ročné dievča. Je zrejmé, že otec sa na vyživovacej starostlivosti o maloletú dcéru nepodieľa svojou osobnou starostlivosťou, a preto je aj povinný uhrádzať vyššiu časť výživného vo forme finančných príspevkov ako matka. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa neprihliada iba k finančným úhradám, ale aj k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ktorú maloletej v tomto prípade poskytuje vo výlučnej miere matka. Výška vyživovacej povinnosti ustálená na sumu vo výške 230,- € mesačne je stanovená v prospech otca, pričom súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutočnosti potrebné pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Matka v konaní nemusí preukazovať, že maloletá dcéra rastie, že jej výdavky sa primerane tomu zvyšujú, nakoľko výdavky na maloleté dieťa vo veku 7 rokov (predchádzajúci návrh na zvýšenie výživného) sú úplne iné ako výdavky na maloleté dieťa vo veku 12 rokov (súčasný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti), s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletá Q. sa od roku 2017 venuje športovej činnosti na reprezentačnej úrovni, s čím sú jednoznačne spojené vysoké výdavky na maloletú. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti nevyhodnocuje ako jediné kritérium odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je treba zdôrazniť, že otec je riadne zamestnaný, pričom výška jeho mesačného príjmu sa pohybuje vo výške cca 1.000,- €. Odvolací súd má za to, že otec v konaní pred súdom nepreukázal potrebu darovania podielu na nehnuteľnosti a súčasne vinohradu svojej matke, neuviedol výšku príjmu z predaja motorového vozidla, a súčasne nezdôvodnil investíciu do nehnuteľnosti, ktorá nie je v jeho vlastníctve, ani v podielom spoluvlastníctve, pričom uvedené skutočnosti bolo potrebné vyhodnotiť v neprospech otca. Pokiaľ ide o schopnosť otca pracovať, v konaní nebolo preukázané, že by otec mal zníženú schopnosť pracovať, respektíve, že by toto ochorenie otcovi bránilo vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť (nebol mu priznaný invalidný dôchodok, ani nebolo preukázané zníženie funkčnej schopnosti vykonávať prácu). Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že k týmto argumentom otca, ktoré by nemali odôvodňovať zvýšenie výživného, odvolací súd neprihliadol. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca síce zmenil, ale len vo vzťahu k určeniu dátumu začiatku vyživovacej povinnosti, za ktorý odvolací súd považuje deň 08.03.2017 a nie deň 01.09.2016 ( § 388 CSP). 22. Pokiaľ ide o určenie dňa, od kedy bolo potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť voči maloletej Q., v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ustálil tento deň na deň 1.9.2016 kedy došlo k nástupu maloletej na 2. stupeň vzdelávania, čo je možné podľa súdu prvej inštancie považovať za opodstatnenú a odôvodnenú zmenu pomerov na strane maloletej. Súd prvej inštancie tak rozhodol napriek tomu, že posledné rozhodnutie o výživnom pre maloletú č.k. 20CoP/159/2016-562 zo dňa 18.1.2017 nadobudlo právoplatnosť až dňom 7.3.2017, nakoľko iné posúdenie podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo v príkrom rozpore so záujmom maloletej zohľadniť kvalifikovanú zmenu pomerov na jej strane, navyše za situácie, že matka podala návrh na zvýšenie výživného včas. V tejto súvislosti ale odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, nakoľko pri tomto výklade by súd prvej inštancie zvýšil výživné, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, inak povedané, stanovil výšku vyživovacej povinnosti v čase, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom ešte nebolo právoplatné, čo je podľa názoru odvolacieho súdu neprípustné. Je treba si uvedomiť, že matka, pokiaľ mala za to, že už dňa 1.9.2016 došlo k zmene pomerov vo vzťahu k maloletej a odvolací súd ešte nerozhodol o prvom zvýšení výživného, pričom matka svoj ďalší návrh na zvýšenie výživného podala dňa 2.9.2016, t. j. v čase odvolacieho konania vedeného pod sp.zn. 20CoP/159/2016, mala matka možnosť v rámci odvolacieho konania doplniť odvolacie dôvody o zmenu pomerov na strane maloletej Q., a tým mohla odôvodniť aj zmenu výšky vyživovacej povinnosti, na ktorú mohol reagovať už priamo odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia. Pokiaľ však odvolací súd nemal k dispozícii matkou prezentovanú zmenu pomerov, nemohol k tejto zmene ani k navrhovanej výške vyživovacej povinnosti prihliadnuť vo vzťahu k rozsudku, ktorý vyhlásil dňa 18.1.2017, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2017. Preto za tejto zložitej skutkovej situácie bolo potrebné ustáliť, že napriek tomu, že došlo k zmene pomerov dňom 01.09.2016, zmeniť výšku vyživovacej povinnosti bolo možné až dňom 8. 3. 2017 (t. j. deň po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu), nakoľko až týmto dňom bolo možné zmeniť právoplatné rozhodnutie. Na základe uvedeného potom aj odvolací súd zmenil výrok vzťahujúci sa k zročnému výživnému na maloletú Q. a obdobie zaostalého výživného určil obdobím od 8.3.2017 do 31.1.2018 v celkovej výške 1.077,52 €. Výšku výživného odvolací súd vypočítal tak, že za mesiac marec 2017 vypočítal denné výživné zo zvýšenej sumy výživného t.j. 100:31 = 3,23 € denne x 24 dní = 77,52 € za mesiac marec + 10 mesiacov t. j. apríl 2017 až január 2018 t. j. 100 x10 mesiacov = 1.000,- € + 77,52 € = 1.077,52 € zaostalé výživné. Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi práve s prihliadnutím na jeho preukázaný zhoršený zdravotný stav povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok. Keďže išlo iba o zmenu výpočtu zaostalého výživného, v tejto súvislosti nebolo potrebné vykonávať ani zopakovať dokazovanie, a preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaostalom výživnom zmenil (388 CSP). 23. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 24. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).