Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207798 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710207798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu: JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: E. B., H.. XX.XX.XXXX, C. N. X, XXX XX C., právne zastúpená: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka, so sídlom Dostojevského rad 17, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: U. R., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XX, XXX XX K. A., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, v konaní o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 15.03.2016, č. k. 6C/195/2010-247, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 15.03.2016, č. k. 6C/195/2010-247, p o t v r d z u j e . V časti trov prvoinštančného konania odvolací súd rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 11.614,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.06.2011 do zaplatenia. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov prvostupňového konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.06.2010, doplnenou 29.04.2011, domáhala, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 14.890,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 10,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania jednak stranami sporu, svedkami, znaleckým dokazovaním a oboznámením sa predložených listinných dôkazov, konštatoval, že súd prvej inštancie v trestnej veci proti obvinenému U. R. - v tomto konaní žalovanému - rozhodol 06.04.2009 trestným rozkazom pod sp. zn. 1T/25/2009-139 tak, že obvineného uznal za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 Trestného zákona a za skutok zo dňa 11.11.2008, kedy po predchádzajúcej slovnej hádke sa vyhrážal poškodenej E. B. smrťou, a to takým spôsobom, že poškodenú uchopil za ruku, následne ju pritisol na vchodové dvere, rukou ju uchopil pod krkom, na čo sa matke poškodenej E. B. podarilo ich od seba oddeliť, kde po tomto sa obvinený vyjadril na ich adresu, že otec poškodených vedel, prečo ich chcel zabiť a keď sa to jemu nepodarilo, tak ich teraz podreže, na čo sa obv. R. vrátil do obývačky, vzal lovecký nôž o dĺžke čepele 18 cm, s drevenou rúčkou o dĺžke 11 cm, s úmyslom fyzicky zaútočiť na poškodenú E. B., na čo poškodená E. B. zareagovala na jeho slová, že ich podreže tak, že obv. R. zvalila na posteľ a vzala nôž, ktorý mu medzičasom vypadol a tento vyhodila cez balkón von. Okresný súd Bratislava IV ho za to odsúdil k samostatnému peňažnému trestu v sume 200,- Eur a pre prípad, že by obvinený U. R. úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona zaviazal obvineného nahradiť škodu poškodenej E. B.P., H.. XX.XX.XXXX, v sume 90,95 Eur a poškodenej E. B., H.. XX.XX.XXXX, v sume 1,99 Eur, pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodené na občianske súdne konanie. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2009. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov: K. R. (brat žalovaného), svedkyne Q.F. R. (matka žalovaného), svedka Z. S. (zať žalobkyne), svedkyne B. Š. (krstná mama žalovaného a a priateľka žalobkyne), svedkyne N. B. (dcéra žalobkyne), oboznámil sa s lekárskym nálezom psychiatričky Z.. G. Z. z 18.03.2010, s lekárskym nálezom psychiatričky Z.. G. Z. zo dňa 28.04.2011 a lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.01.2012, pričom poukázal na ďalšie listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že na Okresnom súde Bratislava IV sa od roku 2010 viedlo viacero konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. B., H.. XX.XX.XXXX, ktorá je dieťaťom žalobkyne a žalovaného. Pod spisovou značkou 25P/113/2010 sa viedlo konanie o úprave styku otca s maloletou dcérou. Vo veci bol dňa 09.03.2011 vydaný rozsudok č. k. 25P/113/2010-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/123/2011-250, a ktorým bolo upravené právo žalovaného stretávať sa s maloletou dcérou v bežnom kalendárnom roku, ako aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov a obdobia letných prázdnin. Následne sa pod spisovou značkou 56Em/4/2011 viedlo konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou dcérou. Vo veci bolo dňa 02.05.2012 vydané uznesenie č. k. 56Em/4/2011-124, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.07.2012, č. k. 22CoE/269/2012-136, a ktorým súd návrh otca na výkon rozhodnutia zamietol. Napokon sa pod spisovou značkou 13P/3/2012 viedlo aj konanie o zmene úpravy styku a zmenu zverenia maloletej do starostlivosti otca, ktoré sa skončilo rozsudkom č. k. 13P/3/2012-191, zo dňa 11.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2013, a ktorým súd návrh otca zamietol. 4. Súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého posudku zo dňa 26.05.2014, ktorý vyhotovil MUDr. Ivan André, PhD., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, inter alia, z ktorého vyplýva, že poškodenie zdravia žalobkyne súvisí s dlhodobou psychotraumatizujúcou situáciou, kde zohráva kľúčovú úlohu správanie a vystupovanie jej bývalého druha U. R.. Jedinou a výlučnou príčinou súčasných psychických ťažkostí žalobkyne je útok žalovaného z 11.11.2008, ako aj jeho následné správanie a vystupovanie voči poškodenej, ktoré trvá až do súčasnosti. V dôsledku útoku žalovaného zo dňa 11.11.2008, ako aj v dôsledku následného správania žalovaného, došlo a dochádza k zhoršeniu kvality života žalobkyne. Táto sa musí neustále zaoberať rôznymi podaniami a útokmi z jeho strany, čo ju vyčerpáva a odoberá sily, ktoré by mohla nasmerovať na iné, užitočné ciele, týkajúce sa jej úloh v rodine, ako aj v napĺňaní jej záujmových aktivít. Útok bývalého manžela U. K. z roku 1992 nemá vplyv na súčasné zdravotné ťažkosti žalobkyne. Adekvátnym vyjadrením sťaženia spoločenského uplatnenia vyšetrovanej je počet bodov nad polovicu bodovej kvantifikácie, a to v položke č. 255 z prílohy zákona č. 437/2004 Z.z. - (3/5), teda 780. Z.. P. B., S.., primár psychiatrickej kliniky V. nemocnice C., pri svojom výsluchu zotrval na bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré stanovil vo svojom znaleckom posudku na 780 bodov. Uviedol, že materiály, ktoré mu boli súdom zaslané pred pojednávaním, vzal na vedomie, tieto však nemali podstatný vplyv na závery jeho znaleckého posudku. Znalec tiež uviedol, že na traumu žalobkyne nemala vplyv jej sekundárna viktimizácia v priebehu trestného konania, skôr následné listinné podania žalovaného v konaniach, týkajúcich sa ich maloletej dcéry, ktoré mali svoj určitý obsah a spôsobovali žalobkyni okrem hlavnej traumy, spôsobenej v príčinnej súvislosti s útokom z 11.11.2008, aj následné traumy. Exaktne sa však nedá oddeliť výška bodového ohodnotenia za hlavnú traumu, od následnej traumy vzniknutej žalobkyni v dôsledku podaní žalovaného v súvislosti so starostlivosťou o ich maloletú dcéru. Znalec vypovedal, že pokiaľ sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne hodnotila Z.. Z., ako lekárka, vo výške 1000 bodov, ide o hodnotenie, ktoré musí byť neskôr potvrdené primárom klinického pracoviska. Pokiaľ znalec ohodnocoval sťaženie spoločenského uplatnenia na 780 bodov v roku 2014, vychádzal zo stavu, ktorý bol v čase podania znaleckého posudku a vychádzal z vyšetrenia žalobkyne a celkovej dynamiky stavu. Znalec uviedol, že ak Z.. Z. v apríli 2011 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia na 1000 bodov a on ho v roku 2014 ohodnotil na 780 bodov, má za to, že sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 780 bodov u žalobkyne existovalo už v apríli 2011. To, že žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc psychiatra až po uplynutí vyše roka od incidentu, nie je v obdobných prípadoch ničím nezvyklým a podľa znalca to určite nemalo vplyv na výšku bodového ohodnotenia sťaženia jej spoločenského uplatnenia. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 424 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 2, § 4, § 5, § 7 a § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení, v spojení s § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 Z.z. o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na rok 2010 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod je 14,89 Eur. 6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne, ktorý zostal predmetom posudzovania, je v plnom rozsahu dôvodný, preto návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobkyňa trpela posttraumatickou stresovou poruchou aj pred jeho útokom z 11.11.2008, a to v dôsledku útoku jej bývalého manžela v roku 1992, ako aj v tom, že na výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne mali okrem trestného činu žalovaného vplyv aj následné súdne konania vo veci starostlivosti súdu o maloletú dcéru účastníkov konania, vyhodnotil súd ako celkom zjavne neopodstatnenú. Zo záverov znaleckého posudku primára psychiatrickej kliniky V. nemocnice C. totiž jednoznačne vyplynulo, že jedinou a výlučnou príčinou súčasných psychických ťažkostí žalobkyne je útok žalovaného z 11.11.2008, ako aj jeho následné správanie a vystupovanie voči poškodenej, ktoré trvá až do súčasnosti, a že útok bývalého manžela žalobkyne z roku 1992 nemá vplyv na súčasné zdravotné ťažkosti žalobkyne. Znalec tiež uviedol, že na traumu žalobkyne mali vplyv listinné podania žalovaného v konaniach, týkajúcich sa ich maloletej dcéry, ktoré mali svoj určitý obsah a spôsobovali žalobkyni, okrem hlavnej traumy spôsobenej v príčinnej súvislosti s útokom z 11.11.2008, aj následné traumy. K tomu súd dodáva, že pokiaľ by sa žalovaný v roku 2008 nedopustil trestného činu voči žalobkyni, zostal by ich vzťah harmonický, mohli žiť aj naďalej v spoločnej domácnosti s ich maloletou dcérou a nemuseli by viesť spolu žiadne súdne spory ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo to, že žalobkyňa bola v súvislosti s trestným činom žalovaného sledovaná v psychiatrickej ambulancii od 01.12.2009, pričom prvé súdne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú dcéru účastníkov konania sa začalo na Okresnom súde Bratislava IV až v roku 2010. Ak Z.. Z. v apríli 2011 ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na 1000 bodov a do konania pribratý znalec MUDr. André, PhD., ho v roku 2014 ohodnotil na 780 bodov, dospel súd k záveru, že sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 780 bodov u žalobkyne existovalo už v apríli 2011 a na jeho finančné vyjadrenie je potrebné použiť § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 Z.z., ktoré stanovilo výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod v sume 14,89 Eur, z čoho pramenil následný záver súdu o potrebe vykonania matematickej operácie na výpočet jeho konkrétnej výšky (780 x 14,89 = 11.614,20). Sumu vo výške 11.614,20 Eur žalobkyni súd priznal aj s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko dospel k záveru, že žalovaný sa dňa 15.06.2011 (doručením návrhu a doplnenia návrhu o náhradu škody) dozvedel o konkrétnej výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú od neho žalobkyňa požaduje, preto ak svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, dostal sa nasledujúci deň do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyňou uplatnená výška úroku z 9,25 % z dlžnej sumy v súlade s predpismi občianskeho práva. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v spojení s ustanovením § 151 ods. 7 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči v spore neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalobkyni bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 8. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2014 žalobkyňa vzala späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 3.275,80 Eur. Uznesením zo dňa 07.09.2015 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 3.275,80 Eur zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 15.03.2016 žalobkyňa vzala späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 10,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 29.04. 2011 do zaplatenia, pričom súd uznesením z 15.03.2016 konanie v uvedenej časti taktiež zastavil. Vzhľadom na záverečný návrh žalobkyne, tak predmetom konania zostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 11.614,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 16.06.2011 do zaplatenia. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia. 10. Žalovaný namietal procesné vady konania, a to, že postupom súdu mu bolo odňaté právo účastníka konania konať pred súdom tým, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k znaleckému posudku MUDr. Ivana André, PhD., resp. k jeho výsluchu na pojednávaní dňa 15.03.2016, tiež mu neumožnil podať po skončení dokazovania vyjadrenie k veci, k dôkaznej situácii a k právnej stránke predmetu sporu. 11. K vecnej argumentácii žalovaný poukázal na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/25/2009-139, zo dňa 06.04.2009, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin nebezpečného vyhrážania. Z neho vyplýva, že predmetom odsúdenia žalovaného bol skutok - jednorázový útok voči žalobkyni z 11.11.2008 o 19,30 hod., ktorým porušil svoju právnu povinnosť nekonať spôsobom, ktorým konal, a to v kvalite spáchania trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Uviedol, že znalec tak v znaleckom posudku, ako aj na pojednávaní dňa 15.03.2016, uviedol, že predmetom bodového ohodnotenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia je útok žalovaného a ďalej sú v ňom zahrnuté aj traumy spôsobené skutočnosťami, týkajúcimi sa „boja účastníkov“ o ich spoločnú maloletú dcéru. Znalec uviedol, že nie je možné rozčleniť objem bodového ohodnotenia a nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne na časť, ktorá sa vzťahuje ku skutku z 11.11.2008 a na časť hodnoty bodového ohodnotenia, ktorá je podmienená traumou spôsobenou podaniami žalovaného v súvislosti s úpravou práv rodiča k maloletej dcére a následkami s tými spojenými (súdne spory, trestné oznámenia, oznámenia na sociálny aparát štátu a pod.). Tieto podania majú povahu a charakter uplatňovania jeho základných ľudských práv v zmysle ústavy a zákona o rodine, a preto nie je možné ho za tieto jeho aktivity akýmkoľvek spôsobom sankcionovať a postihovať. Ak súd priznal žalobkyni napadnutým rozsudkom nárok na náhradu škody titulom nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia za útok žalovaného z 11.11.2008, kedy porušil svoju právnu povinnosť v kvalite spáchania vyššie uvedeného trestného činu a súčasne, ak „kumulatíve“ (pravdepodobne správne má byť „kumuluje - spája“), za jeho aktivity, spojené s uplatňovaním základných ľudských práv v súvislosti s právami rodiča maloletej dcéry, má žalovaný za to, že súd prvej inštancie odsúdil žalovaného k náhrade škody aj za to, že si uplatňoval svoje základné ľudské práva. Ak znalec nevie diferencovať nárok žalobkyne za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že ho rozdelí na časť, ktorá sa viaže k útoku z 11.11.2008 a na časť, ktorá sa viaže na traumy spojené so zákonnými aktivitami žalovaného, nie je možné žalobe vyhovieť. V takom prípade by totiž, v prípade sporov týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, každý z rodičov, ktorý je účastníkom konania, bol v takomto spore svojim spôsobom traumatizovaný. 12. Zároveň žalovaný vytkol súdu prvej inštancie aj pochybenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď žalobkyni priznal trovy konania právneho zastúpenia v hodnote 100 % a neprihliadol k svojmu uzneseniu zo 07.09.2015, ktorým zastavil konanie v časti 3.275,80 Eur na základe právneho úkonu žalobkyni - čiastočného späťvzatia nároku v uvedenej časti. 13. K odvolaniu sa žalobkyňa písomne nevyjadrila. 14. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Odvolací súd pristúpil k rozhodnutiu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právnom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II. ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III. ods. 1 CSP. 15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 16. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím, s obsahom spisu, má za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie zhodnotil celkové okolnosti prípadu v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.), keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, pretože súd prvej inštancie v dostatočne potrebnej miere objasnil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah vo veci samej rozhodol. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Práva na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. K námietke žalovaného, že postupom súdu mu bolo odňaté právo účastníka konania konať pred súdom tým, že súd mu neumožnil vyjadriť sa k znaleckému posudku, k výsluchu znalca na pojednávaní, k dôkaznej situácii a k právnej stránke predmetu sporu, túto námietku odvolací súd považuje za nedôvodnú, keď z obsahu spisu mal jednoznačne za preukázané, že v konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.12.2013, pod č. k. 6C/195/2010-147, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie psychiatria, a to MUDr. Ivan André, PhD., ktorému uložil vypracovať znalecký posudok po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, s obsahom spisového materiálu po vyšetrení žalobkyne s tým, že odpovie na otázky uvedené v predmetnom uznesení. Znalecký posudok znalec doručil súdu prvej inštancie 29.05.2014 s tým, že súd prvej inštancie na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 04.11.2014, spolu s predvolaním zaslal stranám sporu, prostredníctvom právnych zástupcov, i znalecký posudok, s ktorým sa žalovaný a jeho právny zástupca mal možnosť oboznámiť. Sám žalovaný na pojednávaní dňa 04.11.2014, sa i prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k znaleckému posudku, so závermi ktorého nesúhlasil a žiadal, aby bol znalec vypočutý v súdnom konaní. A následne v písomnom podaní zo dňa 04.11.2014, ktoré podanie bolo súdu prvej inštancie doručené 06.11.2014 (č. l. 192), žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu doručil otázky na znalca. Následne súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.03.2016 vykonal výsluch znalca MUDr. Ivana André, PhD.. Na tomto pojednávaní bol prítomný, spolu so svojim právnym zástupcom. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie umožnil stranám sporu vyjadriť sa k znaleckému posudku a klásť otázky na znalca (č. l. 238). Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k dôkaznej situácii a k právnej stránke predmetu sporu mal počas celého konania na súde prvej inštancie, a to nielen osobne, ale aj prostredníctvom ním zvolených právnych zástupcov. 17. Tiež neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že v bodovom ohodnotení nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia sú zahrnuté i traumy, ktoré súvisia s „bojom účastníkom“ o ich spoločnú maloletú dcéru. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami, predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia a musí dať strane sporu odpoveď na podstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia a samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, nesankcionoval žalovaného aj za to, že si uplatňoval svoje práva v zmysle zákona o rodine, táto skutočnosť nevyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ani z vykonaných dôkazov, najmä zo znaleckého posudku, ktorý podal súdom ustanovený znalec. Odvolací súd poukazuje na podaný znalecký posudok, kde znalec vychádza z obsahu spisu, zo znaleckého posudku vo veci maloletej Z. B. (strana 4 posudku a č. l. 156 spisu), z ktorého vyplýva, že psychický stav matky maloletej bol dlhodobo stabilizovaný, avšak v súčasnosti je nepriaznivo ovplyvňovaný situačnou záťažou, konaním v súvislosti s podaniami otca maloletej. U otca maloletej sa zisťuje zvýšené zameranie na vlastné ciele s nedostatočnou citlivosťou k chápaniu a k hodnoteniu svojho konania a detailov jeho dosahu na perspektívu vývinu maloletej. ...u otca sa zisťujú manipulatívne tendencie v konaní, ktorými skôr nepriamo ovplyvňuje maloletú v snahe odpútať ju od matky a pripútať ju k sebe... Tiež znalec vychádzal z výpovede žalobkyne: „ ...odporca svojimi neustálymi podaniami a nepreukázanými tvrdeniami odvádza pozornosť od svojho útoku na navrhovateľku, ktorý je príčinou jej súčasných psychických problémov, zhoršuje jej psychický stav, čo preukázala aj súdna znalkyňa, uznal aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 11.12.2012...“ Zároveň znalec vychádzal z psychiatrického nálezu zo dňa 04.02.2014 Z.. Z.: „...v roku 1998 sa zoznámila s otcom maloletej Z., ...zblížili sa, prisťahoval sa k nej a jej dcéram, vychádzali spolu dobre, priateľ po čase začal konzumovať alkoholické nápoje, vzťah sa komplikoval, rozchádzali sa a opäť schádzali... Deťom pripomínalo správanie jej partnera biologického otca, traumatizovalo ju to... V roku 2008 došlo ku incidentu s tým nožom. Pripomenulo jej to správanie bývalého manžela, bola z toho traumatizovaná... Stav sa jej po čase upravil, ale trápi ju, že s otcom Z. sa nevie dohovoriť, niekedy má pocit, že jej bývalý partner jej robí všetko napriek, je vyčerpaná z tých súdnych pojednávaní... Nedá sa s ním dohovoriť, je z toho vyčerpaná.“ Odvolací súd poukazuje na psychiatrické hľadisko ustanoveného súdneho znalca a celkový záver znaleckého posudku, z ktorého vychádzal i súd prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené, námietku žalovaného odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že znalec nevie diferencovať nárok žalobkyne za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že ho rozdelí na časť, ktorá sa viaže k útoku z 11.11.2008 a na časť, ktorá sa viaže na traumy spojené so zákonnými aktivitami žalovaného, odvolací súd opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku zo dňa 26.05.2014 znalcom MUDr. Ivanom André, PhD., ktorý konštatoval, že poškodenie zdravia žalobkyne súvisí s dlhodobou psychotraumatizujúcou situáciou, pričom kľúčovú úlohu zohráva správanie a vystupovanie jej bývalého druha U. R. (žalovaný). Znalec jednoznačne konštatoval, že jedinou a výlučnou príčinou súčasných psychických ťažkostí žalobkyne je útok žalovaného z 11.11.2008, ako aj jeho následné správanie a vystupovanie voči žalobkyni, s tým súviselo i následné zhoršovanie kvality života žalobkyne. Odvolací súd v ďalšom odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP toto rozhodnutie, keďže je vo veci samej vecne správne, potvrdil. 18. Dôvodná je však námietka žalovaného týkajúca sa trov prvostupňového konania v tom smere, že súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo zastavené konanie v časti o 3.275,80 Eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby bolo vo výške 3.275,80 Eur s príslušenstvom, pričom žalobkyňa trvala na ďalšom zaplatení sumy 11.614,20 Eur s príslušenstvom, nakoľko táto suma podľa nej zodpovedala bodovému ohodnoteniu SSU v hodnote 780 bodov krát 14,89 Eur za jeden bod. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.09.2015, č. k. 6C/195/2010-216, konanie o návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie 3.275,80 Eur zastavil s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.. Bude vecou súdu prvej inštancie, aby o prvoinštančných trovách opätovne rozhodol a prihliadol na čiastočné späťvzatie žaloby podľa pomeru jej úspechu vo veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, keď bude zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania, resp. bude zisťovať, z akého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu späť, resp. či išlo len o reakciu na správanie sa žalovaného, pri dôvodne podanej žalobe. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).