Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/139/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207798 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1710207798.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 8, C., zast.: Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka, so sídlom Dostojevského rad 17, Bratislava, proti žalovanému: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, K. A., zast.: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2018, č. k. 6C/195/2010-320, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2018, č. k. 4C/195/2010-320, v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov prvoinštančného konania m e n í tak, že súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 30 %. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku rozhodol o tom, že uznesenie Okresného súdu v Pezinku, č.k. 6C/195/2010-320 zo dňa 17.07.2018 zrušuje. V druhom výroku súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %. 2. Súd prvej inštancie, pokiaľ sa týka prvého výroku (ktorý nebol napadnutý odvolaním), rozhodol, že uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 6C/195/2010-297 zo dňa 26.04.2018 sa zrušuje. Týmto uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalovanému oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie. S poukazom na ust. § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Súd prvej inštancie zrušil uznesenie vyššieho súdneho úradníka, keď pri rozhodovaní nebolo prihliadnuté na zaplatenie zročného výživného na maloletú Z. vo výške 1.700 eur. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 % (druhý výrok súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že rozsudkom č.k. 6C/195/2010-247, zo dňa 15.03.2016 o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému nárok v rozsahu 100 % podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 151 ods. 7 O.s.p. Odvolací súd rozsudkom č.k. 14Co/279/2016-267, zo dňa 26.09.2017, v časti trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v tejto časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo zastavené konanie v časti o 3.275,80 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Uložil súdu prvej inštancie, aby opätovne rozhodol o trovách prvoinštančného konania a prihliadol na čiastočné späťvzatie žaloby podľa pomeru jej úspechu vo veci v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a ust. § 256 ods. 1 CSP s tým, že bude ďalej zisťovať, z akého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu späť. 4. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o trovách prvoinštančného konania s tým, že poukázal na ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala zaplatenia sumy vo výške 14.890 eur a zaplatenia sumy 10 eur. Späťvzatím žaloby vo výške 3.275,80 eur a vo výške 10 eur, procesne zavinila čiastočné zastavenie konania a v tejto časti uplatneného nároku mal teda úspech žalovaný. Žalobkyňa bola v spore úspešná v časti zaplatenia sumy vo výške 11.614,20 eur, pričom úspešná bola vo výške 74,94 %, neúspešná bola v pomere 22,06 %, a preto čistý úspech žalobkyne v spore predstavoval 55,88 %. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že o konkrétnej výške tohto nároku bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 5. Proti tomuto uzneseniu, a to v časti týkajúcej sa druhého výroku, t.j. v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoištančného konania v rozsahu 55,88 %, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. V odôvodnení odvolania uviedol, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou prítomnosti dôvodov uvedených v ust. § 257 CSP, t.j. z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podľa žalovaného, dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v nepriaznivej sociálnej situácie žalovaného, keďže jeho odôvodnené výdavky na udržanie základných, životných a spoločenských funkcií presahujú jeho príjmy. Preto podal aj žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov. V prípade, ak by mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, dostal by sa do úpadku a privodil by si nebezpečenstvo trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti. 6. Odvolanie žalovaného bolo doručené k rukám právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá ho prevzala dňa 28.11.2018. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - „ďalej len CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné . 8. Odvolací súd z obsahu spisu mal za preukázané, že Okresný súd v Pezinku, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 15.03.2016, č.k. 6C/195/2010-247, uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 11.614,20 eur, vrátane úroku z omeškania. Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č.k. 14Co/297/2016-267, rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, avšak v časti trov prvoinštančného konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vyhovel tak námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neprihliadol na uznesenie zo dňa 07.09.2015, ktorým bolo zastavené konanie v časti o 3.275,80 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobkyňa trvala len na ďalšom zaplatení sumy 11.614,20 eur s príslušenstvom, keďže táto suma zodpovedala bodovému ohodnoteniu SSU v hodnote 780 bodov krát 14,89 eur za jeden bod. Odvolací súd preto uložil súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť, pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania, vec právne posúdiť v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, keď bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania zo strany žalobkyne, t.j. z akého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu späť. 10. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %, keď právne vec posúdil podľa § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa bola v spore úspešná v časti o zaplatenie sumy vo výške 11.614,20 eur, ktorá predstavovala 77,94 % úspechu. Preto čistý úspech žalobkyne predstavoval 55,88 % (77,94 % - 22,06 %). 11. Ustanovenie § 257 CSP, na ktoré žalovaný poukazuje v odvolaní, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), ale aj od zásady zodpovednosti za zavinenie podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Je potrebné uviesť, že použitie tohto ustanovenia môže negatívne dopadať na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. 12. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Žalobkyňa nepodala voči uzneseniu zo dňa 17.07.2018, č.k. 6C/195/2010-320 odvolanie, odvolanie podal žalovaný v časti, v ktorej žalobkyni bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 55,88 %, pričom dôvodom odvolania je, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP. 13. Dôvody osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Je potrebné uviesť, že toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru, hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. Teda nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo automaticky pri aplikácii ust. § 257 CSP, súd prihliada pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a to nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. 14. V danej veci odvolací súd preskúmal podmienky, ktoré je možné subsumovať pod ust. § 257 CSP. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že jeho dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v jeho nepriaznivej sociálnej situácii, keď jeho odôvodnené výdavky základných životných potrieb, podmieňujúcich jeho zotrvanie v pracovnom pomere presahujú jeho príjmy. Zároveň poukázal na jeho žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov. Navyše v prípade, že by mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, dostal by sa do úpadku a privodil by si nebezpečenstvo trestného stíhania pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný však žiadne listinné dôkazy a ani dôkaz o tom, aké sú jeho súčasné odôvodnené výdavky na udržanie jeho základných životných a spoločenských funkcií, spolu s odvolaním nepredložil. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovaného, odvolací súd preto vychádzal z obsahu spisu a vychádzal zároveň i z pokladov žalovaného a to tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré žalovaný súdu prvej inštancie predložil už dňa 02.11.2018. Keďže sa nejedná o aktuálne pomery účastníka konania v čase rozhodovania a posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa a keďže žalovaný k odvolaniu nepripojil aktuálne dokladovanie jeho pomerov, je možné predpokladať, že u žalovaného nedošlo k zmenám, pokiaľ sa týka jeho výdavkov, ktoré v novembri 2018 vyčíslil vo výške 1.059,29 eur a pokiaľ sa týka jeho priemernej mesačnej mzdy vo výške 1.327 eur. V období novembra 2018, žalovaný predložil tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania, z ktorého vyplýva, že žalovaný je slobodný a býva v byte, ktorého vlastníkom je jeho mama, byt je čiastočne zariadený. 15. Dôvodom, ktorý spočíva v pomeroch strán, je napríklad aj skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd s poukazom na mesačné výdavky žalovaného, ako aj s poukazom na priemernú mesačnú mzdu žalovaného, po posúdení jednak osobných, zárobkových, sociálnych a majetkových pomerov žalovaného, ako i postoj oboch strán v konaní, keď obe strany si plnili svoje procesné povinnosti, zvážil a prihliadol i na žalobkyňu, ako úspešnú v konaní, pričom bolo by nespravodlivé, aby sa žalobkyňa, ktorá dôvodne bránila svoje porušené právo, nemala nárok, aspoň čiastočne na náhradu trov, ktoré v tomto súdnom konaní účelne vynaložila. Po prihliadnutí podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ako aj povahe a okolností sporu, odvolací súd využil svoje moderačné právo a upravil výšku podielu priznaného žalobkyni voči žalovanému z titulu nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a to v rozsahu 30 %. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2, druhá veta CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov právo. 18. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).