Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/159/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207946 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413207946.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Q. G. V. P. Á. Š. T. C. U. Z. Á. , narodená XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. Q. G. V. P. Á. Š. T. C. U. Z. Á. , bytom Z. X, K., otec - Y. E. N. A. Á. P. , bytom V. XX, A. B., zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21. októbra 2015, č.k. 13P 132/2013-511, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. septembra 2016, č.k. 13P 132/2013-549, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21. októbra 2015, č.k. 13P 132/2013-511, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. septembra 2016, č.k. 13P 132/2013-549, v časti zvýšeného výživného na maloletú M. Q., narodenú dňa XX.XX.XXXX, zo sumy 83,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne, ktorú je otec povinný platiť počínajúc dňom 01.09.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, v zamietajúcej časti, vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku, ktorým súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie, p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21. októbra 2015, č.k. 13P 132/2013-511, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13. septembra 2016, č.k. 13P 132/2013-549, v časti, v ktorej súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú M. Q., narodenú dňa XX.XX.XXXX, za dobu od 01.09.2012 do 31.10.2015 v sume 497,- € k rukám matky, m e n í tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú M. Q., narodenú dňa 29.10.2005, za obdobie od 01.09.2012 do 31.10.2015 vo výške 414,- € k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 21.10.2015, č.k. 13P 132/2013-511, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. Q., narodenú XX.XX.XXXX, zo sumy 83,- € na sumu 130,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2012; otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 21.10.2015 vo výške 497,- € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám matky maloletej. Zároveň súd otcovi do zročného výživného započítal sumu 4.443,- €; vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 09.02.2010,v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú M.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Výživné na maloletú M. bolo určené v rámci konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P 266/2008-105 zo dňa 15.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010 v časti o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 284/2009-120 zo dňa 09.02.2010, ktorým Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné zo strany otca na maloletú vo výške 83,- € mesačne od 15.06.2009. V čase tohto rozhodnutia maloletá M. navštevovala materskú školu a matka pracovala brigádnicky s tým, že v roku 2008 zarobila 140,40 € priemerne mesačne netto a v mesiaci január 2009 dosiahla príjem 794,13 €. Zároveň poberala výsluhový dôchodok vo výške 521,41 € mesačne. Otec maloletej bol riadne zamestnaný, v roku 2008 mal príjem 22.195,- Sk priemerne mesačne netto (736,73 €) a v roku 2009 v mesiacoch január a február mal príjem 623,53 € priemerne mesačne netto. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. 3. Naposledy súd prvej inštancie o výživnom pre maloletú M. rozhodoval v rámci konania o návrhu otca na úpravu styku s maloletou a o návrhu matky na zvýšenie výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P 113/2010-227 zo dňa 09.03.2011 tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 123/2011-250 zo dňa 23.08.2011. 4. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie doplnila svoje predošlé výpovede a uviedla, že od apríla 2014 otec platil na výživu maloletej po 83,- € mesačne a následne navštívila exekútora, s pomocou ktorého sa jej podarilo od otca vymôcť dlžné výživné podľa rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2014, ktoré bolo už vykonateľné, a to rozdiel medzi určeným a skutočne plateným výživným po nadobudnutí vykonateľnosti; na jej účet teda v júli 2014 prišla suma 1.090,- €. Následne od augusta 2014 začal otec na výživu maloletej prispievať sumou 130,- € mesačne a touto sumou prispieval až do januára 2015, kedy prišlo uznesenie o zrušení pôvodného rozsudku, a teda od februára 2015 otec opäť platí výživné vo výške 83,- € mesačne. Okrem tejto sumy iným spôsobom otec neprispieva vôbec, neprispieva ani na krúžky, ktoré maloletá navštevuje a dokonca v lete 2015 odmietol s maloletou na tieto krúžky chodiť. Od mája 2015 dcéra chodí na kajaky, za čo sa platí 25,- € mesačne a 50,- € je ročný poplatok. V rámci tejto športovej aktivity mávajú tri krát ročne sústredenie, pričom jedno stojí asi 150,- € a v lete chodievajú aj na preteky s tým, že náklady na jednotlivé preteky sú 15,- € až 20,- €. Ďalej vo výpovedi uviedla, že dcéra už dlhšie chodí na angličtinu, za čo sa platí 210,- € na celý rok plus učebnica 19,- € s tým, že matka sa dohodla, že to bude platiť v splátkach, keďže celú sumu na začiatku roka nie je schopná zaplatiť. Do 12.07.2015 bola zamestnaná, následne v mesiaci august, september a až do 12.10.2015 nepracovala, nemala žiaden príjem s výnimkou výsluhového dôchodku a opäť sa zamestnala dňa 13.10.2015 brigádnicky ako pokladníčka s tým, že jej príjem závisí od počtu zmien a za hodinu má plat asi 2,- € netto. K výhrade otca ohľadom vzdania sa dedičstva uviedla, že po svojom otcovi nezdedila nič, pretože predmetom dedenia bola iba polovica bytu a ona spolu so súrodencami sa dohodli, že byt nechajú mame, ktorá tam ešte býva. Tiež dodala, že z jej spoločnej domácnosti sa odsťahovala jej staršia dcéra C. a v súčasnosti s ňou býva iba plnoletá dcéra Z., ktorá sa na chode domácnosti podieľa. Matka spolu s písomnými podaniami vydokladovala všetky výdavky maloletej súvisiace s návštevou školy ako sú školské pomôcky (učebnice a pracovné zošity), všetky poplatky hradené priamo v škole (časopisy J., M., A., fotografie, poplatok na ZRŠ, triedny fond, mliečna desiata), doklady o záujmových krúžkoch maloletej, náklady na aktivity vykonávané v rámci školy aj mimo nej (škola v prírode, školský výlet, korčuľovanie, letné kúpalisko, plavecký výcvik, návšteva soľnej jaskyne), doklady o poistení, o zaplatení poplatkov v rybárskom zväze, ako aj výdavky maloletej na stravu a oblečenie. 5. Otec vo výpovedi v rámci dokazovania uviedol, že práceneschopný bol od 11.03.2014 do konca júla 2014 a odvtedy je práceschopný s výnimkou mesiaca január 2015, kedy bol tiež práceneschopný. Výživné na maloletú platil tak, ako uviedla matka, a to vo výške 83,- € mesačne až dovtedy, kým mu exekútor nezablokoval účty a exekútorovi musel vyplatiť sumu 2.182,- €, ktorú si požičal, pričom z tejto sumy bolo výživné 1.090,- € a zvyšok boli poplatky exekútorovi. Túto sumu, t.j. 1.090,- €, zaplatil v júli 2014 a následne od augusta 2014 mu začal exekútor strhávať sumu výživného 130,- € mesačne a takto prispieval až do januára 2015. Od februára 2015, po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, opäť prispieva na výživu maloletej sumou 83,- € mesačne až doteraz. K svojim príspevkom na výživu maloletej nad rámec určeného výživného uviedol, že keď dcéra príde k nemu, prakticky si nič od matky neprinesie, alebo jej matka dá také veci, ktoré M. nosiť nechce, a teda pokiaľ chce s dcérou niekam ísť, musí jej všetky veci kúpiť a tieto veci vrátane hračiek má všetky u neho a domov si ich nenosí. Na dcéru teda prispieva nad rámec tým, že jej kúpil veci, ktoré užíva u neho, pretože inak by sa u neho ani nemala s čím hrať. K svojim príjmom doplnil, že naďalej pracuje u pôvodného zamestnávateľa a má príjem do 800,- € mesačne. Z poistky mu nebolo zatiaľ vyplatené žiadne odškodnenie za úraz, nakoľko liečenie ešte nemá ukončené. K výpovedi dodal, že nie je vlastníkom žiadneho domu alebo bytu, naďalej býva v dome svojej matky za réžiu, ktorú platí. Potvrdil tiež, že neprispel na školu v prírode, ktorú maloletá absolvovala a neprispieva ani na záujmovú činnosť maloletej, pretože na túto činnosť ju matka prihlásila dva týždne pred júnovým pojednávaním v roku 2015 a predpokladá, že keď sa skončí dokazovanie, tak už dcéra na tento krúžok chodiť nebude. 6. Doplneným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že matka aj naďalej poberá výsluhový dôchodok, ktorý v roku 2013 bol 626,- € mesačne, v roku 2014 (okrem mesiaca august) dosiahla príjem z brigádnickej činnosti vo výške 145,63 € priemerne mesačne netto a v roku 2015 (január až máj) dosiahla príjem z brigádnickej činnosti vo výške 237,83 € priemerne mesačne netto. Podľa výpovede matky v súčasnosti s ňou žije v spoločnej domácnosti už iba jedna plnoletá dcéra, ktorá sa riadne na chode domácnosti podieľa. 7. Z ďalšieho doplneného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že otec mal v roku 2013 (november až december) príjem 846,61 € priemerne mesačne netto, v roku 2014 (januára až marec) mal príjem 717,33 € priemerne mesačne netto, pričom v mesiaci marec 2014 dostal aj adekvátnu časť nemocenských dávok vo výške 194,64 €. Od apríla 2014 do júla 2014 poberal nemocenské dávky vo výške 544,20 € priemerne mesačne. Od augusta 2014 do decembra 2014 dosiahol príjem 892,52 € priemerne mesačne netto. V roku 2015 (január až máj) dosiahol príjem 804,36 € priemerne mesačne netto s tým, že v mesiaci február mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 230,70 €. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. 8. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.03.2014, č.k. 13P 132/2013-233 (v poradí prvým) zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. zo sumy 83,- € na sumu 130,- € mesačne počnúc dňom 01.09.2012, zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 24.03.2014 vo výške 893,- € súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 40,- € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Zároveň súd otcovi do zročného výživného započítal sumu 1.577,- € a vo zvyšku návrh matky zamietol. Označeným rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.06.2009, č.k. 25P 266/2008-105, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2010, č.k. 11CoP 284/2009-120, v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú M.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.11.2014, č.k. 20CoP 55/2014-249, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 13P 132/2013-233 zo dňa 24.03.2014 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.09.2012 vychádzajúc z návrhu matky, ktorá žiadala priznať výživné spätne pred dňom podania návrhu, t.j. pred dňom 23.04.2013, v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré bola povinná matka špecifikovať, nakoľko výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa možno výživné priznať za obdobie pred podaním návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa neskúmal a výživné na maloletú zvýšil od 01.09.2012, kedy došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, postup súdu prvej inštancie nebol správny a bol v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Krajský súd v Bratislave zároveň poukázal na to, že výdavky na maloletú, ktoré preukazoval otec za roky 2011, 2012 a 2013 a ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantné, závery prvostupňového súdu v tomto smere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a z hľadiska významu dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa mal súd prvej inštancie nimi zaoberať. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s tvrdením otca maloletej, ktorý poukazoval na svoje zdravotné ťažkosti a plánovanú operáciu chrbtice, s ktorou mala byť spojená jeho hospitalizácia a dlhodobá práceneschopnosť. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave nesprávne postupoval súd prvej inštancie aj v časti určenia zročného výživného (nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu). Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie aj ustanovenie § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. o možnosti vykonať peňažné plnenie aj v splátkach a nedostatočnosť odôvodnenia v tomto smere. Úlohou súdu prvej inštancie bude dostatočne zistiť skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie, skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného od 01.09.2012 a vyčísliť zročné výživné a určiť podmienky jeho splatnosti. 9. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.10.2015, č.k. 13P 132/2013-511 (v poradí druhým), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. Q., narodenú 29.10.2005, zo sumy 83,- € na sumu 130,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15.-teho dňa v mesiaci počínajúc dňom 01.09.2012. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť aj zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 21.10.2015 vo výške 497,- € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám matky maloletej, keď otcovi do zročného výživného započítal sumu 4.443,-€; vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.6.2009, č.k. 25P 266/2008-105, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2010 v časti o výživnom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2010, č.k. 11CoP 284/2009-120, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú M.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 10. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 28 odsek 1 písm. a/, § 62 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. l, § 75 ods. l, § 76 ods. l, § 78 ods. l veta prvá Zákona o rodine a skutkovo tým, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej bol dôvodný sčasti. Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že maloletá M. začala od 01.09.2012 navštevovať základnú školu, a teda prešla na vyšší stupeň vzdelávania, čiže došlo u nej k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd mohol opakovane o výživnom rozhodnúť, je zmena pomerov. Takáto zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad u školopovinných detí prechod na iný stupeň školskej dochádzky a na strane povinného napríklad strata zamestnania. V čase, keď bolo naposledy o výživnom pre maloletú M. rozhodnuté, navštevovala materskú škôlku, a teda prechod maloletej na základnú školu súd prvej inštancie považoval za kvalifikovaný dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, nakoľko u maloletých detí ide o zmenu podstatného charakteru. S nástupom dieťaťa na základnú školu sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, ktoré dieťa v predškolskom zariadení nemá a ktoré matka jednoznačným spôsobom preukázala. Zvýšené výdavky súvisia najmä s nákupom školských pomôcok, čo sú skutočne zvýšené výdavky u každého školopovinného dieťaťa, zvýšené výdavky má dieťa aj v súvislosti s návštevou školského klubu, zadovážením rôznych pracovných zošitov a učebníc, návštevou podujatí iniciovaných školou, ako sú napríklad návštevy kina, divadla, výstav, ako aj náklady na školu v prírode a podobne. V zmysle Zákona o rodine, ako aj ustálenej judikatúry (napr. R 54/1969, R 27/1974, R 2/1985) v prípade podstatnej zmeny pomerov je možná zmena súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti, a to aj spätne od času, kedy došlo k takejto zmene. Zmena rozsudku o výživnom je teda možná aj spätne od času, kedy došlo k zmene pomerov, pričom k podstatnej zmene pomerov u maloletej došlo práve jej nástupom na základnú školu. V tomto prípade teda nemohol súd prvej inštancie aplikovať ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine a skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie o priznaní výživného, ale o rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti v prípade existencie podstatnej zmeny pomerov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dokazovanie nezameral na preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, keďže posudzoval návrh matky na zvýšenie výživného, ktoré už v minulosti priznané bolo, a teda upriamil pozornosť na zistenie kvalifikovanej a odôvodnenej zmeny pomerov, ktorá v tomto prípade nastala u maloletej, ktorá začala navštevovať základnú školu. Ďalším doplneným dokazovaním bolo preukázané a vyplynulo to aj z výpovede otca, že nad rámec výživného prispieva na maloletú tým, že jej kupuje oblečenie a hračky, avšak všetky tieto veci má maloletá iba u neho a používa ich výlučne vtedy, keď je u neho, a teda sa nejedná o príspevky otca poskytované maloletej nad rámec výživného, keďže tieto príspevky neovplyvňujú celkové výdavky matky na maloletú, čo súd prvej inštancie zistil aj v rámci predošlého dokazovania, a preto nemohol na takéto príspevky prihliadnuť a ani ich započítať do zročného výživného. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou zdravotných ťažkostí, ktoré otec signalizoval a zistil, že otec bol práceneschopný 4 a pol mesiaca v roku 2014 a za toto obdobie poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 544,20 € mesačne, operačnému zákroku sa napokon nepodrobil tak, ako avizoval a od mesiaca august 2014 riadne pracuje, čiže išlo u neho iba o dočasnú práceneschopnosť, počas ktorej poberal nemocenské dávky v takej výške, že bol schopný na výživu maloletej aj v tomto období prispievať zvýšenou sumou. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie opätovne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca zo sumy 83,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne, ktoré výživné považuje za primerané veku maloletej, ktorá už medzičasom navštevuje 4. triedu základnej školy, začala sa venovať aj záujmovým krúžkom, a to kajakom a výučbe angličtiny, ktoré v celosti financuje matka. Preto súd prvej inštancie určené zvýšené výživné považuje za primerané a zodpovedajúce veku a potrebám maloletej, ako aj príjmu otca, ktorý po niekoľkomesačnej práceneschopnosti už riadne, viac ako rok, pracuje a dosahuje príjem vo výške 820,- € mesačne netto, zdôrazňujúc, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá. 11. Vzhľadom k tomu, že otec v období od 01.09.2012 do 21.10.2015 neprispieval na výživu maloletej dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 497,- €, nakoľko v označenom období mal otec zaplatiť 4.940,- € a zaplatil 4.443,- €. Do zročného výživného súd prvej inštancie otcovi započítal sumu 4.443,- €, ktorú otec v označenom období zaplatil. Zročné výživné pozostáva zo zaplateného výživného vo výške 332,- € v roku 2012 (4 x 83,- €), zo sumy 996,- € zaplatenej v roku 2013 (12 x 83,- €), zo sumy 2.238,- € zaplatenej v priebehu roka 2014 (6 x 83,- €, 1 x 1.090,- €, 5x 130,- €) a zo sumy 877,- € zaplatenej v roku 2015 (1 x 130,- €, 9 x 83,- €). Dlh je otec povinný v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd prvej inštancie povoliť otcovi zaplatiť dlh v splátkach. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i bez návrhu. 12. Dňa 13.09.2016 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č.k. 13P 132/2013-549, ktorým opravil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2015, č.k. 13P 132/2013-511, tak, že druhý výrok rozsudku má správne znieť: „Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.10.2015 vo výške 497,- € v je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletej.“ 13. Proti tomuto rozsudku (ako celku) podal včas odvolanie otec dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol k jeho príjmom a k jeho životnej úrovni. V zásade nemá kde bývať a má vážne zdravotné problémy. Napriek zdravotnému hendicapu sa snažil udržať si prácu a plniť si svoje záväzky voči svojmu maloletému dieťaťu v rámci svojich možností. Vinou matky sú však jeho vzťahy s maloletým dieťaťom narušované, dieťa má strach sa s ním stýkať a udržiavať s ním kontakt. Otec má za to, že v konaní preukázal, že matka nepoužíva prostriedky ním uhrádzanej vyživovacej povinnosti v prospech dieťaťa. Preto sa snaží v rámci svojich možností prilepšiť dieťaťu mimo túto povinnosť, priamo, nie prostredníctvom matky, aby jeho plnenie bolo adresné a aby dieťa vedelo, že toto zaplatil otec a dobrovoľne. Poukázal na to, že bol dvakrát hospitalizovaný, bol práceneschopný, má čiastočne ochrnutú pravú nohu. Ťažko sa mu chodí, má pritom veľké bolesti, je nútený používať individuálnu dopravu, čo pre neho je v tejto chvíli veľmi finančne náročné. Je dosť možné, že časom bude nútený zmeniť aj zamestnanie. Má doporučenú opravu zubov a má problémy so zrakom. Otec v rámci svojho odvolania taktiež uviedol, že súd prvej inštancie, ako aj kolízny opatrovník, opätovne ignorujú doložené písomné dôkazy, ktoré dokazujú, že nástupom do školy sa matke v tomto smere náklady nezvýšili, ale naopak sa znížili. Náklady v materskej škôlke v rokoch 2011 až 2012 boli vo výške 120,50 € a v škole v roku 2012 až 2013 vo výške 96,53 €, v roku 2013 až 2014 vo výške 76,10 €, v roku 2014 až 2015 (bez školy v prírode, čo bola suma 100,- €) boli vo výške 91,10 €. Od troch rokov až doteraz (dcéra už má 10 rokov) dcérine športové, ale aj kultúrne, aktivity zabezpečoval sám, bez pričinenia matky ju naučil korčuľovať, bicyklovať, plávať, lyžovať, chodili spolu na turistiku a rôzne kultúrne podujatia. Dcéra vyrástla a potrebovala by nové korčule, lyže, lyžiarky a k tomu aj potrebnú výstroj vrátane oblečenia. Má za to, že matka jej toto nezabezpečí a on pri zvyšovaní výživného nebude mať na toto prostriedky. Má čiastočne ochrnutú nohu a trpí bolesťami, pričom neustále chodí po lekároch a hľadá pomoc. Má doporučenú kúpeľnú liečbu a raz za tri mesiace preliečenie v nemocnici, čo ho stojí nemalé finančné prostriedky. V práci má slabšie aj silnejšie mesiace, čo je odrazené vo výške jeho zárobku, nakoľko bol aj dlhodobo práceneschopný. Uviedol, že matka odôvodňuje zvýšené výdavky aj za telefón vo výške 487,- €, avšak dcéra mu nesmie telefónne číslo dať ani mu nesmie telefonovať, inak jej telefón zoberú. Má zato, že matka doteraz nepreukázala skutočné zvýšené výdavky na dcéru, pričom súd prvej inštancie v rámci rozsudku neodôvodnil, prečo priznal nárok na zročné výživné uplatnené spätne. Svoje odvolanie vecne odôvodnil a poukázal na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh matky zamietne. 14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, v rámci ktorého uviedla, že v úradnom zázname zo dňa 25.11.2015 sú uvedené dôvody, prečo maloletá nechce chodiť k otcovi. Taktiež v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 01.01.2016 žiadala súd, aby zakázal styk otca s maloletým dieťaťom. V uvedených písomnostiach sa konštatuje, že maloletá od 17.10.2015 do 25.12.2015 nebola u otca, a teda otec v uvedenom období nemal žiadne výdavky na maloletú. Ďalej v období od 26.12.2015 síce maloletá bola u otca do 30.12.2015, avšak bola u neho držaná násilím, a preto bolo podané trestné oznámenie na otca dieťaťa. Maloletá sa sama vyjadrila tak, že k otcovi už nepôjde, tak isto ako otec povedal maloletej, že nech vypadne a nech sa nikdy nevráti. Na základe uvedeného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 15. Procesný opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu otca. 16. Otec sa vyjadril k podaniu matky svojím podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.01.2017 a uviedol, že je pravdou, že sa s dcérou nekontaktuje, pretože matka nerešpektuje rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 25P 85/2013-185, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 245/2014-204, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a odmieta aktívnu možnosť jeho kontaktu s ich maloletou dcérou. Podal v tejto veci aj návrh na výkon súdneho rozhodnutia, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp.zn. 39Em 4/2016 vo veci výkonu rozhodnutia o úpravu styku otca s maloletou M.. Došlo žiaľ k tomu, že vďaka pasivite súdu a orgánov činných v trestnom konaní nevidel svoju dcéru vyše roka. Matka dosiahla svojou aktivitou stav, kedy celkom ovláda myseľ ich dcéry a dosiahla narušenie jeho vzťahov s maloletou do takej miery, že sa dcéra zo strachu vyjadruje tak, že sa s ním nechce stýkať, hoci tomu tak pri posledných osobných stretnutiach nebolo. Pokiaľ ide o podané trestné oznámenie zo dňa 31.12.2015 v tejto súvislosti otec uviedol, že matka nehovorí pravdu, nakoľko dcéra na návšteve u neho chcela zostať. Toto povedala aj privolaným hliadkam. Nakoniec pod výčitkami a fyzickým nátlakom matky a jej polorodej sestry C. odišla tak, že ju matka vytiahla s krikom cez dieru v plote, ktorú urobili, zatiaľ čo on išiel dcére po veci a babka jej otvárala bráničku. Taktiež pred dvoma rokmi dcéra od matky utiekla a išla pešo po hlavnej ceste do Svätého Jura, kde on býva. Slabo oblečená, uzimená a vyčerpaná mu zavolala z čerpacej stanice 2 km za Bratislavou, kde ju prišiel vyzdvihnúť. Myslí si, že matka plánovala únos dcéry z návštevy aby dokázala, ako ho nemá rada. Dcéra však na návšteve chcela zostať. Má zato, že matka si môže robiť s dcérou čo chce a toto správanie a neochota pomôcť dozrela až do terajšej situácie. Dcéra nebola už dlhší čas u neho na návšteve, z čoho ju však neobviňuje, ale pripisuje to postoju matky, ktorá ju svojou bezohľadnosťou neustála vedie proti nemu ako otcovi, ako to robila aj pri svojich dvoch dcérach z predchádzajúceho vzťahu. Matka ani raz nepovedala ako dcéru ľúbi, alebo že ju má veľmi rada, iba v každej vete opakuje, že potrebuje pre ňu viac peňazí. V rámci vyjadrenia uviedol, že z dôvodu, že sociálna kuratela, ako aj súd, naliehali, aby dcéra mala vlastnú izbu, je nútený so súhlasom majiteľa pristúpiť k rekonštrukcii bytu, v ktorom býva. Pri tejto rekonštrukcii sa zistili závady, ktoré bolo nutné bezpodmienečne odstrániť, aby sa v byte mohlo kultúrne a bezpečne bývať. Na túto investíciu si musel požičať značnú sumu peňazí, ktorú bude ešte dlho splácať. Poukázal na to, že dcéru ľúbi a ona vie, že ju má veľmi rád a že môže k nemu kedykoľvek prísť, alebo mu zavolať, či napísať. 17. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 395 ods. 1, ods. 2, § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. januára 2017 (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol otec, právny zástupca otca, matka, procesný opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 18. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti zvýšeného výživného na maloletú M. zo sumy 83,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne počínajúc dňom 01.09.2012, ktorú je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, v zamietajúcej časti, vo výroku o náhrade trov konania, vo výroku, ktorým zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, potvrdil, pretože je v týchto výrokoch vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. 19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 20. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, jednak z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 21. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 22. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne vyššie uvedenými zákonnými zásadami riadil. Vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletej M., ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2011), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2015). Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 09.03.2011, č.k. 25P 113/2010-227, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.08.2011, č.k. 11CoP 123/2011-250. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú M. zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie v rámci predchádzajúceho konania zistil, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2010 (január až november) bol 687,59 € priemerne mesačne netto a otec uviedol, že pracuje od decembra 2010 na základe dohody o vykonaní práce, pričom odpracuje asi jednu zmenu v mesiaci, z čoho bude mať príjem 30,- € až 50,- € mesačne. V konaní pred súdom prvej inštancie v roku 2011 súd zistil, že matka nie je riadne zamestnaná, poberá výsluhový dôchodok vo výške 607,- € mesačne a občas si privyrába brigádnickou činnosťou, z čoho má príjem asi 160,- € mesačne netto. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že maloletá je vo veku 5,5 roka a naďalej navštevuje materskú škôlku, je zdravá, nevznikli jej ďalšie mimoriadne výdavky, ktoré by mali vplyv na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania o prípadnom zvýšení vyživovacej povinnosti v roku 2011 musel zobrať do úvahy všetky výdavky maloletej, ktoré v tomto konaní matka súdu uviedla, pričom ide o výdavky vzťahujúce sa k škôlke, k nákupu ošatenia, výlety a iné. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie v rámci nového konania a rozhodovania vo veci zvýšenia výživného v roku 2015 (výživné bolo priznané spätne od 01.09.2012) zobral do úvahy iba zvýšené výdavky v súvislosti s oblečením, v súvislosti so záujmami, s krúžkami (krúžok kajakov, preteky) a so vzdelaním, t.j. s kúpou školských pomôcok a poplatkov v škole, ale aj v súvislosti so zdravotným stavom otca. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal aj otázkou zdravotných ťažkostí, ktoré otec signalizoval a zistil, že otec bol práceneschopný 4 a pol mesiaca v roku 2014 a za toto obdobie riadne poberal nemocenské dávky v priemere vo výške 544,20 € mesačne, operačnému zákroku sa napokon nepodrobil tak, ako avizoval a od mesiaca august 2014 riadne pracuje, čiže išlo u neho iba o dočasnú práceneschopnosť, počas ktorej poberal nemocenské dávky v takej výške, že bol schopný na výživu maloletej aj v tomto období prispievať zvýšenou sumou. Inak povedané otec v konaní pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom nepreukázal napriek jeho tvrdenému nepriaznivému zdravotnému stavu pokles funkčnej schopnosti vykonávať jeho povolanie (čiastočnú invaliditu), a preto možno zhodnotiť, že deklarované zdravotné problémy otca síce znižujú kvalitu jeho života, avšak na druhej strane neznižujú jeho schopnosť byť zamestnaný a poberať za vykonanú prácu mzdu. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá u maloletej nastala v súvislosti s nástupom na základnú školu, t.j. od 01.09.2012 (a nie od podania návrhu), nakoľko nástupom na základnú školu sa maloletej zvýšili výdavky spojené so vzdelávaním, so záujmami a voľnočasovými aktivitami. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je objektívne tvrdenie otca uvedené v odvolaní, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že maloletej sa nástupom do školy výdavky znížili. Je prirodzené, že s rastúcim vekom každého dieťaťa rastú aj výdavky na dieťa, ktoré sa vyvíja, rastie, má voľnočasové aktivity, a svoje záujmy (ktoré treba rešpektovať aj zo strany rodičov). Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že predmetná zmena pomerov u maloletej M. nastala už od 01.09.2012 t.j. nástupom na základnú školu. Súd prvej inštancie (podľa názoru odvolacieho súdu) ustálil správne aj výšku vyživovacej povinnosti pre maloletú M. na sumu 130,- € mesačne, ako bežné výživné s účinnosťou od 01.09.2012, nakoľko táto aj reálne zodpovedá výdavkom na maloletú, pričom bolo prihliadnuté aj na príjem otca a rovnako aj na jeho zdravotné problémy a súčasne aj na príjem matky. Inak povedané pri určení výšky vyživovacej povinnosti bola zohľadnená životná úroveň oboch rodičov, pričom matka okrem osobnej starostlivosti o maloletú je taktiež povinná prispievať na výživu maloletej alikvotnou finančnou časťou. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti a v časti zamietnutia ako vecne a právne správny potvrdil. 23. V súvislosti s výrokom, ktorým súd prvej inštancie určil zročné výživné na maloletú M. Q., narodenú dňa XX.XX.XXXX, za dobu od 01.09.2012 do 31.10.2015 v sume 497,- € k rukám matky odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vypočítal zaostalé výživné. Otec v rámci odvolania napadol všetky výroky citovaného rozsudku. Na druhej strane je potrebné uviesť, že otec v rámci odvolania nenapádal správnosť výpočtu zaostalého výživného. Na túto nezrovnalosť poukázala matka v rámci svojho podania označeného ako „žiadosť o opravu rozsudku“. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 224 Civilného sporového poriadku rozhodol o žiadosti o opravu rozsudku tak, že túto uznesením zo dňa 13.09.2016, č.k. 13P 132/2013-550, zamietol. V tejto súvislosti však odvolací súd bol oprávnený preskúmať správnosť výpočtu zaostalého výživného, pričom prihliadol na ustanovenie § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (predtým § 154 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Na základe uvedeného zistil, že súd prvej inštancie nezapočítal do úhrady zaostalého výživného sumu 83,- € (ktorú otec taktiež uhradil, pretože uhradil v priebehu roku 2014 7 x 83,- € a nie 6 x 83,- € tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku), preto sa celková suma zaostalého výživného znížila na sumu 414,- €. Z tohto dôvodu (chyby pri výpočte) potom odvolací súd už bez ďalšieho zmenil výrok vzťahujúci sa k zaostalému výživnému tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú M. Q., narodenú dňa 29.10.2005, za obdobie od 01.09.2012 do 31.10.2015 vo výške 414,- € k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Keďže išlo iba o zmenu výpočtu (opravu chyby) zaostalého výživného, v tejto súvislosti nebolo potrebné vykonávať ani zopakovať dokazovanie, nariaďovať pojednávanie. 24. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 2 ods. 1, § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).