Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/245/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413204741 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413204741.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. T., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. T., B. V. X, B., a otec - G. K., B. L. XX, Q. P., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, o zmene úpravy styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.04.2014, č.k. 25P/85/2013-185, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletou F. T., Z.. XX.XX.XXXX na každý párny kalendárny týždeň v čase od 16.00 hod. v piatok do 17.00 hod. v nedeľu s tým, že táto úprava neplatí v čase zimných, letných, jarných a veľkonočných prázdnin a Vianočných sviatkov, na každý párny rok v čase od 17.00 hod. dňa 24.12. do 17.00 hod. dňa 25.12., na každý párny rok v čase od 9.00 hod. dňa 2.1. do 17.00 hod. dňa 6.1., na každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. dňa 26.12. do 17.00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roka, na každý nepárny rok v čase od 9.00 hod. vo štvrtok, ktorý prechádza Veľkému piatku do 17.00 hod. v utorok, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku, na každý rok od 9.00 hod. dňa 1.7. do 17.00 hod. dňa 15.7 a od 9.00 hod. dňa 1.8. do 17.00 hod. dňa 16.8., na každý párny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR v čase od 17.00 hod. v nedeľu, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin do 16.00 hod. v posledný deň jarných prázdnin s tým, že otec si maloletú prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku ju na rovnakom mieste odovzdá. Matke uložil povinnosť maloletú k styku riadne pripraviť, vo zvyšku návrh otca zamietol a rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 113/2010-227 zo dňa 9.3.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 123/2011-250 zo dňa 23.8.2011, a to v časti úpravy styku otca s maloletou. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil § 25 ods.1,2, § 26 Zákona o rodine , keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o potrebe zmeny posledného súdneho rozhodnutia, ktorým bol doposiaľ upravený styk otca s maloletou, t.j. rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 113/2010-227 zo dňa 9.3.2011. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú neschopnosť rodičov dohodnúť sa o rozšírení, resp. zmene úpravy styku otca s maloletou ( obaja rodičia prezentovali v priebehu konania rôzne postoje a svoje vyjadrenia viackrát menili). Zároveň mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o úprave styku došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia a začala navštevovať základnú školu a jej denný režim je v porovnaní s minulosťou rozdielny. Súd prvého stupňa pri ustálení čiastočnej dôvodnosti návrhu otca na zmenu úpravy styku pri rozhodovaní zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania , vrátane aktuálnej psychologickej správy vypracovanej v rámci odbornej intervencie a dospel k záveru, že nie je v záujme maloletej rozhodnúť o rozšírení styku otca s ňou v zmysle návrhu otca. Súd prvého stupňa následne autoritatívnym spôsobom určil rozsah úpravy styku otca s dieťaťom tak, že maloletá sa bude s otcom stretávať počas každého druhého víkendu a počas prázdninového a sviatočného obdobia v dlhších intervaloch. Pri úprave styku zohľadnil závery psychologickej správy z ktorých vyplýva, že aktuálne prebiehajúci styku otca s dieťaťom v bežnom týždni školského roka pôsobí na dieťa rušivo a celkovo sa tým narúša rytmus maloletej. Súd prvého stupňa mal za to, že je v záujme maloletej, aby sa s otcom stretávala, avšak v ucelených dlhšie trvajúcich obdobiach tak, aby nedochádzalo k príliš častému striedaniu domácností a prostredí, čo celkovo na dieťa vplýva negatívne. Rešpektujúc záujem maloletej, ktorá má k obom rodičom pozitívny vzťah, upravil styk otca s dieťaťom v bežnom roku počas víkendov a pomerne v prázdninovom a sviatočnom období. V odôvodnení napokon konštatoval, že dobrým signálom je, že rodičia našli nezávislú odbornú inštitúciu ( ktorej obaja dôverujú ) a kde majú možnosť svoje vzájomné vzťahy naprávať, čo bude rozhodne v záujme maloletej. Podľa názoru súdu prvého stupňa by mali obaja rodičia prehodnotiť svoje správanie (, keď konanie otca odborníci dokonca označujú za typ manipulatívneho správania) a neškodiť svojej jedinej dcére, u ktorej sa už začali prejavovať následky nevhodného správania sa oboch rodičov ( volanie polície pri jej odovzdávaní, podávanie trestných oznámení a pod. ). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol ďalšie časti návrhu otca týkajúce sa uloženia povinnosti matke na zabezpečenie telefonickej komunikácie a umožnenie maloletej absolvovať školské akcie, na ktoré dá otec súhlas. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil vo vzťahu k umožneniu jeho styku počas nepárneho kalendárneho týždňa v čase od 16.15 hod. v stredu do 17.00 hod. vo štvrtok a vo vzťahu k vianočným prázdninám na každý párny rok v čase vianočných prázdnin ( Vianočných sviatkov) od 9.00 hod. dňa 23.12. do 17.00 hod. dňa 25.12. a v nasledujúcom roku od 9.00 hod. dňa 2.1. do 17.00 hod. posledného dňa pred začatím školského vyučovania a na každý nepárny kalendárny rok v čase vianočných prázdnin ( Vianočných sviatkov ) od 9.00 hod. dňa 26.12. do 17.00 hod. nasledujúceho roka. Otec uviedol, že prijaté rozhodnutie súdu zabraňuje maloletej, aby sa v jednom roku mohla podieľať na príprave vianočnej atmosféry a Štedrej večere u otca a zároveň prežívať radosť z darčekov pod vianočným stromčekom u matky. Naproti tomu v každý nepárny rok všetky tieto radosti môže neobmedzene prežívať s matkou. V mene dcéry žiadal prvostupňový súd, aby boli vianočné prázdniny rozdelené pomerne medzi oboch rodičov spôsobom tak, aby bolo maloletej umožnené jeden rok tráviť Štedrý deň s jedným rodičom a Silvestra s druhým rodičom s výmenou v nasledujúci rok. Rozhodnutie súdu je zmätočné a vzniká ním nepomer medzi párnym a nepárnym rokom, ako aj nepomer pri každoročnom rozdelení Vianočných prázdnin. Detské centrum Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, na ktoré sa prvostupňový súd odvoláva, na žiadosť matky navrhol prehodnotiť návštevy u otca v strede týždňa ( spojené s prespávaním ). Tento návrh však zosobňuje dlhoročnú názory matky, ktorá sa snaží dcéru od neho odtrhnúť. Naviac, odporuje doporučeniu F.. Ľ. B. - pedopsychiatričky, ako aj súdnoznaleckému posudku vypracovanému F.. U. O., ktoré jednoznačne doporučujú rozšírenie styku dieťaťa s otcom. Matka a Okresná prokuratúra Bratislava IV sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre určenie styku otca s maloletou a jeho rozsahom. Je nutné konštatovať, že rozsah styku upravený rozhodnutím prvostupňového súdu nebol okrem styku počas vianočných prázdnin a výroku o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku počas nepárneho kalendárneho týždňa od stredy od 16,15 hod. do štvrtka do 17,00 hod. spojeného s prespávaním maloletej u otca namietaný ani jedným z rodičov, kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa a ani v konaní pristúpenou Okresnou prokuratúrou Bratislava IV. Je nutné konštatovať, že pri autoritatívnom určovaní rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, v ktorom nedosiahli rodičia dieťaťa zhodu, správne prvostupňový súd prihliadol na práva rodiča , ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti stýkať sa s dieťaťom. Správne však na strane druhej zohľadňoval i záujem maloletého dieťa na takej úprave styku s otcom ( i počas bežného pracovného týždňa), aby táto nepôsobila na neho rušivo a nebola spojená s príliš častým striedaním sa v domácnostiach oboch rodičov. Na základe takejto úvahy, pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania, a to i vrátane otcom namietaných záverov správy Detského centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 14.2.2014, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a v záujme maloletého dieťaťa. K odvolacím námietkám otca týkajúcich sa jeho styku počas vianočných prázdnin poznamenáva, že v prípade, ak sa rodičia nevedia zhodnúť v tak elementárnej otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností ako je styk rodičov s maloletým dieťaťom, sa pri jednoznačnej nezhode rodičov zrejme ani nedá dospieť k absolútne „ spravodlivému „ a čo do rozsahu pomernému rozdeleniu styku rodičov s dieťaťom. Je preto úlohou súdu snažiť sa v takejto situácii dospieť k záveru, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa a ktorý je nutné uprednostniť i pred právami oboch rodičov. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa citlivo a plne pochopiteľne styk otca s maloletou i počas vianočných prázdnin upravil v súlade s potrebami maloletého dieťaťa pri zohľadnení záverov vyplývajúce z vykonaného dokazovania. I napriek námietkám otca týkajúcich sa záverov správy Detského centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 14.2.2014 je treba dať obom rodičom do pozornosti existenciu prvkov manipulatívneho a problémového správania sa maloletej k spolužiakom, ktoré môžu byť následkom nezvládnutého vzájomného správania sa rodičov a i manipulatívneho správania sa otca k dieťaťu. V závere správy uvedené prvky správania sa maloletej , ako i v konaní zistené skutkové okolnosti týkajúce sa vzájomného správania sa rodičov vedú ( bez zaoberania sa bližšími dôvodmi ) k úvahe o absolútnom nezvládnutí vzájomnej komunikácie medzi rodičmi po rozpade ich partnerského vzťahu. Obom rodičom je treba dať do pozornosti, že v záujme ich maloletej dcéry nie je mať rodičov neschopných sa dohodnúť v otázkach výkonu rodičovských práv. Dieťa potrebuje mať prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, môže sa s istotou vyvíjať a bez akýchkoľvek stresujúcich faktorov si vytvárať k obom rodičom prirodzený, nikým a ničím neovplyvňovaný citový vzťah. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa ( ktoré sa nevie brániť) a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov , aby uprednostnili záujem maloletej dcéry nad svojimi záujmami a vzájomnou averziou a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jej výchovou dospieť ( i s prípadnou možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci, neschopnosti konštruktívne komunikovať, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletej dcéry ( ku ktorej majú obaja rovnocenné rodičovské práva a povinnosti ), ktorej tým odopierajú právo na pokojné, vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo a ktorá si môže následky takéhoto správania sa rodičov niesť po celý svoj život. Keďže z obsahu podaní rodičov maloletého dieťaťa sa javí, že ich vzájomné vzťahy sú na konfliktnej úrovni mali by v sebe nájsť silu prekonať tieto situácie práve pre prospech spoločného dieťaťa, ktoré má právo na svoj nerušený vývoj, na rešpektovanie svojej osobnosti a i na rešpektovanie citovej naviazanosti na oboch rodičov, ktorá je pre deti úplne prirodzená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.