Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/14/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105201716 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105201716.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U. D., U. H. X, K. - T.X., Č. N., zastúpený: JUDr. Miroslav Stopka, advokát, Potočná 2835/1A, Čadca, proti odporcovi: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30795141, zastúpený: JUDr. Jana Ďurišová, advokátka, Medená 18, Bratislava, o zaplatenie 339.968,- eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 1. 10. 2010, č.k. 18C/12/2005-91 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 1. 10. 2010, č.k. 18C/12/2005-91 v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti návrhu o zaplatenie 90.336,67 eur zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť do rúk H.. H. Ď. náhradu trov konania vo výške 149,22 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21. 1. 2005, doplneným dňa 2. 3. 2010, domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 10,241.875,- Sk, t.j. 339.968,- eur s 8% úrokom z omeškania od 21. 1. 2005 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody za neposkytnutú právnu pomoc. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej rodičia Š. D. a J. D. spísali dňa 20. 5. 1977 v advokátskej poradni Topoľčany u H.. S. darovaciu zmluvu, ktorou na ňu previedli svoj rodinný dom nachádzajúci sa v obci Zlatníky č. 68, na parc. 324 a záhradu na parc. 325. Zmluvu mal menovaný advokát po tom, čo vykonali overenie podpisov, predložiť na registráciu na Štátne notárstvo v Topoľčanoch. Od 28. 5. 1977 písomne zisťovala, či bola zmluva na registráciu predložená. Až 1. 8. 1977 dostala list od H.. X., ktorý ju žiadal o zaslanie nejakej zaopatrovacej zmluvy, ktorú si mala prevziať s tým, aby ju nechala podpísať rodičmi a následne ju doniesť. Ona si však nedala vyhotoviť žiadnu zaopatrovaciu zmluvu, bola vyhotovená zmluva darovacia. Advokát H.. S., ani jeho nástupca H.. X., im neposkytli účelne právnu pomoc a spísanú zmluvu včas nepredložili na registráciu. Dňa 22. 12. 1977 žiadala preto H.. X., aby jej ihneď zaslal darovaciu zmluvu, ktorú spísali, aby ju sama dala zaregistrovať. Aj ústredie slovenskej advokácie uznalo listom z 19. 1. 1979, že jej nebola riadne poskytnutá právna pomoc, a zariadili aj stornovanie faktúry na 700,- Kčs vydanej advokátskou poradňou. Od úmrtia jej otca 8. 9. 1977 nebola riadne vysporiadaná a prejednaná uvedená darovacia zmluva. Chybným postupom advokátov z advokátskej poradne Topoľčany vznikla navrhovateľke škoda vo výške hodnoty neprevedenej nehnuteľnosti, t.j. 20.000,- eur. Vznikla jej tiež škoda spôsobená znemožnením užívania nehnuteľnosti po dobu 32 rokov, keďže si počas tejto doby musela platiť nájom v cudzích nehnuteľnostiach, a to po 3.330,- eur ročne x 32 rokov, t.j. spolu 106.656,- eur. Zároveň jej bola spôsobená škoda za ušlý zisk z predaja ovocia zo sadu - záhrady vo výške 6.666,- eur ročne, čo za 32 rokov predstavuje sumu 213.312,- eur. Škoda celkovo činí 339.968,- eur. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že dňa 20. 5. 1977 bola spísaná darovacia zmluva, ktorou Š. D. s manželkou J. darovali svojej dcére U. D. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Zlatníky, vl.č. 538 a vl. č. 72. Obdarovaná dar prijala a účinky zmluvy mali nastať registráciou Štátneho notárstva v Topoľčanoch. Predmetná zmluva bola vyhotovená v advokátskej poradni Topoľčany pod č. To-340/1977-67 H.. S.. Tento dňa 30. 6. 1977 odišiel do dôchodku a jeho agendu prevzal H.. X., ktorý vzal dňa 26. 8. 1977 návrh na registráciu zaopatrovacej zmluvy pod č. To-340/1977-67 späť pre vady. O späťvzatí nebolo vydané rozhodnutie. Následne došlo k spísaniu kúpnopredajnej zmluvy H.. X., avšak k jej uzavretiu nedošlo, nakoľko otec navrhovateľky dňa 8. 9. 1977 zomrel. Štátne notárstvo v Topoľčanoch vo veci registrácie darovacej zmluvy z 25. 5. 1977 svojím rozhodnutím z 27. 5. 1983 pod č. RI 413/79 registráciu zmluvy zamietlo s odôvodnením, že prejav darcov nie je zrozumiteľný a predmet daru nie je presne označený. Proti predmetnému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co/284/83-25 z 31. 8. 1983 tak, že potvrdil predmetné rozhodnutie Štátneho notárstva. Súd tiež zistil, že navrhovateľka si uplatnila svoje právo na náhradu škody dňa 13. 3. 1980 na Obvodnom súde Bratislava I proti Krajskému združeniu advokátov v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/79/80. Domáhala sa škody vo výške 80.000,- Sk na rovnakom skutkovom základe. Súd rozsudkom zo dňa 8. 4. 1981 žalobu zamietol s tým, že nárok navrhovateľky je premlčaný, nakoľko sa táto o vzniku škody dozvedela už dňom smrti otca Š. D., dňa 8. 9. 1977, kedy jej začala plynúť jednoročná premlčacia lehota a nárok na súde si uplatnila 13. 3. 1980. Tento rozsudok potvrdil Krajský súd v Ostrave rozhodnutím z 12. 2. 1982, pod č.k. 12Co/60/1982, a nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 3. 1982. Podaním zo dňa 29. 5. 1985 na Obvodnom súde Bratislava I sa navrhovateľka domáhala obnovy tohto konania. Uznesením zo dňa 20. 12. 1985 pod sp. zn. 8C/191/85 bol návrh navrhovateľky zamietnutý ako návrh podaný po uplynutí 3 ročnej objektívnej lehoty. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/147/86 z 30. 4. 1986. Následne sa navrhovateľka opakovane domáhala podaním zo dňa 5. 6. 1987 obnovy konania sp. zn. 8C/ 79/1980, pričom tento návrh Obvodný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 9C/151/1987 z 31. 7. 1987 zamietol ako oneskorene podaný. Aj toto rozhodnutie potvrdil aj Mestský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 14Co/15/87 zo dňa 17. 12. 1987. Po druhý krát si navrhovateľka uplatnila právo na náhradu škody plynúce z rovnakého skutkového základu návrhom podaným na Obvodný súd Bratislava V proti Krajskému združeniu advokátov. Domáhala sa zaplatenia sumy 451.927,- Kčs. Rozhodnutím z 23. 6. 1989, sp. zn. 11C/272/88 bol návrh zamietnutý s poukazom na § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pretože nemožno prejednávať znova vec, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté. Súd vychádzal z toho, že išlo o vec na rovnakom skutkovom a právnom základe v konaní vedenom na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/79/80, ktorého návrhy na obnovu konania boli zamietnuté v konaniach sp. zn. 8C/191/85 a 9C 151/87. Na základe odvolania navrhovateľky Mestský súd v Bratislave rozhodnutím z 30. 10. 1989, sp. zn. 5Co/15/89 zrušil prvostupňové rozhodnutie v časti výšky škody 93.570,- Kčs a v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 11. 1989. Po tretí krát si navrhovateľka podaním z 10. 5. 1993 uplatnila na základe rovnakého skutkového stavu nárok na náhradu škody vo výške 2,222.282,- Kč voči Slovenskej advokátskej komore. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/66/93 bolo rozsudkom č.k. 15C/66/93-40 zo dňa 16. 11. 1999 konanie v časti žaloby o zaplatenie 451.927,- Kčs zastavené pre prekážku veci už rozhodnutej v konaní Obvodného súdu Bratislava V sp. zn. 11C/272/88, v spojení s konaním Mestského súdu v Bratislave 5Co 15/89. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty, ktorého sa dovolal odporca vznesenou námietkou premlčania. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/158/00-179 zo dňa 11. 10. 2000 a právoplatnosť nadobudol dňa 23. 11. 2000. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 90.336,67 eur zastavil pre prekážku veci rozhodnutej s tým, že navrhovateľka si v časti návrhu o 2,222.282,- Kč uplatnila náhradu škody už v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 15C/66/93, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 15C 66/93-40 zo dňa 16. 11. 1999. Tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 158/00-179 nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2000. V uvedenom konaní ide o totožnosť osôb, predmetu konania, aj o rovnaký skutkový základ. Nakoľko uvedený nárok bol v konaní 15C 66/93 uplatnený v českých korunách, súd prepočítal uvedenú sumu aktuálnym kurzom českej koruny a eura ku dňu rozhodnutia, pričom prepočítavanej sume 2,222.282,- Kč zodpovedá suma 90.336,67 eur. S poukazom na § 100 ods. 1, 2, § 106 Občianskeho zákonníka a § 507a ods. 5 Obč. zák. v znení novely č. 131/1982, účinnej od 1.4.1983 prvostupňový súd vo zvyšku návrh zamietol s tým, že odporcom vznesená námietka premlčania bola dôvodná. Navrhovateľka sa o vzniknutej škode dozvedela už 8. 9. 1977, teda dňom smrti svojho otca Š.W. D., po smrti ktorého už nemohla byť predmetná zmluva zaregistrovaná. Od tohto okamihu jej začala plynúť jednoročná subjektívna premlčacia lehota, uplynutia ktorej sa odporca dovolal, a preto súd ďalej dôvodnosť samotného nároku neskúmal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 veta prvá O.s.p. s tým, že zohľadnil skutočnosť, že odporca len zopakoval argumentáciu, ktorú použil už v predchádzajúcich konaniach. Zohľadnil aj sociálnu situáciu navrhovateľky, ktorá je v plnom invalidnom dôchodku. Preto navrhovateľku zaviazal k náhrade krátených trov konania, ktoré úspešnému odporcovi priznal vo výške 149,22 eur (za 2 úkony právnej služby) s tým, že pri určení výšky tarifnej odmeny vychádzal z § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca. Navrhovateľka vo svojom odvolaní namietla, že súd prvého stupňa zaujal nesprávny právny názor, keď v časti návrhu o zaplatenie 90.336,67 eur konanie zastavil a vo zvyšku návrh ako premlčaný zamietol. Pokiaľ súd tvrdil, že v časti návrhu o zaplatenie 2,222.282,- Kč už bola uplatnená náhrada škody v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/ 66/93, a z tohto dôvodu bolo v tejto časti konanie zastavené, nerozhodol správne. Nemožno len mechanicky odpočítať sumu, ktorú teraz navrhovateľka uplatňuje, od sumy, o ktorej už bolo rozhodnuté. Podľa špecifikácie ide o inú škodu. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C/66/93 išlo síce o totožnosť osôb, rovnaký skutkový základ, ale jednalo sa o iný predmet konania, o iný druh škody, než ktorý bol špecifikovaný v tomto konaní. Nesúhlasí tiež so záverom súdu prvého stupňa, že o vzniknutej škode sa dozvedela už 8. 9. 1977, teda dňom smrti svojho otca Š. D., po smrti ktorého už nemohla byť predmetná zmluva zaregistrovaná, a že od tohto okamihu jej začala plynúť jednoročná subjektívna premlčacia lehota. Nie je pravdou, že po smrti otca nemohla byť predmetná podpísaná zmluva zaregistrovaná. Pokiaľ otec prejavil svoju vôľu a s touto by sa stotožnili i univerzálni sukcesori, bolo možné takúto zmluvu zaregistrovať. Súd nesprávne stanovil začiatok premlčacej lehoty na 8. 9. 1977, a teda celá fikcia premlčania je nesprávna. Začiatok behu premlčacej lehoty musí byť stanovený objektívne a následne v nadväznosti na ďalšie súdne konania musí byť skúmané, či mohlo dôjsť k premlčaniu, čo sa však v tomto prípade nestalo. Súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre túto kauzu a nevypočul navrhnutých svedkov, a preto navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil, prípadne zmenil a jej návrhu vyhovel. Odporca napadol odvolaním výrok o náhrade trov konania. Poukázal na to, že svojím podaním zo dňa 1. 10. 2010 si vyčíslil trovy konania (trovy právneho zastúpenia), pričom pri ich výpočte vychádzal z ustanovení § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nešpecifikoval, ktorý dôvod uvedený v § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. považuje za rozhodujúci pre stanovenie výšky náhrady trov právneho zastúpenia. Aplikácia § 11 ods. 1 písm. a) je vylúčená, nakoľko navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zaplatenia sumy 339.968,- eur, čiže hodnotu sporu presne vyjadrila v peniazoch. Do úvahy neprichádza ani aplikácia ods. 1 písm. b) a c), keďže predmetom konania je uplatnenie nároku na náhradu škody vyplývajúcej z poskytovania právnej služby. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby výrok o náhrade trov konania zmenil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.644,22 eur k rukám jeho právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Právny názor navrhovateľky, že v prípade práva na náhradu škody, ktoré si uplatnila týmto svojím návrhom, ide o iný predmet konania, o iný druh škody, ako ten, ktorý bol špecifikovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C 66/93, nemá oporu v právnych predpisoch. Právo na náhradu škody, ktoré si navrhovateľka uplatnila v tomto súdnom konaní, je založené opäť na tom istom skutkovom základe, ako právo na náhradu škody uplatnené navrhovateľkou v predchádzajúcich súdnych konaniach. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby výrok rozsudku vo veci samej potvrdil. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. S uplatnenými trovami a s priznaním náhrady trov odporcovi nesúhlasí, pretože takéto priznanie náhrady trov konania by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby sa odporcovi vôbec nepriznala náhrada trov konania podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Je nesporné, že aj napriek vôli darujúcich rodičov, ako aj obdarovanej navrhovateľky, advokáti v rozpore s ich pokynmi nepredložili darovaciu zmluvu na registráciu, a tým došlo k mareniu právneho úkonu. Pochybenie uznalo Ústredie slovenskej advokácie Bratislava, ako nadriadená zložka Advokátskej poradne Topoľčany, nielen listom z 19. 1. 1979, ale aj vrátením finančných prostriedkov za nesprávne poskytnutú právnu pomoc. V konaní odporca zvolil procesnú obranu založenú na argumentácii premlčania práva. Premlčaním sa však právo len oslabuje, nezaniká. Teda neznamená to, že právo nebolo v minulosti zo strany predchodcu odporcu porušené. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Po preskúmaní konania prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca počas prvostupňového konania namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Súd prvého stupňa sa touto námietkou vôbec nezaoberal, a zamietajúcu časť svojho rozhodnutia založil na dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Vyriešenie pasívnej legitimácie účastníka v spore je však prioritné, pretože len pasívne legitimovaný účastník má právo vzniesť proti žalovanému nároku námietku premlčania. Odvolací súd sa pokúsil tento nedostatok odstrániť, avšak napriek jeho snahe k tomu nedošlo. V tejto súvislosti je nevyhnutné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec odvolacieho konania a závery odvolacieho súdu by mohli viesť aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Až po prijatí záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia odporcu, bude možné sa zaoberať odporcom vznesenou námietkou premlčania, a po riadnom stanovení začiatku plynutia premlčacej lehoty posúdiť dôvodnosť tejto námietky. Čo sa týka výroku o zastavení konania pre prekážku veci rozhodnutej, aj tu treba prisvedčiť odvolacím námietkam navrhovateľky, že nemožno len mechanicky odpočítať sumu, ktorú teraz navrhovateľka uplatňuje, od sumy, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/66/93. Toto rozhodnutie súdu prvého stupňa je pre odvolací súd aj nepreskúmateľné, keďže súd prvého stupňa ho nijako bližšie neodôvodnil. Hoci v spise sp. zn. 15C 66/93 sa na č.l. 35 nachádza špecifikácia nárokov navrhovateľky na náhradu škody, a v tomto konaní navrhovateľka škodu špecifikovala v písomnom podaní z 26. 2. 2010 (č.l. 71 spisu), súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil, či nárok navrhovateľky, o ktorom už bolo v minulosti rozhodnuté, je v celej pôvodne uplatnenej výške 2,222.282,- Kč totožný s nárokom na náhradu škody, uplatneným v tomto konaní. Porovnaním jednotlivých nárokov sa odvolaciemu súdu javí, že tomu tak nie je. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že aj toto rozhodnutie je predčasné a riadne neodôvodnené na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že je tu prekážka veci rozhodnutej. Keďže odvolací súd nepovažoval skutkový stav za dostatočne zistený, a postup prvostupňového súdu posúdil ako postup, ktorým bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude jeho povinnosťou predovšetkým doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že je plne dôvodná aj odvolacia námietka odporcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu v časti náhrady trov konania, keďže súd pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta poukázal len na § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Na strane druhej, v prípade neúspechu navrhovateľky v konaní, podľa názoru odvolacieho súdu treba vzhľadom na všetky okolnosti veľmi citlivo posúdiť, či nie sú dôvody na postup podľa § 150 O.s.p. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.