Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/376/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229373 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105229373.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M., D.. D. r.M.., so sídlom G. XXX, G., zastúpeného Mgr. Martinom Vanekom, advokátom, so sídlom Štefunkova 9, Bratislava, proti odporcovi: O.. T., bytom T. XX, J., zastúpenému JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. júna 2010 č.k. 26C/9/2005-166, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom nezúčtovania finančných prostriedkov za prevzatý tovar s tým, že o trovách konaniach rozhodne samostatným uznesením. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zrušený jeho predchádzajúci rozsudok, dospel k záveru, že právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom sa riadi ustanoveniami zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 ods. 1 Obch. zák.), pričom mal preukázané, že odporca v čase uzatvárania zmlúv bol podnikateľom a podnikal pod obchodným menom M. P. spol. s.r.o.. Konštatoval, že na základe uzavretých zmlúv medzi účastníkmi, navrhovateľ na základe objednávky predajcu (odporcu) dodal predajcom tovar, ktorý mal povinnosť získané finančné prostriedky za predaný tovar zaslať na účet alebo adresu navrhovateľa a za sprostredkovanie predaja a úhradu faktúr prináležala odporcovi provízia. Na základe toho ako sa odvíjal platobný a účtovný styk medzi účastníkmi, vrátane vystavovaných faktúr na výplatu provízie, dospel k záveru, že zmluvným partnerom navrhovateľa nebol odporca ako fyzická osoba, ale spoločnosť M. P. s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol odporca a uzavrel, že odporca nebol ako fyzická osoba v konaní pasívne legitimovaným. V súvislosti s oprávnenosťou podpisovania zmluvy za spoločnosť navrhovateľa W.. D. dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal jeho splnomocnenie na podpisovanie zmlúv a oprávnenie konať v mene spoločnosti, a preto vyhodnotil jeho právne úkony vykonané neoprávnenou osobou ako neplatné. So zreteľom na uvedené dovodil, že navrhovateľ sa domáha plnenia z neplatných zmlúv voči odporcovi, ktorý v konaní nie je pasívne legitimovaným, na základe čoho návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a prehliadol tie, ktoré boli nesporne preukázané a vyplynuli z dokazovania a takéto nesprávne skutkové zistenia boli výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa, že odporca vystupoval v zmluvných vzťahoch nie ako fyzická osoba, ale v mene spoločnosti M. P., s.r.o., čo je v rozpore s písomnými dôkazmi, ako aj výpoveďou odporu o tom, že zmluvy uzavrel pod jeho živnosťou ako fyzická osoba - podnikateľ, a preto je nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti zmlúv napriek výpovedi konateľa, ako aj W.. D.. Poukazoval na to, že odporca sám potvrdil, že bol v čase uzavretia zmlúv podnikateľom a ako podnikateľ zmluvy aj uzavrel, priznal, že mu neodovzdal všetok tovar, ktorý od neho prevzal a hodnotu ktorého sám odhadol na sumu X.XXX,XX eur. Dôvodil tým, že bolo dostatočne preukázané, že odporca od neho tovar prevzal v minimálnej hodnote X.XXX,XX eur a nevrátil ho a ani mu ho nevyúčtoval, rovnako prevzal od odberateľa finančné prostriedky v hodnote XXX,XX eur, ktorú hotovosť mu však neodovzdal. Neustále spochybňovanie platnosti zmlúv považuje za účelové a špekulatívne zo strany odporcu, nakoľko práve na ich základe sa plnilo niekoľko rokov. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že obe navrhovateľom predložené zmluvy sú neplatné a že ich písomné vyhotovenia, nie sú písomnými vyhotoveniami platne uzatvorenej zmluvy či zmlúv. Zmluva vznikla ústnym dojednaním s konkludentným konaním, avšak písomné vyhotovenia zmlúv predložených navrhovateľom, neprestavujú ich písomné vyhotovenie, a preto pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahy z nich možno vychádzať len orientačne a skutočný obsah zmluvného vzťahu je potrebné posudzovať predovšetkým s ohľadom na fakticitu vo vzťahu medzi navrhovateľom na jednej strane, a buď ním alebo M. P. spol. s r.o. na druhej strane. Zotrval na svojej argumentácii, že s ohľadom na platobný a účtovný styk navrhovateľa s M. P. spol. s r.o. bola zmluvným partnerom navrhovateľa v skutočnosti spoločnosť M. P. spol. s r.o. a nie odporca ako fyzická osoba a ktorý konal z pozície jej konateľa a spoločníka, a preto odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný. Namietal, že potvrdil to, že zmluvy uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvého stupňa o neplatnosti zmlúv. Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol nielen bremeno tvrdenia, ale v podstatných otázkach ani dôkazné bremeno, a preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd prvého stupňa svoj záver o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu založil na osvojení si obrany odporcu bez toho, aby pre takýto záver mal dostatočný podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že odporca nie je pasívne legitimovaným na vrátenie plnenia navrhovateľovi z neplatných zmlúv. Tento svoj právny názor však súd prvého stupňa zaujal bez toho, aby sa dôsledne zaoberal tým, kto prijal plnenie od navrhovateľa na základe neplatnej zmluvy, ktorého vydania sa domáha a vôbec sa nezaoberal takými podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, a preto nemožno považovať jeho rozhodnutie za vecne správne. V posudzovanej veci navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorú uzatvoril s odporcom ako s predajcom dňa XX.XX.XXXX na predaj monočlánkov K. a zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX na predaj monočlánkov O.. Obe zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú. V konaní nebolo sporným, že k ukončeniu zmlúv došlo ich zrušením / výpoveďou zo strany navrhovateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zároveň vyzval odporcu na vyúčtovanie všetkých predajov, faktúr, vrátenie batérií a zaslanie peňazí do XX dní. Navrhovateľ tvrdil, že na základe zmlúv odovzdával odporcovi tovar- monočlánky za účelom ich ďalšieho predaja odberateľom, pričom po ukončení zmlúv zistil na sklade odporcu zostatok monočlánkov v celkovej hodnote XX.XXX,XX Sk, ktoré mu odporca nevrátil a ani za ich predaj nepoukázal finančné prostriedky a rovnako mu odporca neodovzdal hotovosť v sume XX.XXX,XX Sk, ktorú inkasoval od konečných odberateľov za predaj tovaru. Odporca v konaní namietal platnosť uzatvorených zmlúv a svoju obranu založil na argumentácii, že písomne uzatvorené zmluvy nie sú písomným vyhotovením platne v skutočnosti/fakticky uzatvorenej zmluvy ústnym dojednaním v spojení s konkludentným konaním, a že obsah tohto platne (skutočne) uzatvoreného zmluvného vzťahu je potrebné posudzovať s prihliadnutím na faktické okolnosti prípadu, a to že platobný a účtovný styk sa nerealizoval prostredníctvom osobného účtu a účtovníctva odporcu ako fyzickej osoby, ale prostredníctvom účtu spoločnosti M. P. spol. s r.o. a predložil faktúru XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú pre navrhovateľa na vyplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť za obdobie jún- november XXXX, ktorou preukazoval, že spoločnosť M. P. spol. s r.o. vystavovala pre navrhovateľa faktúry na dohodnutú províziu a tvrdil, že navrhovateľ na základe týchto faktúr províziu spoločnosti M. P. spol. s r.o. uhrádzal, o čom predložil výpis z jej účtu o realizovanej platbe navrhovateľom dňa XX.X.XXXX. Tvrdil, že odporca teda vystupoval ako štatutárny zástupca spoločnosti M. P. spol. s r.o., nekonal vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale ako jej konateľ a spoločník, teda zmluvným partnerom v skutočnosti nebol odporca ako fyzická osoba, ale spoločnosť, ktorá mohla byť jedine pasívne legitimovanou v konaní. Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. Obch. zák.), keď v čase jeho vzniku bol odporca podnikateľom. V konaní bolo doložené nielen to, že odporca bol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti M. P. spol. s r.o., ale zároveň aj podnikal, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra založeného na č.l. XX, v tom čase ako fyzická osoba - živnostník pod obchodným menom O.. M. T. - M. - V., s miestom podnikania J., T. XX, v predmete podnikania od XX.X.XXXX sprostredkovateľská činnosť, maloobchod, veľkoobchod. Na základe uvedeného teda bolo možné dovodiť, že zmluvy o obchodnom zastúpení boli na strane obchodného zástupcu uzatvorené odporcom ako podnikateľom. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCo XXX/XXXX-XX bolo uložené súdu prvého stupňa následne zisťovať platnosť uzatvorených zmlúv, či na ich základe navrhovateľ odporcovi plnil, prípadne či došlo v súvislosti s neplatnosťou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania k ich vzájomnému vysporiadaniu. Správny je aj právny záver súdu prvého stupňa, že zmluvy o obchodnom zastúpení sú neplatné, nakoľko neboli uzatvorené na to oprávnenou osobou v dôsledku absencie písomného plnomocenstva udeleného konateľom navrhovateľa zástupcovi W.. D. na uzatváranie zmlúv o obchodnom zastúpení. Keďže zmluvy o obchodnom zastúpení musia mať písomnú formu, muselo byť aj plnomocenstvo na ich uzatvorenie udelené písomne (§ 31 ods. 4 Obč. zák.). Nedostatok písomnej formy plnomocenstva má za následok jeho neplatnosť a rovnako neplatným je aj právny úkon urobený na jeho základe (§ 40 ods. 1 Obč. zák.). Pokiaľ teda navrhovateľ v konaní nepreukázal udelenie písomného plnomocenstva W.. D. na uzatváranie zmlúv o obchodnom zastúpení, možno považovať za správny aj právny záver súdu prvého stupňa o tom, že zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorené odporcom v jeho zastúpení sú neplatnými právnymi úkonmi. So zreteľom na uvedený záver, mal súd prvého stupňa v konaní zisťovať, či vznikla účastníkom konania povinnosť na vrátenie si vzájomných plnení z neplatnej zmluvy v zmysle ust. § 457 Obč. zák. alebo niektorému z nich povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia z neplatnej zmluvy v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák.. Súd prvého stupňa na jednej strane dovodil, že na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi navrhovateľ na základe objednávky predajcu (odporcu) dodal tovar odberateľom, od ktorých získané finančné prostriedky za predaný tovar mal potom odporca zaslať na účet alebo adresu navrhovateľa a že za sprostredkovanie predaja a následnú úhradu faktúr prináležala odporcovi provízia. Následne na základe realizácie platobného a účtovného styku medzi účastníkmi uzavrel, že zmluvným partnerom navrhovateľa bola spoločnosť M. P. spol. s r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol odporca a v konaní tak ustálil, že odporca ako fyzická osoba nie je pasívne legitimovaným. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). V prípade, ak si na základe neplatnej zmluvy poskytli vzájomné plnenia obe strany, platí pre ich vzájomné vyporiadanie vzťahov z neplatnej zmluvy ust. § 457 Obč. zák. Pasívne legitimovaný pre vydanie bezdôvodného obohatenia je potom ten, kto bol účastníkom neplatnej zmluvy, ktorému bolo na jej základe plnené. Nakoľko predmetom konania nie je vyporiadanie vzájomného plnenia z neplatnej zmluvy, kedy by mal navrhovateľa ako zastúpený nárok na vrátenie vyplatenej provízie a obchodný zástupca (predajca) nárok na peňažnú náhradu za ním poskytované plnenie spočívajúce vo výkonoch (uzatváraním zmlúv ), zostalo tak predmetom posúdenia kto bol subjektom povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého prevzatím plnenia (tovaru) od navrhovateľa, resp. nevyúčtovaním mu prijatého peňažného plnenia za predaný tovar, z neplatnej zmluvy. Súd prvého stupňa nepristupoval k posúdeniu pasívnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatných zmlúv dôsledne, keď pri zisťovaní kto bol zmluvnou stranou navrhovateľa zo zmlúv o obchodnom zastúpení, nezisťoval, komu navrhovateľ plnil na základe neplatných zmlúv o obchodnom zastúpení, teda komu odovzdával tovar, kto tovar od navrhovateľa preberal, kto preberal peniaze od odberateľov za predaný tovar, kto zasielal navrhovateľovi prevzaté peniaze za predaný tovar, ten subjekt bude potom povinný navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie prijaté od neho na základe neplatných zmlúv vydať. V konaní bude preto opätovne potrebné skutkovo ustáliť na základe týchto skutočností, či odporca konal na základe zmlúv uzatvorených s navrhovateľom ako fyzická osoba, alebo konal ako konateľ M. P. spol. s r.o. v jej mene a na jej účet, so zreteľom na skutočnosť, že podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti pod svojím obchodným menom (§ 8 Obch. zák.). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odporca nenamietal, že by tovar od navrhovateľa on nepreberal alebo že by mu on nezaslal vyúčtovania (vo svojej výpovedi uviedol, že všetky peniaze za inkasovaný tovar zasielal v hotovosti ako M. T. a že doklady podpisoval ako M. T. - čo vyplýva aj z predložených príjmových dokladov, ktoré vystavoval a podpisoval) a ani nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by zásielky tovaru boli navrhovateľom doručované na meno spoločnosti M. P. spol. s r.o., resp. že by ich preberal ako jej konateľ, v jej mene. Naopak v konaní bolo doložené, že zásielky tovaru boli adresované na meno odporcu a tieto aj vo svojom mene preberal (na neho boli vystavené a ním podpísané odberné listy od spešniny) a rovnako odporca pod svojím menom prijímal peňažné plnenia za predaj tovaru, keď podpísal a vyhotovil príjmové pokladničné doklady zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Pokiaľ by mala byť obrana odporcu, že vystupoval v postavení obchodného zástupcu ako štatutárny orgán spoločnosti M. P. spol. s r.o., dôveryhodná, musel by preukázateľne doložiť, že pri predaji tovaru navrhovateľa konal v mene a na účet tejto spoločnosti, teda, že vykonával jednotlivé právne úkony pri sprostredkovaní predaja tovaru pod obchodným menom tejto právnickej osoby zapísanom v obchodom registri (§ 8, § 9 ods. 2 Obch. zák.). Z doposiaľ predložených dokladov preukazujúcich dodanie a prevzatie tovaru však vyplýva, že vystupoval pod svojím menom a priezviskom ako fyzickej osoby, ktoré spolu s dodatkom predstavujú jeho obchodné meno podnikateľa. Pokiaľ bude možné konštatovať, že tovar a hotovosť za predaný tovar prevzal na základe neplatných zmlúv odporca ako fyzická osoba, ktorý ich aj navrhovateľovi vyúčtoval, musela vzniknúť prijatím tohto plnenia navrhovateľa z neplatnej zmluvy povinnosť toto plnenie vydať nie spoločnosti M. P. spol. s r.o. ale odporcovi, ktorý sa tak na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a je povinný navrhovateľovi prijaté plnenie vrátiť či už v podobe tovaru, ktorý od neho na základe neplatnej zmluvy prevzal, alebo finančných prostriedkov, ktoré za jeho predaj na základe neplatnej zmluvy získal, resp. v prípade nemožnosti vecného plnenia (vrátiť tovar), zaplatiť mu hodnotu nevráteného tovaru. Odvolací súd poukazuje na to, že inventúrny rozdiel v sume XX.XXX,XX Sk mal vzniknúť z dodávky tovaru O. (inventúrny zápis na č.l. XX spisu), ktorý bol dodávaný navrhovateľom na základe zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej dňa X.X.XXXX, a preto odporca nemôže preukazovať faktúrou spoločnosti M. P. spol. s r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a výpisom z jej účtu z marca XXXX, vznik záväzku navrhovateľa a spoločnosti M. P. spol. s r.o. aj vo vzťahu k dodávke monočlánkov O., keďže v tom čase (keď mal prebehnúť účtovný a platobný styk) existoval len právny vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní predaja zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa týkal dodávky monočlánkov K., na ktorých inventúrny rozdiel nemal byť, podľa zápisu z inventúry, zistený. Odporca tvrdí, že písomné vyhotovenie zmlúv založené navrhovateľom v konaní do spisu, nie sú písomnými vyhotoveniami platne uzatvorených zmlúv a že medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. P. spol. s r.o. vznikol právny vzťah, na základe ktorého sa realizoval platobný a účtovný styk medzi navrhovateľom a M. P. spol. s r.o.. Tento iný právny vzťah, obsah ktorého odporca bližšie nerozviedol, však nie je predmetom konania, pretože navrhovateľ sa v konaní domáha peňažného plnenia za tovar, ktorý dodával odporcovi na základe právneho vzťahu založeného práve písomnými zmluvami o sprostredkovaní a nie na základe iného zmluvného vzťahu vzniknutého medzi ním a M. P. spol. s r.o.. Ak by odporca aj v konaní preukázal, že existoval okrem písomne potvrdených zmluvných vzťahov ešte ďalší záväzkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. P. spol. s r.o. ústne, resp. konkludentne uzatvorený, musel by súčasne aj preukázať, že jeho predmetom bolo dodanie tých monočlánkov, ktorých vyúčtovania, resp. vrátenia peňazí z predaja ktorých, sa navrhovateľ v konaní domáha. Napokon bude potrebné sa v konaní zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou odporcom podľa ust. § 394 ods. 2 v spojení s ust. § 397 Obch. zák., keď právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď k plneniu došlo. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ aj odporca konal ako obchodný zástupca za navrhovateľa a v jeho mene uzatváral obchody a prijímal plnenia bez udeleného plnomocenstva (ust. § 654 ods. 3 Obch. zák.), nemá to vplyv na právne dôsledky pre vysporiadanie vzťahu účastníkov konania z neplatných zmlúv a zakladá to jedine nárok osoby, s ktorou odporca takto konal podľa ust. § 33 ods. 2 Obč. zák., požadovať od odporcu splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že pokiaľ súd prvého stupňa vec neposúdil z hľadiska celého komplexu všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie, možno považovať ním prijaté právne závery o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu vrátiť navrhovateľovi plnenie prijaté z neplatnej zmluvy, z dôvodu že platobný a účtovný styk navrhovateľa sa uskutočňoval s M. P. spol. s r.o., za predčasný, a tým z hľadiska aplikácie ust. § 451 a nasl. Obč. zák. aj za vecne nesprávny. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkového stavu zisteného z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď pri posudzovaní pasívnej legitimácie neaplikoval ust. § 451 Obč. zák., a preto nedostatočne zistil skutkový stav, keď neprihliadol v konaní na také rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia zákona pre rozhodnutie v danej veci podstatný význam, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p. ), v ktorom súd prvého stupňa posúdi dôvodnosť nároku navrhovateľa na vydanie plnenia poskytnutého z neplatných zmlúv na základe všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z hľadiska relevantných ustanovení zákona. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.