Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/390/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229373 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105229373.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: OVIMEX, spol. s r.o., so sídlom Štúrova 128/19, Poprad, IČO: 31 662 277, zastúpeného Mgr. Martinom Vanekom, advokátom, so sídlom Štefunkova 9, Bratislava, proti odporcovi: O.. M. T., bytom T. XX, J., zastúpenému JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.381,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 19. februára 2013, č.k. 26C/9/2005-245, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 19. februára 2013 č.k. 26C/9/2005 - 245 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.381,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne, počnúc dňom 05.02.2003 do zaplatenia, vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.233,36 eur. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2012 č.k. 8Co/376/2010 - 187 sa zaoberal opodstatnenosťou odporcom vznesenej námietky nedostatku jeho pasívnej legitimácie na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi, z dôvodu neplatnosti zmlúv o sprostredkovaní predaja v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ správne ako pasívne legitimovaného v konaní označil odporcu. Uvedený záver vyvodil zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 01.04.2002, kde bol jednoznačne ako zmluvná strana uvedený odporca, ktorý túto zmluvu aj vo svojom mene podpísal, z prepravných dokladov - spešninových listov a poštových sprievodiek, z ktorých vyplývalo, že tovar určený na predaj konečným odberateľom bol odoslaný a prevzatý odporcom, ktorý bol označený tiež ako adresát poštových zásielok, z príjmových pokladničných dokladov vyhotovených a podpísaných odporcom o tom, že prevzal od konečných odberateľov cenu za dodanie tovaru a z dokladu o vklade sumy 18 000,- Sk na účet navrhovateľa dňa 04.02.2004. Zároveň konštatoval, že na žiadnych z dokladov nie je uvedená, ako osoba oprávnená disponovať s tovarom, obchodná spoločnosť OK TRADE spol. s r.o. a odporca neupozornil navrhovateľa, že ním vystavované prepravné a iné doklady k tovaru, sú vystavované nesprávne, že prijímateľ je nesprávne označený. V tejto súvislosti poukázal na § 8 a § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré definujú pojem obchodného mena a uzavrel, že vo vzťahu k navrhovateľovi vystupoval odporca ako fyzická osoba - podnikateľ. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľ poukázal sumu 1.562,10 Sk v prospech účtu spoločnosti OK TRADE spol. s r.o., uviedol, že otázku fakturácie si odporca mohol riešiť so spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o., kde bol jediným spoločníkom a konateľom, podľa vlastnej úvahy, pričom navrhovateľ poskytol províziu na taký účet, aký mu odporca označil. Pokiaľ odporca poukazoval na faktúru za sprostredkovateľskú činnosť číslo 012/2001 za obdobie od júna do novembra 2001 uviedol, že so zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 01.04.2002 nesúvisí. Za účelovú považoval obranu odporcu, že vo vzťahu k banke, rovnako ako vo vzťahu k pošte alebo prepravnej spoločnosti, musel vystupovať ako fyzická osoba. S poukazom na § 387 ods. 1, § 394 ods. 2, § 397 Obchodného zákonníka považoval za čiastočne opodstatnenú odporcom vznesenú námietku premlčania, a to čo do úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že k navýšeniu úrokov z omeškania z 13 % na 16,5 % ročne došlo navrhovateľom na súdnom pojednávaní dňa 03.03.2009, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na to, že plnenie bolo realizované v roku 2002, v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny nepovažoval za dôvodnú premlčaciu námietku, nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 19.08.2005. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a omeškanie odporcu ustálil ku dňu 05.02.2003 s poukazom na list navrhovateľa zo dňa 22.01.2003, ktorým ho vyzval na zaplatenie žalovanej istiny. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva k istine, priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku, do jeho výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietnutý dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a odňal mu svojím postupom možnosť konať pred súdom. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o jeho pasívnej legitimácii a v tejto súvislosti poukázal na to, že z predložených zmlúv o sprostredkovaní predaja nevyplýva, kto mal byť zmluvným partnerom navrhovateľa, keď navyše tieto je potrebné považovať za neplatné. Túto skutočnosť nemožno vyvodzovať ani z toho, akému adresátovi zasielal navrhovateľ zásielky s tovarom, keďže označenie adresáta bolo vecou navrhovateľa a zároveň bolo účelné posielať ich k jeho rukám, ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti OK TRADE spol. s r.o. Rovnako peniaze od odberateľov za dodaný tovar preberal ako konateľ spoločnosti OK TRADE spol. s r.o., a keďže nešlo o právny úkon uskutočnený v mene spoločnosti, ale len o prevzatie plnenia, do príjmového dokladu neuviedol obchodné meno spoločnosti. Argumentoval, že písomné vyhotovenia zmlúv predložené navrhovateľom nie sú písomnými vyhotoveniami platne uzavretej zmluvy či zmlúv, čo však neznamená, že zmluva medzi navrhovateľom a buď ním, alebo spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. nevznikla; táto zmluva vznikla, a to ústnym dojednaním v spojitosti s konkludentným konaním, avšak písomné vyhotovenia zmlúv predložené navrhovateľom, nepredstavujú jej písomné vyhotovenie, a teda pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu z nich možno vychádzať len orientačne. Za rozhodujúci fakt považoval tú skutočnosť, že platobný a účtovný styk sa nerealizoval prostredníctvom jeho osobného účtu a účtovníctva ako fyzickej osoby, ale prostredníctvom účtu spoločnosti OK TRADE spol. s r.o., faktúry na dohodnutú províziu nevystavoval ako fyzická osoba, ale vystavovala ich obchodná spoločnosť OK TRADE spol. s r.o. a on tieto podpisoval len ako jej konateľ a rovnako na ich základe navrhovateľ uhrádzal províziu spoločnosti OK TRADE spol. s r.o. a nie jemu, ako fyzickej osobe. Dôkazy preukazujúce, akým spôsobom sa realizoval platobný styk majú omnoho väčšiu výpovednú a preukazovaciu hodnotu ako to, akým spôsobom sa realizovalo odovzdávanie a preberanie tovaru, nakoľko s realizáciou platobného styku sa spájajú aj povinností subjektov obchodného záväzkového vzťahu pri vedení účtovníctva a ich daňové povinnosti. Nemal dôvod upozorňovať navrhovateľa na chybné označenie adresáta a ani ho žiadať o zmeny v postupe doručovania, za stavu, keď dodávanie tovaru fungovalo bez problémov. Skutočnosť, že platobný styk prebiehal prostredníctvom spoločnosti OK TRADE spol. s r.o. preukázal faktúrou spoločnosti OK TRADE spol. s r.o. číslo 012/2001 a výpisom z jej bankového účtu. Skutočnosť, že z pozície konateľa vykonával úkony, nemožno vyvodiť, že ich uskutočňoval vo vlastnom mene a na vlastný účet, keď okolnosti nasvedčujú tomu, že ich uskutočňoval ako štatutárny orgán spoločnosti OK TRADE spol. s r.o. Zdôraznil, že je dôkaznou povinnosťou navrhovateľa preukázať, kto je v konaní pasívne legitimovaný, a pokiaľ v tomto smere existovalo pochybnosti, bol to dôvod na zamietnutie návrhu. Namietal správne právne posúdenie nárokov navrhovateľa súdom prvého stupňa ako nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ide o nárok na plnenie zo zmluvy, ktorá vznikla medzi navrhovateľom a spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. formou ústneho dojednania. Zdôraznil, že pre zmluvu o sprostredkovaní a o obchodnom zastúpení sa nevyžaduje písomná forma. Navrhovateľ sa preto mal domáhať svojho nároku z ústne/ konkludentne uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. V prípade, ak by išlo o záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu, muselo by ísť o záväzok na vzájomné si vrátenie všetkých plnení poskytnutých na základe neplatného právneho úkonu, teda o synalagmatické záväzky, ktorá skutočnosť však v petite návrhu nebola vyjadrená, čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa s jeho argumentáciou v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevyporiadal, čím došlo k odňatiu možnosti mu konať pred súdom a k porušeniu jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ďalej poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 17.07.2012, ktoré pripojil ako súčasť podaného odvolania a v ktorom vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2012 č.k. 8Co/376/2010 - 187. K podanému odvolaniu zároveň pripojil aj vyjadrenie odporcu zo dňa 27.02.2013, v ktorom tento namietal nezohľadnenie platby v sume 18 000,- Sk, vloženej ním na účet navrhovateľa dňa 04.02.2004. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý zhodnotil všetky dôkazy a správne posúdil aj skutkový stav, a preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v nadväznosti na závery vyslovené odvolacím súdom v jeho uznesení zo dňa 31.01.2012 č.k. 8Co/376/2010-187, zisťoval; z hľadiska posúdenia pasívnej legitimácie odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi z neplatných zmlúv o obchodnom zastúpení; kto na ich základe bol zmluvnou stranou navrhovateľa. V tejto súvislosti vyvodil z výsledkov vykonaného dokazovania správny záver, že na základe neplatných zmlúv o obchodnom zastúpení navrhovateľ plnil odporcovi. Zhodne so súdom prvého stupňa považoval aj odvolací súd za rozhodujúce, že zmluvy o obchodom zastúpení, na základe ktorých navrhovateľ plnil, a z ktorých vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha, uzatváral s navrhovateľom na strane obchodného zástupcu odporca ako podnikateľ - fyzická osoba. Všetky ostatné okolnosti, za ktorých sa zmluvy realizovali, napokon túto skutočnosť len nepriamo potvrdzujú. V konaní bolo preukázané prepravnými dokladmi (spešninové listy, poštové sprievodky ), že navrhovateľ odovzdával tovar odporcovi a tento ho od neho preberal; príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými odporcom v mene navrhovateľa o prijatí platby za dodaný tovar, bolo preukázané, že peniaze od odberateľov za predaný tovar preberal práve odporca; a rovnako bolo nepochybne preukázané, že peniaze prevzaté za predaný tovar zasielal navrhovateľovi tiež odporca. Vzhľadom na uvedené je potom správny právny záver súdu prvého stupňa, že pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodné obohatenie navrhovateľovi, prijatého od neho na základe neplatných zmlúv o obchodnom zastúpení, je odporca, ktorý vystupoval vo vzťahu k navrhovateľovi ako podnikateľ - fyzická osoba. Aj odvolací súd považoval pre posúdenie pasívnej legitimácie za určujúce, pod akým obchodným menom odporca vykonával právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval vo vzťahu k navrhovateľovi a tretím osobám pre predaji tovaru v jeho mene. Za stavu, keď navrhovateľ preukázateľne doložil, že odporca vystupoval vo vzťahu k nemu ako podnikateľ - fyzická osoba, bolo dôkaznou povinnosťou odporcu predložiť v konaní také dôkazy, ktoré túto skutočnosť vyvracajú, teda, že vystupoval v postavení obchodného zástupcu ako štatutárny orgán spoločnosti OK TRADE spol. s r.o., a že vykonával jednotlivé právne úkony pri sprostredkovaní predaja tovaru pod obchodným menom tejto právnickej osoby, zapísanom v obchodom registri (§ 8, § 9 ods. 2 Obch. zák.).; ide totiž o tzv. presunutie dôkazného bremena na odporcu, ktorý tvrdí existenciu určitej skutočnosti vo svoj prospech, a pokiaľ chce, aby s ňou boli pre neho spojené aj priaznivé procesné následky, musí on preukazovať, že pasívne legitimovaným v konaní je spoločnosť OK TRADE spol. s r., navrhovateľ túto odporcom tvrdenú skutočnosť nemôže preukazovať a svoju dôkaznú povinnosť ohľadne svojho tvrdenia o pasívnej legitimácii odporcu si v konaní úspešne splnil, a tým uniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ odporca tvrdí, že písomné vyhotovenia zmlúv založené navrhovateľom do spisu, nie sú písomnými vyhotoveniami platne uzatvorených zmlúv a že medzi navrhovateľom a spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. vznikol ústne , resp. konkludentne, právny vzťah, na základe ktorého sa realizoval platobný a účtovný styk medzi navrhovateľom a OK TRADE spol. s r.o., je potrebné konštatovať, že pokiaľ tento iný právny vzťah, obsah ktorého odporca bližšie neuviedol, existoval, jeho posudzovanie nie je predmetom tohto konania, pretože navrhovateľ sa v tomto konaní domáha peňažného plnenia za tovar, ktorý dodával na základe právneho vzťahu založeného práve písomnými zmluvami o sprostredkovaní, a nie na základe iného zmluvného vzťahu vzniknutého medzi ním a OK TRADE spol. s r.o. Ak by odporca aj v konaní preukázal, že existoval, okrem písomne potvrdených zmluvných vzťahov, ešte ďalší záväzkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. ústne, resp. konkludentne uzatvorený, musel by súčasne preukázať, že jeho predmetom bolo dodanie tých monočlánkov, ktorých vyúčtovania, resp. vrátenia peňazí z predaja ktorých, sa navrhovateľ v konaní domáha. Nepoužívanie obchodného mena OK TRADE spol. s r.o. pri preberaní tovaru od navrhovateľa, pri vyúčtovaní mu prijatých úhrad za predaný tovar a pri prijímaní peňazí od odberateľov tovaru, odporca neopodstatnene odôvodňuje tým, že dodávanie tovaru takto fungovalo bez problémov, resp. že ako fyzická osoba musel takto vystupovať vo vzťahu k banke, k prepravnej spoločnosti či k pošte. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odporcu, že súd prvého stupňa nezohľadnil v žalovanej istine jeho platbu v sume 597,49 eur (18.000,- Sk), ktorú vložil na účet navrhovateľa dňa 04.02.2004. Z knihy odberateľských faktúr vyplýva, že sa jednalo o platbu odporcu na základe odberateľskej faktúry za tovar, vystavenej dňa 30.01.2004 na sumu 18.032,- Sk, a pokiaľ odporca nepreukázal opak, teda, že uvedená platba bola určená na zaplatenie žalovanej istiny, nemožno vyvodiť záver o čiastočnom zániku jeho záväzku zaplatením časti žalovanej istiny. Vzhľadom na to, že v danom prípade nešlo o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia si vzájomného plnenia z neplatnej zmluvy podľa § 457 Obč. zák., kedy by mal navrhovateľ ako zastúpený nárok na vrátenie vyplatenej provízie a obchodný zástupca (predajca) nárok na peňažnú náhradu za ním poskytované plnenie spočívajúce vo výkonoch (uzatváraním zmlúv), nedôvodná je námietka odporcu, že bolo potrebné synalagmatickosť vzťahu vyjadriť v žalobnom petite návrhu; v danom prípade išlo o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého prevzatím plnenia (tovaru) od navrhovateľa, resp. nevyúčtovaním mu prijatého peňažného plnenia za predaný tovar, z neplatnej zmluvy. Súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti a dospel tak k správnym skutkovým záverom. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd prvého stupňa ich dostatočným spôsobom v celom súhrne posúdil a aj správne vyhodnotil. Dôvodná je potom aj námietka odporcu, že za rozhodujúce z hľadiska dôkaznej sily, vypovedacej a preukazovacej hodnoty, mal súd prvého stupňa považovať dôkazy preukazujúce spôsob realizácie platobného a účtovného styku. So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, a preto odporca nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Do obsahu základného práva účastníka konania podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Správne súd prvého stupňa posúdil aj odporcom vznesenú námietku premlčania podľa ust. § 394 ods. 2 v spojení s ust. § 397 Obch. zák., keď právo navrhovateľa na vrátenie plnenia uskutočneného na základe neplatnej zmluvy bolo uplatnené v rámci štvorročnej premlčacej doby, ktorá plynula odo dňa, kedy došlo k realizácii plnenia na základe neplatných zmlúv. Súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil aj správne právne závery, keď na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Obchodného zákonníka a správne posúdil nárok navrhovateľa podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vo veci zaujal správne právne závery, s ktorými sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. So zreteľom na uvedené možno konštatovať, že rozsudok súdu prvého stupňa tak spočíva na správnom právnom posúdení veci, a odporca v tejto súvislosti nedôvodne argumentuje, že v danom prípade mal súd prvého stupňa posúdiť nárok navrhovateľa ako plnenie z ústne uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou OK TRADE spol. s r.o. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane podstatnej argumentácie, na ktorej odporca založil svoju obranu v konaní, svoj jeho myšlienkový postup vedúci k záveru o pasívnej legitimácii odporcu v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlil, s poukazom na všetky relevantné skutočnosti zistené vykonaným dokazovaní a s poukazom na právne závery, ktoré z nich vyvodil, a teda splnil svoju povinnosť a zároveň právo účastníka konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a neodňal mu možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu podaním opravného prostriedku. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. S ohľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto námietku odporcu v tomto smere nemožno považovať za dôvodnú. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a očakávaniam účastníka konania. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že odporca je v konaní pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi z neplatnej zmluvy, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne právny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.