Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106200469 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106200469.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: Y.. Q.Í. V., bytom Š. D.. Č.. XX, X., zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Kubalovou, Obchodná ul. č. 40, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 10. júna 2011 č. k. 21C/79/2006- 134, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 707,03 eur so 6 % úrokmi z omeškania zo sumy 328,62 eur od 22. 2. 2005 do zaplatenia a zo sumy 378,41 eur od 25. 6. 2005 do zaplatenia a nahradiť jej k rukám jej právnej zástupkyne trovy konania 740,87 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 14. 1. 2004 o 8.25 hod. sa potkla na výmole na chodníku na Záhradníckej ul. v Bratislave pred Justičným palácom a spadla. Utrpela pretrhnutie vonkajšieho postranného kolenného väzu, pomliaždenie ľavého a pravého kolenného zhybu ťažšieho stupňa a pomliaždenie základného zhybu palca. Chodník bol v čase úrazu vlhký bez snehu a bez náľadia, v mieste úrazu bol povrch chodníka v dĺžke zodpovedajúcej vstupnému schodisku vedúcemu do Justičného paláca narušený ojedinelými asfaltovými bubnami, nachádzal sa na ňom priečne zvlnený pás a pri obrubníku bol asfalt rozbitý. T.. Y. B. v posudku ohodnotila bolestné počtom bodov 165 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 190 a to za stredneťažké obmedzenie hybnosti kolenného zhybu vpravo a za stredneťažké obmedzenie hybnosti základného zhybu pravej ruky - porucha úchopovej funkcie palca. Spolu teda bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené 355 bodmi, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 21 300 Sk, čo je 707,03 eur ( 355 x 60 = 21 300 Sk : 30,1260 = 707,03 eur ). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že správcom chodníka, na ktorom došlo k predmetnému úrazu, je žalovaný, ktorý bol v zmysle § 9 ods. 2 prvej vety zák. č. 135/1961 Zb. povinný odstraňovať závady v schodnosti. Túto právnu povinnosť žalovaný porušil a preto zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s obranou žalovaného, ktorý tvrdil, že nedostatky povrchu chodníka, ktorý bol rozsiahlejšie poškodený, zodpovedajú jeho stavebnému stavu a nejedná sa preto o závadu v schodnosti. Z vykonaného dokazovania (úradný záznam predsedníčky Krajského súdu v Bratislave, výpoveď svedkyne X., výpoveď žalobkyne) vyplynulo, že v rozhodnom čase bol povrch chodníka v dĺžke zodpovedajúcej vstupnému schodisku vedúcemu do Justičného paláca narušený ojedinelými asfaltovými bubnami, nachádzal sa na ňom priečne zvlnený pás a pri obrubníku bol asfalt rozbitý. Vyhl. č. 35/1984 Zb. v § 12 ods. 5 definuje závady v schodnosti chodníka tak, že sú to závady obdobné závadám v zjazdnosti (§ 12 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 35/1984 Zb.), ktorými sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky. Pri určovaní, či ide o závadu v schodnosti, treba podľa súdu prvého stupňa § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. aplikovať primerane a zohľadniť odlišné plošné merítko medzi komunikáciou a chodníkom. Aj keď bolo poškodení chodníka viacero, po zohľadnení uvedeného rozdielneho merítka a toho, že príčinou úrazu žalobkyne bol ojedinelý asfaltový bubon priamo pri schodisku, a rozsiahlejšie poškodenie chodníka sa nachádzalo až na jeho opačnej strane pri obrubníku, išlo o závadu v schodnosti chodníka v zmysle § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb. Povinnosťou žalovaného ako správcu komunikácie bolo sledovať stav komunikácií a chodníkov a v prípade závad mal na ne upozorniť a bezodkladne ich odstrániť (§ 9 ods. 2, § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb.). Nebolo v konaní sporné, že na chodníku sa nenachádzalo upozornenie na jeho poškodený povrch. Poškodenie povrchu chodníka nevzniklo náhle poveternostnými vplyvmi bezprostredne pred úrazom žalobkyne. Žalovaný mohol v rámci bežnej údržby uvedený stav odstrániť hoci aj čiastkovými opatreniami a to pred komplexnou výmenou povrchu chodníka, ktorú vykonal na jar po predmetnom úraze. Žalovaný teda nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možností odstrániť uvedené závady a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k úrazu žalobkyne došlo v dôsledku stavebného stavu komunikácie a preto za škodu nezodpovedá ( § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. v spojení s § 9a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. ). Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že pri určovaní, či ide o závadu v schodnosti, treba aplikovať § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. primerane a zohľadniť iné plošné merítko medzi komunikáciou a chodníkom. Výmena celého súvislého asfaltového povrchu chodníka v celom úseku pred schodiskom Justičného paláca bola vykonaná na jar, keď boli vyhovujúce klimatické podmienky. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( § 219 ods. 2 O.s.p. ). Zákon č. 135/1961 Zb. v znení platnom v čase vzniku škody v prvej vete § 9 ods. 2 zakotvil povinnosť správcov miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov odstraňovať závady v ich schodnosti. Druhá veta tohto ustanovenia sa týka iba závad v schodnosti, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a na prejednávanú vec sa teda nevzťahuje. V § 12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb. sú závady v schodnosti chodníkov definované tak, že nimi sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Závady v zjazdnosti definuje ust. § 12 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 35/1984 Zb. tak, že sú nimi najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky. V § 9a ods. 1 zák.č.135/1961 Zb. vylučuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v dôsledku stavebného stavu komunikácie. Z toho vyplýva, že pre rozhodnutie prejednávanej veci bolo podstatné posúdenie, či žalobkyňa utrpela úraz v dôsledku závad v schodnosti chodníka, ktoré neumožňovali bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, alebo či k úrazu a teda aj k vzniku škody došlo v dôsledku stavebného stavu chodníka. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v konaní nebola preukázaná situácia, akú predpokladá § 9a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., teda že by k úrazu žalobkyne došlo v dôsledku stavebného stavu predmetného chodníka. Pritom stavebným stavom sa podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. rozumie kvalita komunikácie, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne a priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou. V konaní bolo preukázané, že povrch chodníka bol porušený len pred schodiskom Justičného paláca, pričom príčinou úrazu žalobkyne bol ojedinelý asfaltový bubon priamo pri schodisku. K úrazu žalobkyne by došlo v dôsledku stavebného stavu chodníka iba za predpokladu, že by povrch chodníka v celej svojej dĺžke ( teda nie iba pred vchodom do Justičného paláca ) vykazoval závady uvedené v § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. Okrem toho, odvolací súd je toho názoru, že pojem stavebný stav chodníka treba pre účely náhrady škody vykladať reštriktívne, pretože v opačnom prípade by bolo snahou správcu komunikácie považovať každý ojedinelý výtlk, výmol alebo hrbol za dôsledok stavebného stavu komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že sa nezaoberal správnosťou vyčíslenia výšky škody a úrokov z omeškania, pretože bol viazaný dôvodmi odvolania a žalovaný v odvolaní nenamietol nesprávnosť napadnutého rozsudku v tomto smere. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.