Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/94/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201092 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa K. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K. č. XX, zastúpeného JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, Banská Bystrica, Horná č. 65A, proti odporcovi Obec Králiky, Králická č. 96/48, zastúpeného JUDr. Bernardom Pekárom, PhD. advokátom, Kukučínova č. 24, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Komunálnej poisťovne, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, pobočka Banská Bystrica, Horná č. 25, o náhradu škody, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti medzirozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/8/2011 - 80 zo dňa 06. 12. 2011, takto r o z h o d o l : Medzirozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica predložil odvolaciemu súdu odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku, ktorým rozhodol o základe veci medzirozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP tak, že odporca je zodpovedný za škodu, náhradu ktorej uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Na odôvodnenie rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že navrhovateľ utrpel dňa 01. 01. 2010 v podvečerných hodinách po páde pošmyknutím sa na miestnej komunikácii pred rodinným domom úraz, zlomeninu nohy, v obci, kde nebol osobitný chodník pre chodcov. Výsluchom svedkov, účastníkov konania a z fotodokumentácie mal preukázané, že v čase úrazu navrhovateľa sa na ceste nachádzala súvislá ľadová vrstva, zavinená nielen poveternostnými a klimatickými podmienkami, ale najmä skutočnosťou, že povyše rodinného domu navrhovateľa vytekala voda z kanalizácie, ktorá mrznutím vytvorila súvislý ľadový povrch. Z fotodokumentácie predloženej navrhovateľom vyplýval zľadovatený stav miestnej komunikácie pred rodinným domom navrhovateľa ešte v nasledujúcej zime r. 2010 - 2011. To potvrdil aj starosta obce, keď uviedol, že neskôr kanalizáciu opravili, aby sa situácia s ľadovou vrstvou na komunikácii neopakovala. Obranu odporcu o nesplnení preventívnej povinnosti navrhovateľa, neumožnení vykonania údržby v dôsledku parkovania motorového vozidla a absencii objektívnych príčin údržbu vykonať, považoval okresný súd za irelevantnú. Skutočnosť, že na miestnej komunikácii nebol osobitný chodník pre chodcov, viedla okresný súd k záveru, že pri posudzovaní zodpovednosti obce ako správcu miestnych komunikácii nie je potrebné rozlišovať medzi zjazdnosťou pre motorové vozidlá a schodnosťou pre chodcov, pretože obecná miestna komunikácia plnila i úlohu chodníka. Zodpovednosť odporcu vyvodil podľa § 9 ods. 2 a § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Na právne zdôvodnenie rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a § 12 ods. 4, 5, 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Odporca v odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne závery okresného súdu. K vzniku škody došlo z dôvodov, ktoré nespadajú pod závady v schodnosti. K úrazu došlo na miestnej komunikácii v časti, v ktorej zákon (§ 9 ods. 2, § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb.) od správcu komunikácie nevyžaduje, aby popri zjazdnosti udržiaval aj jej schodnosť. Ďalej poukázal na správu od SHMÚ, z ktorej vyplývalo, že v rozhodnom čase v prízemnej vrstve ovzdušia teplota vzduchu klesla tesne pod nula stupňov Celzia a tým vplyvom podchladenia sa zrážky z mrholenia prejavili vo forme miestnej poľadovice. Uvedený stav počasia objektívne vytváral podmienky pre tvorbu poľadovice pri poklese teploty a vyššej vlhkosti vzduchu v extrémne krátkom čase napriek tomu, že odporca zabezpečil údržbu miestnych komunikácii prostredníctvom pluhovania a posypového materiálu a splnil si svoju zákonnú povinnosť udržiavať miestne komunikácie zjazdné. V čase krátko po úraze bola tá istá komunikácia využitá ďalšími, približne štyridsiatimi obyvateľmi, ktorí išli do kostola. Súd mal vziať do úvahy možnú nedostatočnú opatrnosť navrhovateľa v zmysle jeho prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko z výpovedí viacerých svedkov vyplynulo, že stav komunikácie v čase úrazu, na ktorej sa nachádzala vrstva ľadu, bol zrejmý a viditeľný. Navrhovateľ teda o stave komunikácie vedel, ale pohybu nevenoval dostatočnú pozornosť. V nadväznosti potom navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a škodlivým následkom. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní okresnému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie ustanovení § 9, § 9a zák. č. 135/1961 Zb. a vyhlášky č. 35/1984 Zb. v § 12. Namietal, že navrhovateľ mohol stav komunikácie predvídať a zvýšiť opatrnosť. Odporca nemohol zabrániť úrazu ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo od neho možné požadovať. Svedok Ján Novák (bývalý starosta obce) uviedol, že udržiavané cesty v obci boli v poriadku. Mal na to traktor, posyp a dvoch ľudí. Svedok cestu na fotodokumentácii považoval za zjazdnú. Navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že odporca nie je zodpovedný za škodu, náhradu ktorej navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje. Navrhovateľ vo vyjadrení k podaným odvolaniam navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 123,67 EUR. Skutočnosť, že miestna komunikácia, na ktorej došlo ku škode na zdraví navrhovateľa, nebola upravená, bola preukázaná viacerými dôkaznými prostriedkami. Odporca prostredníctvom súčasného starostu uviedol, že obec mala vedomosť o namŕzajúcej vode na tejto komunikácii a nasledujúce leto po úraze túto chybu na komunikácii odstránila, aby nedošlo k ďalším úrazom. Tvrdenie, že navrhovateľ nesplnil svoju prevenčnú povinnosť a nezvýšil opatrnosť, je len dohad, ktorý nebol nijakým spôsobom preukázaný. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa § 3d ods. 6 Cestného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 152 ods. 2 OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že okresný súd v doterajšom konaní a dokazovaní rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti, vyplývajúce zo správne zisteného skutkového stavu. Jeho rozhodnutie, ktorým rozhodol o základe veci žalobou uplatnenej náhrady škody, vzniknutej na zdraví navrhovateľa, je preto vecne správne. K tvrdeniam odporcu a vedľajšieho účastníka odvolací súd dodáva, že ich argumentácia k vyvineniu odporcu nestačí. V doterajšom konaní nebolo sporné, že navrhovateľ utrpel úraz na miestnej komunikácii bez chodníka pre chodcov, ktorá je súčasne prejazdným úsekom ciest. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi povinnosťami správcu vo vzťahu k zabezpečeniu zjazdnosti komunikácie a schodnosti komunikácie. Z ustanovenia § 9 ods. 2 Cestného zákona vyplýva, že závady v schodnosti prejazdných úsekoch ciest cez obce sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Podľa § 9a ods. 3 Cestného zákona správca (vlastník) miestnej komunikácie zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Skutočnosť, že miestna komunikácia v mieste pred rodinným domom navrhovateľa, kde došlo k úrazu, bola bez ohľadu na náhlu zmenu počasia trvalo pokrytá ľadom, a to až do opravy kanalizácie, kedy došlo k odstráneniu vody vytekajúcej a namŕzajúcej na miestnu komunikáciu (viď fotodokumentácia č. l. 57), nebola medzi účastníkmi konania sporná. Za uvedený stav zodpovedal správca (vlastník) miestnej komunikácie, čo vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy. Na posudzovaný prípad sa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka nepoužijú. V ďalšom konaní ale bude povinnosťou okresného súdu prihliadnuť na obranu odporcu a zisťovať ďalšie objektívne skutočnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody, vrátane prípadného spoluzavinenia navrhovateľa, ktorý o stave miestnej komunikácie mal vedomosť. O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd až rozhodnutím, ktorým bude rozhodnuté o celom predmete sporu. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.