KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava13. 2. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 19CoE/2/2010 z 13. 2. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2012, sp. zn. 19CoE/2/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1106204149.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 19CoE/2/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106204149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106204149.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, proti povinnému: J. H., L. X, D., vedenej súdnym exekútorom Mgr.
Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, Bratislava, pod č. EX 157/2006,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Er/186/2006 - 33 zo dňa
19.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Er/186/2006 - 33 zo dňa
19.10.2009 potvrdzuje.

Krajský súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.02.2008 vydal Okresný súd Bratislava I uznesenie č. k. 1Er/186/2006 - 14, ktorým zastavil
exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom pod č. EX 157/2006 z dôvodu podľa
§ 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Ex. por.“) a zároveň zaviazal oprávneného na zaplatenie súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
7.900,-Sk (262,23 Eur) s poukazom na ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Ex. por.

Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že uznesením
č. k. 17CoE/114/2008 - 23 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti náhrady trov súdneho
exekútora zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto uznesení
súhlasil s názorom prvostupňového súdu ohľadom uloženia povinnosti oprávnenému hradiť trovy
súdneho exekútora, avšak časť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v súvislosti s jednotlivými
položkami trov exekúcie súdneho exekútora bola podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľná pre
nedostatok odôvodnenia.

Napadnutým uznesením č. k. 1Er/186/2006 - 33 zo dňa 19.10.2009 Okresný súd Bratislava I zaviazal
oprávneného na zaplatenie súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy exekúcie vo výške
98,61 Eur.

Voči uzneseniu č. k. 1Er/186/2006 - 33 sa oprávnený opätovne odvolal s odôvodnením, že k zastaveniu
konania došlo z iných dôvodov ako sú uvedené v § 203 ods. 1 Ex. por., konkrétne došlo zo zákona k
zániku práva na vykonanie rozhodnutia, čiže oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený svoje
tvrdenia opieral o odôvodnenie v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 11/2008. Oprávnený
navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v časti náhrady trov exekúcie zrušiť a k náhrade trov
exekúcie zaviazať povinného v zmysle všeobecnej zásady uvedenej v ustanovení § 197 ods. 1 Ex. por.,
pretože neboli splnené zákonom stanovené predpoklady uvedené v ustanovení § 203 ods. 1 a 2 Ex. por.



Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru,
že Okresný súd Bratislava I, ako prvostupňový súd, uznesením č. k. 1Er/186/2006 - 33 rozhodol
vecne správne. Odvolací súd má síce za to, že v prípade zastavenia exekúcie pre zánik práva na
vykonanie rozhodnutia, nejde o zavinenie oprávneného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 203
ods. 1 a 2 Ex. por., avšak len v prípade, že návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia, resp.
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas. V zmysle týchto ustanovení Ex. por. znáša oprávnený
trovy exekúcie v dvoch prípadoch, a to v prípade jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie
alebo v prípade, že exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného. Podobný právny
názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach pod sp. zn. 4 M Cdo 11/2008 a 3 M Cdo 11/2009,
podľa ktorého ak oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní,
ako i dĺžku trvania tohto postupu do straty účinnosti exekučného titulu v priebehu konania nemôže v
zásade ovplyvniť. Môže sa však pričiniť o pozitívny výsledok exekučného konania tým, že podá návrh
na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia, resp. návrh na začatie exekúcie bez zbytočného odkladu
po právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (v tomto prípade bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste vydaného dňa 09.06.2003 - deň právoplatnosti, vykonateľného dňa 24.06.2003), čím v podstate
ovplyvňuje dĺžku trvania postupu súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Oprávnený však
návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia a následne návrh na vykonanie exekúcie nepodal
bez zbytočného odkladu od vykonateľnosti exekučného titulu (návrh na nariadenie súdneho výkonu
rozhodnutia zo dňa 27.01.2005 a návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 27.01.2006) a z tohto dôvodu
sa podstatne znížil predpoklad úspešného ukončenia exekučného konania (vymoženia pohľadávky). Za
účelom vymoženia pohľadávky bolo tak zo strany súdu, ako aj neskôr zo strany súdneho exekútora
vykonaných viacero úkonov za účelom dosiahnutia pozitívneho výsledku v exekučnom konaní, ale
vzhľadom na relatívne krátke časové obdobie do uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky,
sa pozitívny výsledok nedostavil.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného v čase právoplatnosti a
vykonateľnosti exekučného titulu) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu
škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich
zaplatenie.

Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,
ktoré platil.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol o povinnosti
nahradiť trovy exekučného konania vecne správne, keď touto povinnosťou zaviazal oprávneného.
Odvolací súd má za to, že dôvodom neúspešného exekučného konania (ukončeného rozhodnutím
prvostupňového súdu na základe uplynutia prekluzívnej lehoty) bolo oneskorené podanie návrhu na
nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia, resp. návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného,
a týmto konaním oprávnený v podstate zavinil (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods.
1 Ex. por.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Povinnému však právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.

Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1Er/186/2006

    potvrdené