Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106224188 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1106224188.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, zastúpená: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, J., občan SR, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Usačevom, so sídlom úradu Lehotského 4, Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu 33,19 Eur a trovy exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/1191/2006-24 zo dňa 19.07.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/1191/2006-24 zo dňa 19.07.2012 p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I uznesením, č.k. 1Er/1191/2006-24 zo dňa 19.07.2012, uložil oprávnenému podľa ust. § 203 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“) v spojení s ust. § 14 ods. 1, 2, § 15, § 22, § 23 a § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „vyhláška“) povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,41 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie v tejto časti zrušiť a na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného, pretože tento si dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia včas a oprávnene, navyše k zastaveniu exekúcie došlo z iných dôvodov, ako sú uvedené v ust. § 203 EP. Oprávnený nemohol ovplyvniť dĺžku trvania exekučného konania.
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že právo oprávneného vyplývajúce z rozhodnutia o priestupku bolo prekludované. Súdnemu exekútorovi vzniklo pri výkone exekučnej činnosti právo na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie. Povinný bol v exekučnom konaní úspešný, pretože toto bolo zastavené.
Možno preto vyvodiť záver, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako objektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech (pohľadávka oprávneného nebola uspokojená). Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zaviazal na zaplatenie trov vzniknutých exekútorovi oprávneného. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa obrátil na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie až viac ako dva roky po tom, čo tak mohol urobiť po prvýkrát (kedy sa exekučný titul stal vykonateľným), čím podstatne znížil možnosť vymoženia svojej pohľadávky.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 11/2008 zo dňa 31.07.2008, na ktorý odvolateľ poukazuje, primárne rieši otázku náhrady trov konania vo vzťahu medzi oprávneným a povinným v zmysle ust. § 146 ods. 2 OSP. Z dôvodu nedostatku jednoznačnej úpravy podobného problému sa v Exekučnom poriadku len okrajovo rieši otázka nemožnosti ovplyvnenia postupu a dĺžky exekučného konania zo strany oprávneného v prípade včasného podania návrhu na výkon exekúcie. K výkladu otázky procesného zmarenia postupom podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku je potrebné uviesť, že oprávnený si zvolil pri výbere súdneho exekútora exkluzivitu a opakovane podával návrhy na vykonanie exekúcie u Mgr. Vladimíra Usačeva, súdneho exekútora s rozsiahlym počtom realizovaných exekučných konaní, od oprávneného, čo taktiež ovplyvnilo rýchlosť konania. Súdnemu exekútorovi neprislúcha možnosť osobitnej rýchlosti konania, a preto, nakoľko oprávnený o zaťaženosti v agende súdneho exekútora mal vedomosť je možné zastávať názor, že podanie návrhu na začatie exekúcie v trojročnej prekluzívnej lehote (po uplynutí cca dvoch rokov) nie je postačujúce na nemožnosť postupu aplikovať ust. § 203 ods. 1 Ex. poriadku.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd sa nezaoberal výškou priznaných trov exekúcie, pretože túto oprávnený vo svojom odvolaní nenamietal.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §-u 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. §- u 142 ods. 1 O.s.p.. Povinnému trovy odvolacieho konania neboli priznané, keďže mu v tomto konaní nevznikli.
Predmetné uznesenie bolo prijaté členmi senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.