Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/415/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213660 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107213660.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P.. L. Š.Á., B. Q. XXXX/XB, K., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16. septembra 2010 č. k. 21 C 81/2007-34 , v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom na začatie konania domáha určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania zakotvenou v antidiskriminačnom zákone v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 citovaného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. a za porušenie uvedeného zákona sa zároveň domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 147.135,23 €, ako aj náhrady trov konania. Výzvou zo dňa 4.5.2010 bola navrhovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 4.114,50 € pod následkom zastavenia konania. Uznesením č.k. 21C 81/2007 zo dňa 4.6.2010 súd konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh zastavil. Voči danému uzneseniu podala navrhovateľka dňa 19.7.2010 odvolanie. Zároveň požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p., keď s poukazom na doklady o majetkových pomeroch navrhovateľky dospel k záveru, že navrhovateľka vzhľadom k svojim majetkovým pomerom nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhovateľka pracuje ako sudkyňa na Krajskom súde Trnava s príjmom vo výške cca 2.700 € mesačne. Je vydatá, jej manžel pracuje ako prokurátor na Krajskej prokuratúre v Trnave s mesačným príjmom cca 2.000 € mesačne. Nemá žiadnu súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Má dlh voči ČSOB, a.s., vo výške 132.775,68 Eur z titulu kúpy bytu. Spolu s manželom vlastnia byt, pozemok a osobný automobil. Navrhovateľka teda nepreukázala, že by jej pomery neumožňovali zaplatiť súdny poplatok za návrh vo vyrubenej výške. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, súd jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým žiadala, aby odvolací súd napadnuté zrušil, resp. aby jej priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Vo svojom odvolaní uviedla, že v zmysle čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, má byť konanie vo veciach podľa antidiskriminačného zákona vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Poukázala na to, že podala návrh podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., aby súd konanie prerušil a podal Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v nasledovnom znení: 1. Či sa má čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES vykladať tak, že súdne konania súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania majú byť oslobodené od súdnych poplatkov, resp. že súdne poplatky majú byť primerané povahe tohto konania a teda výrazne nižšie ako napr. v súdnych sporoch na plnenie? 2. Či ustanoveniu čl. 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES vyhovuje vnútroštátna úprava Slovenskej republiky, podľa ktorej sú návrhy vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, pri ktorých sa uplatňuje aj náhrada nemajetkovej ujmy, podané do 31.12.2008 spoplatnené jednak pevnou sadzbou sumou 99,- eur za určovaciu žalobu a jednak za žalobu na plnenie sumou vo výške 6 % z uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy? 3. Či nie je prekážkou prístupu obetí diskriminácie k súdnym konaniam povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorý sa vymeriava z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď podľa antidiskriminačného zákona, ktorým bola implementovaná smernica č. 2000/78/ES, o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch rozhoduje súd na základe svojej úvahy? 4. Či ustanoveniu čl. 9 ods. 1 cit. smernice neodporuje právny stav vo vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky, kedy za žaloby podané do 31.12.2008 sa vyberajú súdne poplatky takmer v dvojnásobnej výške (99,- eur + 6 % zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy) ako za žaloby podané po 1.1.2009 (66,- eur + 3 % zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy), keďže smernica č. 2000/78/ES bola do nášho právneho poriadku implementovaná v podobe zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004, teda s účinnosťou od tohto dátumu by mali všetky osoby, ktoré sa domáhajú ochrany pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania, mať rovnakú možnosť v prístupe k súdnemu konaniu? O tomto návrhu na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky súd zatiaľ nerozhodol a ani v napadnutom uznesení o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, sa nevyporiadal s otázkou, či konanie podľa antidiskriminačného zákona nemá byť v režime prednosti európskeho práva (smernice Rady 2000/78/ES) pred vnútroštátnym právom, vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Vecné alebo aj osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, má prednosť pred individuálnym oslobodením od súdnych poplatkov v tom zmysle, že ak v konkrétnom prípade je konanie alebo navrhovateľ zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov, nie je potrebné rozhodovať o individuálnom oslobodení navrhovateľa podľa § 138 ods. 1 O.s.p. a skúmať jeho majetkové pomery. Za situácie, kedy sa súd nevyporiadal s otázkou, či toto konanie nemá byť v zmysle európskej legislatívy vecne oslobodené od súdnych poplatkov, je jeho rozhodnutie o nepriznaní individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov predčasné. Individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov žiadala len z dôvodu právnej neistoty, v ktorej ju súd ponechal, keď bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal jej návrhom na podanie uvedenej prejudiciálnej otázky, zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Záverom vo svojom odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že majetkové pomery jej umožňujú zaplatiť predmetný súdny poplatok v celej vyrubenej výške. Výška súdneho poplatku je v tomto prípade 4.114,50 €, čo je na slovenské pomery pre fyzickú osobu v dôchodkovom veku, ktorá nemá príjmy z podnikania, a domáha sa ochrany pred nerovnakým zaobchádzaním, veľmi vysoká suma. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov, by mal súd okrem pomerov účastníka uvážiť aj výšku poplatku, ktorý má byť zaplatený. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd uznesením zo dňa 20.10.2011 č.k. 9 Co 415/2010-45, 9 Co 416/2010-45, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2012 rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol. Následne odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Z citovaného zákonného ustanovenia vychodí, že účastníkovi možno priznať oslobodenie od súdnych poplatkov iba za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok, ktorými sú také majetkové a sociálne pomery účastníka, ktoré mu neumožňujú zaplatiť súdny poplatok a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, keď zo skutkových tvrdení žiadateľa o priznanie oslobodenia (bez potreby vykonania dokazovania) je nepochybné, že vo veci mu nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ) je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. V rámci ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nemožno chápať absolútne, keď jeho obmedzenie je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania, ako podmienkou prejednania návrhu. Prostredníctvom inštitútu oslobodenia od súdnych poplatkov štát zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych poplatkov, avšak za súčasného splnenia zákonných predpokladov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Právo na spravodlivý proces zároveň nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; právo na spravodlivý súdny proces teda neobsahuje právo na automatické vyhovenie procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. Pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je úlohou súdu vyhodnotiť celkové majetkové pomery žiadateľa, a to aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania a z ktorého sa odvíja aj výška súdneho poplatku; tiež posúdiť, či nepriaznivé pomery účastníka sú výsledkom subjektívneho zavinenia žiadateľa, alebo či sú objektívne dané okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle. Súd musí zároveň pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov dbať o to, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu priznania oslobodenia v tom smere, že účastník si žalobným návrhom uplatní neprimerane vysokú sumu podľa svojej úvahy s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu súdneho poplatku, pretože si je vedomý toho, že vyrubený súdny poplatok z takejto vysokej sumy ďaleko prevyšujúci jeho zárobkové a majetkové možnosti, nebude za žiadnych okolností schopný vzhľadom na svoje pomery zaplatiť. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne skúmal predpoklady v zmysle § 138 O.s.p. pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na celkové majetkové a sociálne pomery navrhovateľky ako boli správne zistené súdom prvého stupňa, predmet konania a výšku súdneho poplatku nie sú splnené podmienky pre priznanie individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 167 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní považuje odvolací súd za právne irelevantné. O jej návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a podanie na vyriešenie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru bolo právoplatne rozhodnuté odvolacím súdom vyššie citovaným uznesením zo dňa 20.10.2011 č.k. 9 Co 415/2010-45, 9 Co 416/2010-45. S námietkami, že v danom prípade sa jedná o vecné oslobodenie sa odvolací súd vysporiada vo svojom rozhodnutí, ktorým bude rozhodovať o odvolaní navrhovateľky voči uzneseniu súdu prvého zo dňa 4.6.2010 č.k. 21 C 81/07-20, ktorým bolo konanie zastavené. O tomto odvolaní je možné rozhodnúť až po právoplatnosti uznesenia, ktorým prvostupňový súd rozhodol o žiadosti navrhovateľky o oslobodení od súdneho poplatku, t.j. po právoplatnosti uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 16. septembra 2010 č. k. 21 C 81/2007-34. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.