Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107224823 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107224823.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.. F. R., N. X.. M. G. Č.. X, N., zast. Obchodnou spoločnosťou MUNDIEROVÁ & PARTNERS, spol. s r. o., Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. októbra 2011, č. k. 9C 118/2007 - 68, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ospravedlnenia za výroky odvysielané v televíznej relácii "Reportéri" dňa 22. 5. 2007 a náhrady nemajetkovej ujmy 6,66 eur. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 22. 5. 2007 odvysielala v relácii "Reportéri" reportáž s názvom "Trafikanti", ktorá relácia sa zaoberala zmenami v zdravotníckych zariadeniach a bola rozdelená na dve časti. Prvá časť obsahovala skutkové zistenia vyplývajúce z faktických zdrojov, druhá časť obsahovala hodnotiace vyjadrenia určitých osôb a to p. W. a p. S.. Išlo o vyjadrenia osôb, ktoré vyjadrili svoju osobnú kritiku a hodnotenie procesu transformácie zdravotníckych zariadení. Výrok "viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách, za nejaké iné možné protislužby; čomu má R. model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku ", " sa mal dostať do rúk vyvolených poslancov a podnikateľov " v reportáži odznel ako kritický názor O.. O. W. Y.., ktorý sa v tejto relácii vyjadroval k verejnej téme týkajúcej sa zdravotníctva ako prezident stavovskej organizácie združujúcej prevažnú časť lekárov na Slovensku. Jednalo sa o kritiku, ktorá sa týkala obsadzovania miest v dozorných a správnych radách neziskových organizáciách politikmi a nešlo o obvinenie pána R.. Nakoľko sa takéto veci diali počas ministra pána R. v tejto súvislosti bolo spomenuté jeho meno. Výrok "R. model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku" odznel v druhej časti reportáže ako hodnotiaci úsudok O.. S. S.. Z takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko mal za to, že sporné napadnuté výroky, ktoré slovne predniesol O.. O. W., Y.. ako štatutárny zástupca stavovskej organizácie združujúcej prevažnú časť lekárov na Slovensku a O.. S. S. majú v oboch prípadoch charakter hodnotiacich úsudkov. Sú vyjadrením subjektívneho kritického názoru prezidenta slovenskej lekárskej komory O.. S. S. na témy týkajúce sa v oboch prípadoch zdravotníctva a sú vyjadrením práva stavovskej lekárskej organizácie vyjadriť sa k verejnej téme reformy, transformácie, stavu zdravotníctva. Súd prvého stupňa vzal do úvahy, že napadnuté výroky sa týkali hodnotenia činnosti žalovaného ako ministra zdravotníctva, u ktorého ako osoby verejne činnej sú limity prijateľnej kritiky širšie ako u súkromných osôb. Podľa záverov ESĽP človek, ktorý vstúpi do politického života, si musí uvedomiť, že jeho súčasťou je aj určité obmedzenie jeho práva na súkromný život a môže byť vo verejnom záujme predmetom širšej ostrejšej kritiky, nielen zo strany novinárov, ale aj svojich politických oponentov. Z týchto dôvodov konanie žalovaného, ktorý citované výroky v reportáži s názvom "Trafikanti ", odvysielanej v relácii " Reportéri " dňa 22. 5. 2007 nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, žalobu zamietol "nakoľko má za to, že sporné napadnuté výroky majú charakter hodnotiacich úsudkov". Napriek tomu, že súd prvého stupňa uviedol, že keďže pri osobe žalobcu videl politika, sú hranice prípustnej kritiky širšie, má žalobca zato, že okrem absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia spôsobujúceho jeho nepreskúmateľnosť, súd prvého stupňa predmetný výrok aj nesprávne právne kvalifikoval. Rozlišovanie medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom, akou formou zásahu do práva na ochranu osobnosti je, aj v danej veci nevyhnutné z hľadiska stanovenia kritérií pre posudzovanie oprávnenosti, resp. protiprávnosti takéhoto zásahu. Rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom je zásadný; kým skutkové tvrdenie má objektívny charakter, ide o skutočnosť, ktorej existencia môže byť preukázaná, hodnotiaci úsudok má subjektívny charakter a predstavuje vyjadrenie názoru toho, kto hodnotiaci úsudok vyslovuje. Výrok 1 odvysielaný v reportáži "Trafikanti": "Viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách za nejaké iné možné protislužby " nie je voľnou interpretáciou skutočností zo subjektívneho pohľadu ani prezentáciou hodnotenia určitej skutočností, ale jasne popisuje skutočnosť - fakt a je preto skutkovým tvrdením. Pravdivosť či nepravdivosť predmetného výroku je verifikovateľná, vzhľadom na čo ide o skutkové tvrdenie. Skutkové tvrdenia sú spôsobilé privodiť zásah do osobnostných práv ak sú nepravdivé. Pokiaľ žalovaná vo svojej reportáži odvysielal výrok 1, že mnohí dostávali od ministra Zajaca trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách, za nejaké iné možné protislužby, pravdivosť takéhoto výroku vyžadovala preukázanie, teda konkrétne protislužby bývalému ministrovi zdravotníctva O.. R. O.. R. korupčne množstvu ľudí prideľoval " trafiky " ak dosadzoval množstvo takýchto ľudí do dozorných a správnych rád. V konaní na súde prvého stupňa pravdivosť tohto skutkového tvrdenia preukázaná nebola, žalovaná neprodukovala dôkazy preukazujúce pravdivosť výroku 1 vo všetkých jeho faktických tvrdeniach, vzhľadom na čo platí, že ide o tvrdenie nepravdivé a tým o neoprávnený zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Napriek tomu, žalobca trvá na tom, že výrok 1 je nepravdivým skutkovým tvrdením, aj v prípade, ak by mal byť tento výrok posúdený ako hodnotiaci úsudok, bol by neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti žalobcu, pretože právne prípustná kritika vyžaduje, aby ňou neboli prekročené medze vecnej a konkrétnej kritiky, pričom zároveň musí byť primeraná pokiaľ ide o jej obsah a formu. Požiadavka vecnosti kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností ako premís pre hodnotiaci úsudok. Pokiaľ sú podklady, z ktorých pôvodca zásahu vyvodzuje svoj hodnotiaci úsudok nepravdivé, keďže hodnotiaci úsudok je difamujúci, nemožno takúto kritiku považovať za právne prípustnú. Aby mohlo ísť o kritiku vecnú a konkrétnu je nevyhnutné, aby mal televízny divák dostatok východiskových podkladov, na základe ktorých by si mohol vytvoriť na tento proces a na prípadné korupčné konanie žalobcu vlastný názor. Žalobca popísal postup vzniku neziskových organizácii a pokiaľ mala žalovaná v úmysle kritizovať model vzniku a obsadzovania miest v zdravotníckych zariadeniach, bolo jej povinnosťou pred odvysielaním výroku poskytnúť divákom základné informácie, z ktorých by si aj oni sami mohli vytvoriť vlastný úsudok. Výrok 2 odvysielaný žalovanou: "čomu má R. model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku " a tiež "sa mal dostať do rúk vyvolených poslancov ", súd prvého stupňa posúdil ako hodnotiaci úsudok, kritiku, ktorá je podľa názoru súdu po zvážení všetkých okolností primeraná. Žalobca opätovne konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že výrok 2 je nutné kvalifikovať ako skutkové tvrdenie a nie ako hodnotiaci úsudok a to z dôvodu, že tento výrok je prezentovaný verejnosti ako reálne objektívne existujúca skutočnosť. V konaní na súde prvého stupňa pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia (výroku 2) preukázaná nebola, preto platí, že ide o tvrdenie nepravdivé a tým o neoprávnený zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Pokiaľ by bol výrok 2 kvalifikovaný ako hodnotiaci úsudok, išlo by o kritické hodnotenie nakladania so štátnym majetkom a personálneho obsadzovania správnych rád zdravotníckych zariadení. Pokiaľ mala žalovaná v úmysle tento proces kritizovať, bolo jej povinnosťou poskytnúť divákom základné informácie o tom, že išlo o trojfázový proces, na ktorom participovalo Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo hospodárstva a završovala ho vláda, na základe čoho by si aj oni sami mohli utvoriť vlastný úsudok. Uvedené východiskové podklady však žalovaná neuviedla, len odvysielala bez ďalšieho výrok 2 a z toho dôvodu by jej kritika nebola konkrétna, vecná a preto by bola neoprávnená. Požiadavka primeranosti kritiky vyžaduje, aby kritika nesledovala ohováranie, znevažovanie či škandalizáciu určitej fyzickej osoby. Vyjadrenia typu "viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách, za nejaké iné možné protislužby " predstavujú vyjadrenia ostrého, ale najmä zavádzajúceho typu. Celkový dojem z tejto reportáže je podľa názoru žalobcu formulovaný jednoznačne so zámerom "očierniť ho", znížiť jeho dôstojnosť v očiach občanov. Všetky výroky navyše svojou formou vzhľadom na mieru expresívnosti zvolených pojmov hrubo presahujú hranicu primeranosti a zároveň napĺňajú parametre tzv. intenzívneho excesu. Žalobca mal za to, že nie je dôležitý fakt, že bol politikom. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť. Predmetná vec sa týka tej podoby slobody prejavu, ktorá je nevyhnutná pre demokraciu a pre tvorbu slobodnej verejnej mienky otvorenej spoločnosti. Sloboda prejavu sa podľa ESĽP uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. pokladajú sa za neurážlivé a neutrálne, ale aj tým, ktoré šokujú, urážajú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (Handyside v. UK, sťažnosť č. 5493/72). Sloboda prejavu je základným pilierom demokratickej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť orgánov verejnej moci a taktiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačná klauzula v čl. 26 ods. 4 ústavy explicitne uvádza dôvody takéhoto obmedzenia, pričom takéto obmedzenie musí byť v súlade s demokratickým charakterom spoločnosti ("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Dôvodom obmedzenia môže byť aj ochrana práv iných, teda aj základné právo na česť podľa čl. 19 ods. 1 ústavy, resp. čl. 16 ods. 1 ústavy konkretizované v § 11 a nasl. Obč. zák.. Ust. § 11 a nasl. Obč. zák. teda chráni osobnosť súkromných osôb pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto zásahom môže byť aj zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe. Teória a súdna prax rozlišujú medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a hodnotovými súdmi. Predmetné výroky boli súčasťou televízneho spravodajského vysielania týkajúceho sa vecí verejných. Podstatou sporu je teda stret slobody prejavu žalovaného ako prevádzkovateľa televízneho vysielania, s ochranou cti žalobcu, ktorý v inkriminovanom čase vykonával funkciu ministra zdravotníctva. Išlo teda o osobu tzv. verejného záujmu. Tieto osoby sú síce pre ich verejnú činnosť, t. j. činnosť, ktorá vyvoláva u verejnosti pozornosť, posudzované kritickejšie, ani im však nemôže byť odopretá súdna ochrana podľa § 11 a nasl. Obč. zák. Výrok O.. O. W., Y.. "viem, že mnohí dostávali od ministra Zajaca trafiky a usadzovali sa správnych a dozorných radách, za nejaké iné možné protislužby " má charakter skutkového tvrdenia. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal jeho pravdivosť (dôkaz pravdy). Treba tiež vziať do úvahy, že tento výrok podľa názoru odvolacieho súdu nebol v predmetnej relácii vyslovený v dobrej miere za účelom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií a žalovaný teda nepostupoval v súlade s "povinnosťami a zodpovednosťou", ktoré pre novinárov vyplývajú z čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Súčasne je odvolací súd toho názoru, že tento výrok sa dotýka závažným spôsobom cti žalobcu, pretože navodzuje dojem, ako by žalobca vo funkcii ministra zdravotníctva umožnil netransparentné obsadzovanie postov v transformovaných zariadeniach. Ďalší výrok O.. O. W., Y.. "čomu má Zajacov model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádania majetku" a výrok O.. S. S. v predmetnej televíznej relácii "R. model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku" sú hodnotiacimi úsudkami, ktorých pravdivosť nemožno priamo overiť. Ide teda o kritiku a to podľa názoru odvolacieho súdu kritiku neprípustnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by vychádzala z pravdivých premís, teda z objektívne overiteľných pravdivých faktov. Okrem toho, nejde o konkrétnu kritiku, keďže nie je podopretá konkrétnymi faktami, ale iba všeobecnými formuláciami. Aj týmito výrokmi bol preto vykonaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Aj v prípade týchto výrokov je odvolací súd toho názoru, že ich účelom nebolo poskytnutie presných a spoľahlivých informácií týkajúcich sa situácie v zdravotníctve televíznym divákom, ale išlo skôr o cielenú snahu o diskreditáciu žalobcu a jeho činnosti vo funkcii ministra zdravotníctva a to navyše nepodopretú žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a faktami. Treba tiež vziať do úvahy, že sám autor spomenutých výrokov O.. O. W., Y.. sa chcel žalobcovi za ne ospravedlniť v denníku Pravda a v týždenníku Plus 7 dní, ale tieto periodika jeho ospravedlnenie neuverejnili. Naviac, O.. O. W. Y.. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 17. 9. 2009 uviedol doslova: "týmto výrokom som nechcel povedať, že nejaká konkrétna osoba dostala priamo od ministra R. trafiku, alebo inú výhodu, nakoľko na to nemám konkrétne dôkazy". Odvolací súd zdôrazňuje, že si je vedomý toho, že - ako to správne uviedol súd prvého stupňa - limity prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností dnes už súkromných osôb. Tieto limity však boli v prejednávanej veci prekročené. Inkriminované výroky sú totiž spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu a to najmä jeho právo na profesionálnu česť. Odvolací súd nepochybuje o práve žalovaného vo svojich reláciách kriticky rozobrať veci verejné a v rámci nich aj otázky týkajúce sa zdravotníctva. Nie je však možné tolerovať, aby namiesto informovania televíznych divákov o ( kritickom) stave zdravotníctva, sa divákom predkladajú ničím nepodložené "úvahy", ktorých jediným cieľom je očiernenie žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude žalovaný musieť preukázať pravdivosť skutkového tvrdenia ("viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách, za nejaké iné možné protislužby"). Ďalej bude musieť preukázať, že hodnotiace úsudky ("čomu má R. model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku", "R. model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku") vychádzajú z objektívne overiteľných pravdivých faktov. Žalovaného teda v spore zaťažuje dôkazné bremeno. Ak ho neunesie, bude sa to musieť odraziť na výsledku sporu. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.) Poučenie: Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.