Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/543/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107224823 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107224823.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: O.. F. R., N. X.. M.. G. Č.. X, N., zast. advokátskou kanceláriou Mundierová & Partners, spol. s r. o., Zámocké schody č. 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. marca 2013 č. k. 9C 118/2007- 135, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi k rukám Advokátskej kancelárie Mundierová & Partners, spol. s r. o. trovy odvolacieho konania 83,06 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť na svoje náklady v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odvysielať v Slovenskej televízii v televíznej relácii „Reportéri“ bezprostredne po jej začatí pred odvysielaním prvého bloku reportáže ospravedlnenie v tomto znení: „Slovenská televízia odvysielala dňa 22. 5. 2007 v relácii „Reportéri“ reportáž s názvom „Trafikanti“, v ktorej odzneli výroky, v zmysle ktorých „mnohí dostávali od ministra Zajaca trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách za nejaké iné možné protislužby“ a „Zajacov model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku.“ Vzhľadom na to, že uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a bolo nimi hrubým spôsobom zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti O.. F. R., Slovenská televízia sa pánovi O.. F. R. ospravedlňuje za zásah do jeho zákonom chráneného práva na ochranu osobnosti.“ V prípade, že žalovaný do 15 dní od právoplatnosti rozsudku neodvysiela žiadnu reláciu „Reportéri“, súd prvého stupňa uložil žalovanému ospravedlniť sa žalobcovi vo vyššie citovanom znení v spravodajskej relácii „Správy STV“. V časti náhrady nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 132 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 958,80 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 22. 5. 2007 Slovenská televízia odvysielala reláciu „Reportéri“, ktorá relácia sa zmenami v zdravotníctve v čase, keď žalobca vykonával funkciu ministra zdravotníctva. Relácia bola rozdelená na dve časti. Prvá časť obsahovala skutkové zistenia vyplývajúce z faktických zdrojov a druhá časť obsahovala vyjadrenia A.. O.. O. W., Y.. - A. Z. U.F. G. a O.. S. S.. A.. O.. O. W., Y.. v predmetnej relácii uviedol: „Viem, že mnohí dostávali od O. R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách za nejaké iné možné protislužby; čomu má R.v Model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku.“ O.. S. S. v predmetnej relácii uviedla: „R. model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku.“ Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základu dôvodná. Výrok A.. O.. O.. W., Y.. „viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách za nejaké iné možné protislužby“ má podľa názoru súdu prvého stupňa charakter skutkového tvrdenia. Bolo teda na žalovanom, aby preukázal jeho pravdivosť (dôkaz pravdy). V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení z 29. 6. 2012 č. k. 6Co 47/12- 114, že tento výrok nebol vyslovený v dobrej viere za účelom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií a žalovaný teda nepostupoval v súlade s „povinnosťami a zodpovednosťou“, ktoré pre novinárov vyplývajú z čl. 10 ods. 2 Dohovoru a že tento výrok sa dotýka závažným spôsobom cti žalobcu, pretože navodzuje dojem, ako keby žalobca vo funkcii ministra zdravotníctva umožnil netransparentné obsadzovanie postov v transformovaných zariadeniach. Ďalší výrok A.. O.. O. W., Y.. „čomu má R. model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku“ a výrok O.. S. S. „. model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku“ sú podľa súdu prvého stupňa hodnotiacimi úsudkami, ktorých pravdivosť nemožno priamo overiť. Ide teda o kritiku, a to o kritiku neprípustnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by vychádzala z pravdivých premís, teda z objektívne overiteľných pravdivých faktov. Okrem toho, nejde o konkrétnu kritiku, keďže nie je podopretá konkrétnymi faktami, ale iba všeobecným i formuláciami. Aj týmito výrokmi bol preto podľa súdu prvého stupňa vykonaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Účelom týchto výrokov nebolo poskytnutie presných a spoľahlivých informácií týkajúcich sa situácie v zdravotníctve televíznym divákom, ale išlo skôr o cielenú snahu o diskreditáciu žalobcu a jeho činnosti vo funkcii ministra zdravotníctva, a to navyše nepodopretú žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami a faktami. Treba tiež vziať do úvahy, že sám A.. O.. O. W., Y.. sa chcel žalobcovi za spomenuté výroky ospravedlniť v denníku Pravda a v týždenníku Plus 7 dní, ale tieto periodiká jeho ospravedlnenie neuverejnili. Naviac, A.. O.. O. W., Y.. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 17. 9. 2009 uviedol doslova: „Týmto výrokom som nechcel povedať, že nejaká konkrétna osoba dostala priamo od O. R. trafiku alebo inú výhodu, nakoľko na to nemám konkrétne dôkazy.“ Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že limity prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností než u súkromných osôb, ale tieto limity boli v prejednávanej veci prekročené. Inkriminované výroky sú totiž spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobcu a to najmä jeho právo na profesionálnu česť. Nie je pochybnosť o tom, že žalovaná má právo vo svojich reláciách kriticky rozoberať veci verejné a v rámci nich aj otázky týkajúce sa zdravotníctva. Nie je však možné tolerovať, aby namiesto informovania televíznych divákov o (kritickom) stave zdravotníctva, sa divákom predkladajú ničím nepodložené „úvahy“, ktorých jediným cieľom je očiernenie žalobcu. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi morálnu satisfakciu v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák. vo forme ospravedlnenia odvysielaného v relácii „Reportéri“, resp. v televíznom spravodajstve. V časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. súd prvého stupňa žalobu zamietol s odôvodnením, že morálna satisfakcia je postačujúca. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že inkriminované výroky A.. O.. O.. W. V. O.. S.. S. majú charakter hodnotiacich úsudkov a sú vyjadrením ich subjektívneho kritického názoru na témy týkajúce sa zdravotníctva. Preto ani nemôže preukázať pravdivosť týchto výrokov. Treba tiež vziať do úvahy, že napadnuté výroky sa týkali hodnotenia činnosti žalovaného ako ministra zdravotníctva, u ktorého ako osoby verejne činnej sú limity prijateľnej kritiky širšie ako u súkromných osôb. Podľa judikatúry ESĽP človek, ktorý vstúpi do politického života, si musí uvedomiť, že jeho súčasťou je aj určité obmedzenie jeho práva na súkromný život a môže byť vo verejnom záujme predmetom kritiky. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa a konštatuje ich správnosť ( § 219 ods. 2 O.s.p.). K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom uznesení z 29. 6. 2012 č. k. 6Co 47/12- 114. V tomto uznesení odvolací súd konštatoval, že si je vedomý toho, že limity prijateľnej kritiky sú širšie u politických osobností než u súkromných osôb. Súčasne však odvolací súd uviedol, že v prejednávanej veci boli tieto limity prekročené. Je pravda, že inkriminované výroky A.. O.. O.. W., Y.. V. O.. S.. S. predstavujú ich subjektívne názory, ale to nič nemení na tom, že pokiaľ mali charakter skutkového tvrdenia, žalovaného zaťažovala povinnosť preukázať ich pravdivosť, a pokiaľ mali charakter hodnotiacich úsudkov, žalovaný bol povinný preukázať, že vychádzali z pravdivých premís. V uvedenom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, ktoré výroky treba považovať za skutkové tvrdenia (výrok A.. O.. O.. W., Y.. „viem, že mnohí dostávali od ministra R. trafiky a usadzovali sa v správnych a dozorných radách na nejaké možné iné protislužby“) a ktoré predstavujú hodnotiace úsudky (výroky A.. O.. O.. W., Y.. V. O.. S.. S. „čomu má R. model slúžiť: tichá privatizácia, tunelovanie, rozkrádanie majetku“, resp. „Zajacov model transformácie je tunelovanie, tichá privatizácia, rozkrádanie majetku“). Žalovaný nepreukázal ani pravdivosť skutkového tvrdenia A.. O.. O.. W., Y.. a ani to, že predmetné hodnotiace úsudky vychádzali z pravdivých premís. Odvolací súd súhlasí so žalovaným v tom, že verejne činné osoby sa musia podrobiť kritike, ktorá môže byť vo verejnom záujme. ESĽP v tejto súvislosti judikoval, že hranice prípustnosti zásahu do ochrany osobnosti osôb verejného záujmu sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe, osoba verejného záujmu sa nevyhnutne a spravidla vedome otvorene vystavuje podrobnému skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti a musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie ( Oberschlick proti Rakúsku ). Treba však vziať do úvahy, že inkriminované výroky neboli vyslovené v dobrej viere za účelom poskytnutia presných a spoľahlivých informácií a z tohto hľadiska preto žalovaný ich odvysielaním nepostupoval v súlade s „povinnosťami a zodpovednosťou“ vyplývajúcich z čl. 10 ods. 2 Dohovoru. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správny a preto ho odvolací súd v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 61,41 eur v zmysle § 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 7,81 eur advokátska odmena predstavuje sumu 69,22 eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa advokátska odmena zvyšuje o 20 % DPH, teda o sumu 13,84 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní tak predstavujú sumu 83,06 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.