Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107239269 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1107239269.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, Bratislava, Odborárske námestie 3, proti odporcovi : Spoločenstvo Moskovská - Poľná, Bratislava, Moskovská 23 - 29, zastúpený JUDr. Štefanom Uramom, Bratislava, Moskovská 25, o určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15. 11. 2007 a o uloženie zákazu odporcovi zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. 2. 2010 č.k. 8C 161/2007 - 122, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal jednak určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 15. 11. 2007 a tiež uloženia zákazu odporcovi zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa, a to tak, že navrhovateľovi umožní na všetkých zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovať počtom hlasov rovnajúcich sa počtu bytov a nebytových priestorov navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že odporca vykonával na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 27. 5. 2004 správu bytového domu na Moskovskej 23, 25, 27, 29 a Poľnej 17, 19 v Bratislave. Navrhovateľ je členom odporcu ako vlastník 12 bytov a 26 nebytových priestorov ( 21 garáží a 5 iných nebytových priestorov ); vlastníctvo navrhovateľa je zapísané na LV Č.. XXXX, Y.. Ú.. G. I.. Na zhromaždení vlastníkov dňa 15. 11. 2007 bol zástupcom navrhovateľa odovzdaný hlasovací lístok predstavujúci 16 hlasov a nie 38 hlasov. Po neúspešnej námietke zástupcu navrhovateľa ohľadom počtu hlasov na jeho hlasovacom lístku, zástupcovia navrhovateľa zo zhromaždenia odišli a nezúčastnili sa tak následne hlasovania vlastníkov. Odporca svoj postup pri hlasovaní odôvodňoval tým, že pri určovaní počtu hlasov vychádzal z ust. § 14 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1, 3 tohto zákona, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom 12 bytov a 4 nebytových priestorov. Podzemné garáže ( v počte 21 ) nie sú podľa názoru odporcu - bez ohľadu na zápis v príslušnom liste vlastníctva - samostatnými nebytovými priestormi ( ktorá skutočnosť vyplýva z projektovej dokumentácie a kolaudačného rozhodnutia obytného domu ), ale iba jedným nebytovým priestorom, za ktorý navrhovateľovi prináleží iba jeden hlas. Navrhovateľ naopak tvrdí, že pri určovaní počtu hlasov je nutné vychádzať z príslušného listu vlastníctva, na ktorom sú jednotlivé garáže zapísané ako samostatné nebytové priestory. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že pri určovaní počtu hlasov navrhovateľovi ako členovi zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo nutné vychádzať zo zápisu garáží v katastri nehnuteľností, t.j. za jeden nebytový priestor - garáž - prináležal navrhovateľovi 1 hlas; potom mu ako vlastníkovi 21 garáží patrilo 21 hlasov. Prvostupňový súd dodal, že doposiaľ nebol zápis garáží ako majetkovej podstaty nijakým relevantným spôsobom spochybnený, preto pri určovaní počtu hlasov je potrebné vychádzať z príslušného listu vlastníctva. Odporca ale ani ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov nie sú oprávnení svojvoľne rozhodovať o stavebno - právnom charaktere garáží ( t.j. či je každá samostatná garáž vecou v právnom slova zmysle ). Súd prvého stupňa tak vyhodnotil postup odporcu pri určovaní poštu hlasov patriacich navrhovateľovi na zhromaždení vlastníkov dňa 15. 11. 2007 ako nesprávny. Napriek uvedeným záverom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. V časti návrhu o určenie neplatnosti „zhromaždenia“ vlastníkov bytov a nebytových priestorov konaného dňa 15. 11. 2007 nemohol návrhu vyhovieť z dôvodu, že keďže v zmysle čl.VI ods. 1 Zmluvy o spoločenstve je „zhromaždenie“ najvyšším orgánom spoločenstva, domáha sa navrhovateľ vlastne určenia neplatnosti orgánu spoločenstva. Ďalší dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v tejto časti, spočíval v nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu, nakoľko podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. odporca len vykonával správu bytového domu, t.j. len zabezpečoval realizáciu zhromaždenia vlastníkov. Vecne pasívne legitimovanými v konaní by po správnosti boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Z rovnakého dôvodu - nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v konaní - prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti ďalšieho uplatneného nároku, a to uloženia zákazu odporcovi nezasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa, a to tak, že umožní navrhovateľovi na všetkých zhromaždeniach vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasov s počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu bytov a nebytových priestorov, ktoré vlastní navrhovateľ. Svoje rozhodnutie v tejto časti oprel prvostupňový súd o záver, že odporca vykonával iba správu domu, a teda nie je oprávnený rozhodovať o počte hlasov, prislúchajúcemu jednotlivým vlastníkom. Odporca ako správca bytového domu len zabezpečuje zhromaždenie vlastníkov po organizačnej stránke ( § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 14 ods. 1, 5 zák.č. 182/1993 Z.z. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie jeho návrhu v celom rozsahu. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorých dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V odvolaní navrhovateľ poukazoval na to, že zákon č. 182/1993 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje, akým spôsobom zhromaždenie vlastníkov - ako orgán spoločenstva - rozhoduje, neupravuje spôsob hlasovania ani kvórum, hoci práve tomuto orgánu zveruje tie najdôležitejšie rozhodovacie právomoci. Spôsob hlasovania kvórum je stanovené len pre schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v § 11 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že odporca na deň 15. 11. 2007 zvolal zhromaždenie a nie schôdzu vlastníkov, ako o tom svedčí aj súdu predložená Zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov Moskovská - Poľná zo dňa 15. 11. 2007 a hlasovací lístok s textom „Schvaľujem navrhovaných funkcionárov zhromaždenia“. Navrhovateľ sa z uvedeného dôvodu nemohol domáhať určenia neplatnosti schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ani hlasovania na nej, pretože v tomto prípade šlo o zhromaždenie vlastníkov. Navrhovateľ však naďalej trvá na tom, že odporca pri príprave tohto zhromaždenia pochybil, keď svojvoľne a protiprávne rozhodol o tom, že navrhovateľovi ako vlastníkovi v tom čase 12 bytov a 26 nebytových priestorov v súlade s LV Č.. XXXX pre Y..Ú.. G. I., B. H., prináleží len 16 hlasov. Toto svojvoľné rozhodnutie poškodilo navrhovateľa pri uplatňovaní jeho vlastníckych práv. Prvostupňový súd preto správne vyhodnotil, že v čase konania zhromaždenia mal navrhovateľ právo na hlas za každý jednotlivý byt a nebytový priestor zapísaný ako jeho vlastníctvo na LV Č.. XXXX. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu z dôvodu, že vykonáva iba správu bytového domu. Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. sú orgánmi spoločenstva predseda, rada, zhromaždenie a iný orgán, podľa zmluvy o spoločenstve. V danom prípade teda orgán spoločenstva - rada, keďže zvolávanie zhromaždení patrí do jej kompetencie - pochybila pri príprave zhromaždenia tým, že priznala navrhovateľovi právo hlasovať iba 16 hlasmi. Jednotlivý orgán spoločenstva však nemá právnu subjektivitu, tú má len samotné Spoločenstvo vlastníkov, čo navrhovateľ aj zdokladoval výpisom z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Obvodnom úrade v Bratislave. Podobne nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že aj v prípade jeho druhého uplatňovaného nároku nie je odporca vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní a že len technicky zabezpečoval organizáciu zhromaždenia vlastníkov. Zlyhal práve orgán spoločenstva, ktorý predmetné zhromaždenie pripravoval. V zápisnici zo zhromaždenia zo dňa 15. 11. 2007 je predovšetkým v bodoch 1 a 2 konštatovaný znížený počet hlasov. Rada ako orgán spoločenstva nemá právnu subjektivitu, tá prináleží len spoločenstvu. Navrhovateľ žiadal priznať mu náhradu trov konania. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v znení účinnom ku dňu 15. 11. 2007 ), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, najmä s bytovým družstvom. Podľa § 6 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v znení účinnom ku dňu 15. 11. 2007 ), správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v znení účinnom ku dňu 15. 11. 2007 ), spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva. Podľa § 14 ods. 1 prvá veta zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( v znení účinnom ku dňu 15. 11. 2007 ) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 6 ods. 1,2, ďalej § 7 ods. 1, § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Odvolací súd sa s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ uplatňoval svoje právo voči odporcovi, ktorý v konaní nebol vecne pasívne legitimovaný, t.j. Spoločenstvo Moskovská - Poľná, správca bytového domu, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Hoci záver prvostupňového súdu o tom, že pri určovaní počtu hlasov navrhovateľa pre potreby hlasovania na zhromaždení vlastníkov, ktoré bolo zvolané na deň 15. 11. 2007, boli porušené práva navrhovateľa ako vlastníka v tom čase 12 bytov a 21 garáží a 5 iných nebytových priestorov, keď tento počet hlasov bol nesprávne zredukovaný len na počet 16, nutno skonštatovať, že navrhovateľ svoje nároky, vyplývajúce mu z tohto porušenia uplatňoval nesprávne. Hoci zo znenia zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplýva priamo, kto má byť v danom spore vecne pasívne legitimovaným subjektom, z povahy veci a oprávnení správcu domu ( tak ako sú vymedzené v cit. ust. § 6 ods. 2 zák. ) plynie, že v danej právnej veci vecná pasívna legitimácia prináleží vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a nie spoločenstvu vlastníkov, ktoré bolo založené pre účely výkonu správy domu. Preto, aj keď realizačne zabezpečoval prípravu a priebeh samotného zhromaždenia vlastníkov odporca, ako správca, svoje nároky mal navrhovateľ, ako vlastník, ktorého práva vlastníka boli porušené, uplatňovať voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. V danom prípade totiž nejde o také právo, ktoré by súviselo s obstarávaním služieb a tovaru ( § 6 ods. 2 cit. zák.), ale priamo s výkonom vlastníckych práv vlastníka bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Správne vyhodnotil súd prvého stupňa tiež otázku dôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti určenia neplatnosti „zhromaždenia“, t.j. neplatnosti jedného z orgánov spoločenstva ( § 7c ods. 1 cit. zák. v znení účinnom ku dňu 15. 11. 2007 ), keď v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), keď prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nevznikla ( resp. si ju neuplatňoval ), preto odporcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.