Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/62/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207013 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216207013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: S. K.D. I. W. E. Z. D. XX-XX, IČO: 30 791 723, D. XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: A. Z., X. X, I., zastúpenému advokátom Mgr. Kamilom Suchodolským, Kúpeľná 84, Revúca, o povinnosť vypratať rozostavaný byt, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2017, č.k. 18C/79/2016-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 25.04.2016, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať rozostavaný byt č. XX-G., 4. mezanín, vchod D. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X, č. XXXX/ X, č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres I. U., F. I. - A. Č. X., katastrálne územie E. (ďalej len „rozostavaný byt“) a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako právnická osoba zabezpečuje v zmysle ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome D. XX-XX v I. (ďalej len „bytový dom“). Bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 25.08.2003, č. K.-XXXX/XX, povolila vklad „údajného“ vlastníckeho práva k fikcii 14- tich nových bytových jednotiek v bytovom dome v prospech spoločnosti Z., B.S. S. (ďalej len „družstvo“), ktorý postup nemal žiaden skutkový a ani právny základ. Podľa zmluvy o nadstavbe bytov uzavretej medzi družstvom, vystupujúcim v pozícii stavebníka, a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu, sa družstvo zaviazalo vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, vybudovať v nich byty, s tým, že vlastnícke právo k nim, vrátane prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, malo nadobudnúť po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii vzniknutej nadstavby. Družstvo sa s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dohodlo na zániku ich vlastníckeho práva k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorej mali byť novovystavané byty skolaudované, pričom týmto momentom sa mala zmeniť i veľkosť vlastníckych podielov zmluvných strán na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Vznik vlastníckeho práva k novým bytovým jednotkám bol teda podmienený právoplatným ukončením nadstavby, k čomu nikdy nedošlo; vybudované byty zostali neskolaudované a nespôsobilé na trvalé užívanie. Žalovaný, ktorý nadobudol rozostavaný byt na základe zmluvy s družstvom, daný stav prehliada, byt užíva ako riadne skolaudovaný, a tým porušuje vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E., ako vlastník príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, hoci skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v tomto dome. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že dňa 27.05.2003 uzavrelo 42 vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s družstvom ako stavebníkom zmluvu o nadstavbe bytov, ktorej predmetom bola výstavba dvojpodlažnej nadstavby podkrovia. V nej sa malo vytvoriť 14 nových bytových jednotiek uvedených v projektovej dokumentácii a špecifikovaných v článku II zmluvy. Bývalá Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 25.08.2003, č. K.-XXXX/ XX, povolila vklad vlastníckeho práva k 14-tim novým bytovým jednotkám v bytovom dome v prospech družstva. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor povolil rozhodnutím zo dňa 23.11.2015, č. K.- XXXXX/XX, vklad vlastníckeho práva k rozostavanému bytu v prospech žalovaného, ktorý ho nadobudol na základe kúpnej zmluvy s družstvom; žalovaný je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres I. U., F. I. - A. Č. X., katastrálne územie E., výlučným vlastníkom rozostavaného bytu. 4. Po vykonanom dokazovaní, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku, považoval súd prvej inštancie za potrebné primárne vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konštatoval, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu) je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ako aj toho, že žalovaný vec neprávom zadržuje (užíva). V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca nebol vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, keďže bol spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda právnickou osobou zriadenou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Spoločenstvo sa pritom v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. zriaďuje za účelom správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom jeho práva a povinnosti sú definované v ustanovení § 7b citovaného zákona. Spoločenstvo je aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie akýchkoľvek pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytového domu, spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva v súdnom konaní, pokiaľ tieto pohľadávky vznikli v súvislosti so správou bytového domu, resp. z právnych úkonov týkajúcich sa domu; rozsah svojich oprávnení môže vykonávať nielen voči vlastníkom bytového domu, ale aj voči tretím subjektom. V takom prípade vystupuje spoločenstvo ako žalobca vo vlastnom mene, pričom koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Predmetom prebiehajúceho konania bolo uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosť (rozostavaný byt). Tým, že žalobca nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáha, nemôže byť aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby; žalobca totiž nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, pričom také nemožno vyvodiť ani zo zákona č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie podotkol, že aktívne vecne legitimovaný je v takom prípade výlučne vlastník nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného, bezpodielového alebo podielového spoluvlastníka. So zreteľom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 123, § 124, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval, že žalovaný býva v rozostavanom byte a tento užíva bez existencie stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení predčasného užívania rozostavaného bytu, resp. kolaudačného rozhodnutia. K uvedenému stavu došlo v minulosti na základe rozhodnutia bývalej Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 25.08.2003, č. K. - XXXX/XX, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k fikcii 14- tich bytových jednotiek v bytovom dome v prospech družstva. Predmetná spoločnosť sa zaviazala vystavať 14 nových bytových jednotiek a vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, za čo jej bol poskytnutý povalový priestor o veľkosti 1.038 m2. Družstvo malo nadobudnúť vlastnícke právo k jednotlivým novovystavaným bytom a k nim prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu až na základe splnenia odkladacej podmienky, ktorou bola existencia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o kolaudácii nadstavby; k právoplatnému ukončeniu nadstavby však nikdy nedošlo, a tak byt, ktorého vypratania sa domáha, ostal naďalej neskolaudovaný, rozostavaný a nespôsobilý na trvalé užívanie. Podľa žalobcu družstvo v rozpore so zmluvnými dojednaniami previedlo vlastnícke právo k jednotlivým rozostavaným bytom a prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na tretie osoby, pričom rozostavaný byt s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti 7145/428559 previedlo na žalovaného. Uvedeným postupom tak došlo k porušeniu jednej z najzákladnejších zásad civilného hmotného práva, keďže družstvo, hoci nikdy nenadobudlo vlastnícke právo k rozostavaným bytom, previedlo toto domnelé právo ďalej, v danom prípade na žalovaného. Podľa mienky žalobcu súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ žalovaného za tohto stavu považoval za vlastníka rozostavaného bytu. Žalovaný uzavretím zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu, porušil vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a naďalej pokračuje v porušovaní práv reálnych vlastníkov bytov v tomto dome. Žalovaný totiž užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby bytového domu, t.j. de facto spoločné priestory a spoločné zariadenia bytového domu, bez právneho dôvodu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou. 7. K aktívnej vecnej legitimácií žalobca osobitne poukázal na ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e), § 7 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Keďže za správu domu je považované aj zabezpečovanie iných činností, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pričom základom správy domu je spravovanie najmä spoločných častí domu a jeho spoločných zariadení, mal žalobca za to, že je oprávnenou osobou na zastupovanie dotknutých vlastníkov v civilných konaniach vo veciach týkajúcich sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Žalobca pritom zdôraznil, že správa domu vykonávaná spoločenstvom je daná titulom vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome, kde vlastníci bytov delegujú časť svojich práv na tretiu osobu (žalobcu), aby v ich mene a na ich účet na základe zákonného splnomocnenia a na zmluvnom základe vykonávala všetky činnosti týkajúce sa správy spoločných častí a zariadení domu a bezprostredne súvisiace s užívaním domu ako celku. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.05.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby o vypratanie rozostavaného bytu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a následne ustálil, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol, súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý sa ako spoločenstvo, zriadené podľa zákona č. 182/1993 Z.z. za účelom správy bytového domu, domáhal voči žalovanému vypratania rozostavaného bytu; správnosť tohto záveru konajúceho súdu napadol odvolaním žalobca. 12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že aktívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorej sa určuje okruh strán sporu. V prípade aktívnej vecnej legitimácie ide o také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo. Z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať len vlastník, a preto základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva. Je nepochybné, že žalobca je spoločenstvom, zabezpečujúcim správu domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z., ktorá činnosť je definovaná v ustanovení § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Správou domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b/ služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c/ vedenie účtu domu v banke, d/ vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e/ iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca ako právnická osoba spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu, ako aj nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok a zabezpečuje ich údržbu a obnovu. Vzhľadom na to, že spoločenstvo môže nadobúdať práva a povinnosti, robiť právne úkony a vykonávať len činnosti vymedzené zákonom č. 182/1993 Z.z., súd prvej inštancie správne posudzoval, či je žalobca ako spoločenstvo legitimované podať žalobu o vypratanie bytu proti osobe, ktorá podľa neho užíva tento byt bez kolaudačného rozhodnutia a v rozpore so zákonom, a tak neoprávnene zasahuje do (vlastníckych) práv ostatných vlastníkov bytových jednotiek. 13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a nebolo ani sporné, že žalobca nie je vlastníkom vypratávaného bytu, a preto mu z tohto titulu neprislúcha oprávnenie na uplatnenie žalobného nároku. Jeho oprávnenie na podanie žaloby nemožno vyvodiť ani z ustanovení § 7 ods. 1, § 7b ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré určujú rámec správy domu spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prípadne z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, keďže toto osobitne nestanovuje oprávnenie spoločenstva na akékoľvek iné činnosti bezprostredne súvisiace s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, ale len na tie, ktoré sú správou domu, t.j. obstarávaním služieb a tovarov, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov tieto iné činnosti. Podľa mienky odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou na podanie žaloby o vypratanie rozostavaného bytu. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, na podanie vlastníckej žaloby, v tomto prípade žaloby o vypratanie rozostavaného bytu, je v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka aktívne legitimovaný len vlastník veci, ktorá sa má vypratať (v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba - pozn. odvolacieho súdu). Argumentácia žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní je z hľadiska jeho oprávnenia na podanie žaloby irelevantná, rovnako ako tá, spochybňujúca vlastnícke právo žalovaného k dotknutému bytu. 14. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).