Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/148/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109234016 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1109234016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : P.. B. Č., B. Z. L., U. XX, proti odporcovi : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu odmeňovania v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 12. 2011 č.k. 8C 241/2009 - 47, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka nezaplatila súdny poplatok za návrh súčasne s podaním návrhu, preto ju prvostupňový súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý po čiastočnom späťvzatí návrhu, keď navrhovateľka trvala už len na priznaní nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 €, činil 966 € podľa položky 7d písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote 10 dní od doručenia výzvy, s poučením, že konanie zastaví, pokiaľ súdny poplatok nebude v určenej dobe uhradený. Navrhovateľke bola výzva súdu doručená dňa 18. 11. 2011, súdny poplatok za návrh však nezaplatila. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia. V odvolaní argumentovala tým, že v súdenej právnej veci sa svojich nárokov domáha v dôsledku rozdielneho odmeňovania sudcov SR v porovnaní so sudcami špeciálneho súdu, ktorý stav bol zapríčinený Národnou radou SR, ktorá prijala zákon, ktorý rozdielne odmeňovanie založil. Ministerstvo spravodlivosti je orgánom štátnej správy; navrhovateľka sa domáha ochrany voči opatreniu orgánu verejnej správy. Predmetný zákon bol navrhnutý vládou Slovenskej republiky, ktorý schválila Národná rada SR. Jej nárok sa teda odvíja od vládneho návrhu zákona, čím začalo dochádzať k nerovnakému postaveniu sudcov a následne realizáciou zákona, čím došlo k zásahu orgánu verejnej správy ( moci ). Navrhovateľka v tejto súvislosti poukazovala na znenie ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Nezákonný zásah vo veci odmeňovania sudcov bol konštatovaný v Náleze ÚS SR zo dňa 20. 5. 2009 sp. zn. PL.ÚS 17/08. Navrhovateľka uviedla, že predmetné konanie je konaním vecne oslobodeným. Aj keby bola žaloba podaná aj v súlade s antidiskriminačným zákonom, bolo povinnosťou súdu ujasniť si otázku, na základe akého základu je nárok uplatňovaný. Ak ide vo veci o nárok, na ktorý sa vzťahuje vecné oslobodenie a zároveň sadzobník súdnych poplatkov určuje súdny poplatok, je potrebné prihliadať na to, že zákon - paragrafované znenie - má prednosť pred sadzobníkom. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v intenciách § 219 ods. 2 O.s.p., pričom dopĺňa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v znení účinnom v čase podania návrhu), poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona s náhradou nemajetkovej ujmy je 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania navrhovateľka sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 € v dôsledku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s jej odmeňovaním, ako aj náhrady trov konania. Pokiaľ ide o argument navrhovateľky, že podľa jej právneho názoru je predmetné konanie od súdnych poplatkov vecne oslobodené, je potrebné uviesť, že odvolací súd po dôkladnom posúdení možností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až k) zákona o súdnych poplatkoch nedospel k záveru, že by predmetné konanie bolo možné podradiť pod niektorú zo zákonom stanovených možností vecného oslobodenia konania od poplatku. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm. j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy ustanovenia § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch. Z dôvodu, že navrhovateľka správne vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatila, je potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Na základe vyššie uvedených záverov tak odvolací súd dospel ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.