Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209415 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110209415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: J.. P. T., bytom U., H. XX, zast. JUDr. Vojtechom Foldesom, advokátom AK v Bratislave, Jaskovský rad 163, proti odporcovi: A. Y. N., U., Š.S. X, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. októbra 2011 č.k. 10C 34/2010-79, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien č.j. XX-XX/XXXX zo dňa 21.10.2009, ktorú odporca A. Y. N. doručil navrhovateľke J.. P. T. je neplatné a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu naďalej trvá s tým, že o náhrade mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru rozhodne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku a o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka doručila návrh súdu v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 77 Zák. práce dňa 26.02.2009 a výsluchom navrhovateľky, svedkyne H.. F. Š., J.. G. Ď., ako aj z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 19C 18/2010 mal jednoznačne preukázané, že odporca kvalifikovaným spôsobom nevydal rozhodnutie o organizačnej zmene, keď z Príkazu č. 11/2009, ktorým sa mal znížiť počet zamestnancov odporcu zo 63 na 54 nevyplýva, že jeho súčasťou bola aj tabuľková príloha, z obsahu ktorej by malo byť zrejmé, ktoré pracovné miesta mali byť zrušené ku dňu 31.10.2009 a ktoré k 01.11.2009 zrušené neboli. Konkrétny príkaz, ktorý neobsahoval konkrétny počet a označenie zrušených miest, ktoré mal odporca ako zamestnávateľ zrušiť v súvislosti s organizačnou zmenou nie je a nemôže byť v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou navrhovateľky pracujúcej v rozhodnom období vo funkcii projektovej manažérky na zosúladenia pracovného a rodinného života. Výpoveď danú navrhovateľke považoval za neplatnú aj z dôvodu, že odporca si napriek tomu, že mal voľné pracovné miesta, nesplnil ponukovú povinnosť a navrhovateľke neponúkol žiadne voľné miesto, a to aj napriek tomu, že už počas výpovednej doby prijal do pracovného pomeru pani R., ktorú pracovne zaradil do funkcie projektovej manažérky, teda na funkciu, ktorú vykonávala navrhovateľka. Vyslovil, že v takom prípade by bolo treba považovať organizačnú zmenu prijatú odporcom len účelovo, bez dlhodobejšieho charakteru, nenapĺňajúcu účel organizačnej zmeny, po prijatí ktorej by sa navrhovateľka stala nadbytočnou a že by odporca ako zamestnávateľ stratil možnosť ju v dôsledku prijatia organizačnej zmeny zamestnávať, keďže v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer s navrhovateľkou mal skončiť, opätovne vytvoril zrušené pracovné miesta v rozpore s ust. § 61 ods. 3 Zák. práce, a to pracovné miesta s pracovným zaradením projektový manažér v období od 01.01.2010 do 31.03.2010 a pracovné miesta s pracovným zaradením manažér od 01.01.2010 do 31.03.2010. Poukázal na to, že právna úprava spája zákaz vytvorenia zrušených pracovných miest po dobu troch mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru, ktorým je posledný deň uplynutia výpovednej lehoty, pričom odporca nerešpektoval zákonné ustanovenie § 61 ods. 3 Zák. práce a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky. Návrhu navrhovateľky vyhovel aj z dôvodu, že odporca aj napriek tomu, že mal zvoleného zástupcu zamestnancov, výpoveď z pracovného pomeru, na základe ktorej skončil s navrhovateľkou pracovný pomer s týmto zástupcom zamestnancov v súlade s ust. § 74 Zák. práce neprerokoval a z výpovede svedkyne J.. Ď. zistil, že štatutárna zástupkyňa odporcu s ňou ako zástupcom zamestnancov rozviazanie pracovného pomeru s navrhovateľkou prerokovala až v decembri 2009, pričom toto prerokovanie sa malo uskutočniť pred daním jej výpovede. Nestotožnil sa stvrdením odporcu, že u neho s počtom viac ako 50 zamestnancov mala pôsobiť zamestnanecká rada a že funkcia zamestnaneckého dôverníka zanikla splnením účelu, na ktorý bol zvolený, do výberovej komisie, pričom odporca ani nepredložil dôkaz o tom, že by zamestnanecký dôverník J.. Ď. bola z funkcie tohto zamestnaneckého dôverníka odvolaná. Konštatoval, že odporca zneužil svoje postavenie zamestnávateľa, konal v rozpore s čl. 2, veta druhá Zák. práce, vykonával práva zamestnávateľa spôsobom, ktorým zákon takýto výkon práv zakazuje. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť považujúc výpoveď navrhovateľke za platnú z dôvodu, že spĺňa všetky zákonné podmienky vrátane rozhodnutia o organizačnej zmene. Poukázal na rozhodnutie vedúceho služobného úradu J. R., Y. T. G. N. zo dňa 30.09.2009, ktorým mu bolo nariadené znížiť počet zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ od 01.10.2009 o 4 osoby a od 01.11.2009 o 5 osôb, z ktorého dôvodu následne vydal vnútorný predpis č. 11/2009- Príkaz k organizačnej zmene schválený generálnou riaditeľkou o znížení počtu zamestnancov zo 63 na 54 zamestnancov s účinnosťou od 01.11.2009. Mal za to, že ani Zákonník práce ani iný právny predpis neustanovujú spôsob jeho prijatia, len že v prípade súdneho sporu sa preukazuje jeho existencia v písomnej podobe, ďalej, že Zákonník práce ani iný právny predpis nevylučuje a ani nezakazuje, aby u zamestnávateľa, u ktorého sa realizuje organizačná zmena, nebolo možné súbežné alebo následné prijímanie nových zamestnancov a keďže nemal voľné pracovné miesta bola splnená podmienka § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce. Mal za to, že nemal pri počte viac ako 50 zamestnancov vytvorenú zamestnaneckú radu, preto výpoveď danú navrhovateľke nemal s kým prerokovať a nemohol si tak splniť povinnosť podľa § 74 Zák. práce. Namietal proti výroku, že pracovný pomer naďalej trvá, nakoľko nemá pre navrhovateľku voľné pracovné miesto. Navrhovateľka vyjadrenie k odvolaniu odporcu a odvolací návrh nepodala. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných právnych noriem sa z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležite v súlade s uts. § 157 ods. 2 odôvodnil a s dôvodmi jeho odvolania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom námietky odporcu nepovažoval za dôvodné. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa stane zamestnanec nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Právna úprava výslovne spája platnosť výpovede s určitými právnymi úkonmi účastníkov pracovného pomeru, ktoré musia výpovedi predchádzať. Uplatniť výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce možno len v prípade, ak u zamestnávateľa dôjde k organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a pokiaľ ide o formu tohto rozhodnutia Zákonník práce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, avšak jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinný vzťah, ktorý musí preukázať zamestnávateľ. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí aj povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, čo je hmotnoprávnou podmienkou výpovede, pričom stačí ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a ponúknutá práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Zákonník práce nestanovuje pre ponuku vhodného pracovného miesta písomnú formu, avšak táto ponuka sa musí uskutočniť ešte predtým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Svoju ponukovú povinnosť si nemusí splniť len vtedy, ak nemá pre zamestnanca žiadnu prácu. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ , nesmie počas troch mesiacov znovu otvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 Zák. práce). Predpokladom použitia tohto výpovedného dôvodu je teda existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca Pri uskutočnení organizačných zmien je potrebné, aby zamestnávateľ o organizačnej zmene písomne rozhodol s uvedením dôvodu organizačnej zmeny, počtu a štruktúry zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena má týkať. Zamestnávateľ môže robiť organizačné zmeny aj skôr, napr. písomne rozhodne o organizačnej zmene v predstihu tak, aby do účinnosti organizačnej zmeny uplynula aj výpovedná doba. Takéto rozhodnutie musí byť prijaté v písomnej forme a malo by byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému zamestnancovi, stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovede o skončení pracovného pomeru. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd nemôže preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd vak skúma, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Súd prvého stupňa skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok odporcom ako zamestnávateľom pri daní výpovede navrhovateľke podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. Zákon zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. Avšak z Vnútorného predpisu č. XX/XXXX - Príkaz k organizačnej zmene zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ s účinnosťou od 20.10.2009 vyplýva len toľko, že v nadväznosti na písomné rozhodnutie vedúceho služobného úradu J. zo dňa 30.09.2009 č. 24220/09-1/81, ktorým sa mu nariaďuje znížiť počet zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ od 01.04.2009 o 4 osoby od 01.11.2009 o 5 osôb a že bolo vydané na základe toho rozhodnutie, ktorým odporca znižuje s účinnosťou od 1. novembra 2009 počet zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ z počtu 63 zamestnancov na 54 zamestnancov, avšak nie je z neho zrejmé do akej miery sa týka organizačná zmena navrhovateľky a nešlo tak o kvalifikovane uskutočnenú organizačnú zmenu, z ktorej by vyplývala aj príčinná súvislosť medzi touto organizačnou zmenou a nadbytočnosťou navrhovateľky. Bolo tiež preukázané, že odporca si voči navrhovateľke nesplnil pred daním jej výpovede ani ponukovú povinnosť, napriek tomu, že v čase dania výpovede navrhovateľky mal voľné pracovné miesta projektových manažérov, čím si nesplnil ponukovú povinnosť ako hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede, navyše do tejto funkcie počas výpovednej lehoty navrhovateľky prijal pani R. a v tejto lehote vytvoril aj zrušená pracovné miesta projektový manažér v rozpore s ust. § 61 ods. 3 Zák. práce. Aj v ostatnom sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľke uvedeným súdom prvého stupňa, nepovažujúc námietky odporcu uvedené v odvolaní za opodstatnené. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním