Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/345/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209801 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110209801.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s. so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, zast. Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: C. S., I. K. I., A. X, F. zaplatenie 29,54 euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15. marca 2011 č.k. 26C 192/10-27 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi neuhradený koncesionársky poplatok podľa zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch za obdobie vyšpecifikované vo výpise nedoplatkov odporcu v celkovej výške 29,54 euro, súčasne odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol postúpením od Slovenského rozhlasu, so sídlom v Bratislave, Mýtna 1. O postúpení pohľadávky bol odporca oboznámený písomným oznámením Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005 a zároveň bol vyzvaný na úhradu nedoplatku koncesionárskeho poplatku vo výške 1.160,- Sk. Odporca napriek výzve dlžnú sumu navrhovateľovi nezaplatil. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade návrhu navrhovateľa nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľ tvrdil, že pohľadávku voči odporcovi nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi Slovenským rozhlasom a navrhovateľom. Svoje tvrdenie však navrhovateľ nepreukázal, keď nepreukázal, že nastali právne následky zmluvy o postúpení pohľadávky voči odporcovi a že odporca má povinnosť plniť navrhovateľovi. Ustanovenie § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ukladá postupcovi /Slovenskému rozhlasu/ povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že Slovenský rozhlas odporcovi oznámil, že pohľadávku voči odporcovi postupuje na navrhovateľa. Odporcovi preto nevznikla povinnosť poskytnúť plnenie navrhovateľovi. Aj v prípade, ak by navrhovateľ hore uvedené preukázal, jeho návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že v spore podľa názoru súdu prvého stupňa nie je aktívne legitimovaným. Z § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že oprávnenou osobou na uplatnenie práva na úhradu nedoplatku na príslušnom súde je Slovenský rozhlas, preto len tento subjekt je oprávnený domáhať sa nároku na zaplatenie koncesionárskych poplatkov voči odporkyni na súde. Pretože navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, súd prvého stupňa návrh na začatie konania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v konaní úspešnému odporcovi však trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že podával viacero návrhov s podobným obsahom, avšak proti viacerým odporcom, preto sa rozhodol využiť ust. § 42 ods. 1 O.s.p., ktoré mu umožňuje urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom v zmysle § 7 vyhlášky č. 542/2002 Z. z. Národného bezpečnostného úradu podstata zaručeného elektronického podpisu spočíva práve v tom, že na takto podpísaný dokument sa hľadí ako na tlačový dokument podpísaný vlastnoručným podpisom. Podanie spĺňalo všetky náležitosti, ktoré zákon pre podanie vyžaduje. K návrhu boli tiež pripojené relevantné dôkazy, rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva. Prílohy, ktoré boli uložené na DVD nosiči, boli originálmi vzhľadom na skutočnosť, že jeden originál bol vyhotovený v listinnej - písomnej podobe a takto napr. odoslaný žalovanému (výzva Slovenského rozhlasu z 20.10.2005) a rovnaký dokument bol v elektronickej forme podpísaný zaručeným - 3 - 5Co 345/2011-41 elektronickým podpisom určený na archiváciu a použitie v súdnych sporoch. Ak súd prvého stupňa tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, zrejme sa neoboznámil s DVD nosičom, ktorý obsahuje vyššie uvedené dokumenty, nevykonal tak navrhované dokazovanie. Odvolateľ namietal i záver súdu prvého stupňa ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa, postúpenie pohľadávky neodporuje žiadnemu právnemu predpisu, s postúpenou pohľadávkou prešlo na navrhovateľa i právo jej uplatnenia na súde. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Z prechodného ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 68/2008 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch vyplýva, že na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do 31.03.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu a teda zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V danom prípade bolo potrebné predmetnú vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli nezaplatené koncesionárske poplatky splatné v období od 16.1.2002 do 16.6.2005, teda pred účinnosťou novej právnej úpravy. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na danú vec aplikoval zákon č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom v čase. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 212/1995 Z.z. ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku (§ 3 ods. 3 a 6), vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 212/1995 Z.z. ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. Z dikcie vyššie citovaných ust. § 8 ods. 2, 3 zákona o koncesionárskych poplatkoch vyplýva jednoznačne, že Slovenský rozhlas má právo sa domáhať nedoplatku za používanie rozhlasového prijímača na súde až po splnení zákonom stanovenej povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa poplatku a márnom uplynutí určenej lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti. V predmetnej veci navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že by táto povinnosť bola skutočne splnená. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by výzva bola odporcovi doručená, či už ním alebo jeho právnym predchodcom, v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 132 O.s.p. má dôkazné bremeno zásadne ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Odvolací súd potom dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovenú podmienku uplatnenia predmetného nároku na súde. V priebehu konania bola spochybnená pravdivosť obsahu listiny označenej ako „Potvrdenie" doloženého navrhovateľom. Dôkazné bremeno pravdivosti takejto listiny pritom zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz, teda navrhovateľa (iná situácia by bola napríklad pri doložení poštovej doručenky, ktorá ma charakter verejnej listiny). Odvolací súd preto zastáva názor, že v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 8 ods. 2, 3 zákona č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, t.j. že by výzva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku bola odporcovi doručená a že by následne márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Aj odvolací súd mal z týchto dôvodov za to, že navrhovateľ v tomto smere v danej veci neuniesol dôkazné bremeno, čoho dôsledkom bolo zamietnutie návrhu na začatie konania. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.) Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.