Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/224/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231362 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110231362.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners, a.s., so sídlom Prievozská 37, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava proti odporcovi Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2012, č.k. 10C 64/2010-255 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2012, č.k. 10C 64/2010-255 p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil a o trovách prvostupňového konania s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie č.k. 10C 64/2010-228, zo dňa 14.2.2012, ktorým na návrh odporcu zaviazal navrhovateľa s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p. zložiť preddavok na trovy konania v sume 1.123.549,15 € na účet súdu v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2012. Súd konštatoval, že navrhovateľ v stanovenej lehote súdom uloženú povinnosť nesplnil, a preto s poukazom na ust. § 141a ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil, keď sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je totiž odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd podľa názoru navrhovateľa môže uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok len vtedy, ak o tejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu bude mať povinnosť zložiť preddavok a to v rovnakej výške ako navrhovateľ. Ak návrh na zloženie preddavku podal odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v rovnakej výške ako navrhovateľ, pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu v konkurznom konaní, súd musí takýto návrh zamietnuť a to s poukazom na ústavne súladnú interpretáciu ust. § 141a ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v prípade, keď navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania, súd nemôže zastaviť konanie iba vtedy, ak ho zároveň nezloží ani odporca, ak ten je povinný preddavok zložiť. V prípade, ak odporca túto povinnosť nemá (z dôvodu, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní), je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie zastaviť vždy. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v 60-dňovej lehote nesplnil, a odporca takúto povinnosť nemal, súd prvého stupňa konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ mal zato, že napadnuté uznesenie obmedzilo jeho právo na súdnu ochranu (právo na prístup k súdu) zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p., založená na premise „je súd za predpokladu, že navrhovateľ preddavok súdom stanovenej lehote nezloží, povinný konanie zastaviť vždy“, nie je správna. Navrhovateľ uviedol, že pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania, nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je odporcom subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, je vylúčené, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy konania, a aby súd pre nesplnenie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, konanie zastavil. Uviedol, že bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a O.s.p.. Mal zato, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne nastanú právne skutočnosti: a) navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil b) odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho zložil; právne nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastavil vtedy ak: a) navrhovateľ preddavok na trovy konania v súdom určenie lehote nezložil b) odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil a zároveň ani v prípade, že: a. navrhovateľ preddavok na trovy konania nezložil b. odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok ho zložil. Navrhovateľ uviedol, že by bolo porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ak by súd legálne mohol na návrh vecne oslobodenej žalovanej strany, ktorá má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Dodal, že ak by žalovaný takto mohol vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania, a súd by o takomto návrhu rozhodol uložením povinnosti preddavok zložiť a následne pre nezloženie preddavku by konanie zastavil, došlo by k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a jeho práva na prístup k súdu. Tiež namietal, že ak sa ukladá povinnosť navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania, ktorý je od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda to akýkoľvek zmysel, pretože aj keď navrhovateľ, zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť a súd musí vec prejednať v merite. Zároveň poukázal na rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý si navrhovateľovu argumentáciu osvojil v skutkovo a právne podobných konaniach. Zároveň navrhovateľ je vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov v danom konaní, vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie a preto nie je dôvod na to, aby navrhovateľ bol posudzovaný z hľadiska splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Zároveň navrhovateľ namietal, že súd pri aplikácií ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu podmienku pri rozhodovaní o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktorú je možné uložiť len vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V danom prípade však istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zastavenie konania pre nesplnenie nelegálne uloženej povinnosti je v právnom štáte preto neakceptovateľné. Zároveň navrhovateľ uviedol, že tiež suma požadovaného preddavku nepredstavuje 5 % istiny, požadovanej navrhovateľom. Poukázal pritom na výšku istiny z podanej žaloby, ale aj z podania, ktorým navrhovateľ pristúpil k spresneniu žalobného petitu tým, že presne stotožnil každú požadovanú sumu s jej konkrétnym charakterom. Tiež uloženie povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok neobsahuje žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou a dôvodmi návrhu vôbec nezaoberal. Sám však uviedol, že účel návrhu je viac než zrejmý a to postaviť navrhovateľa do bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignoval na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestal žiadať od SR náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Návrh na zloženie preddavku na trovy konania bol podaný práve Slovenskou republikou, súdu Slovenskej republiky a to na základe právnej normy prijatej Slovenskou republikou po podaní návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca. Poukázal na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak navrhovateľ nezloží preddavok na trovy konania a súčasne odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho nezloží, súd konanie zastaví. Zákon podmienku zloženia preddavku odporcom ukladá len v prípade, ak ide o odporcu, ktorého majetkové pomery ako dlžníka možno usporiadať podľa osobitného predpisu. Neplatí to teda pre odporcu, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, pretože v takomto prípade zákon neukladá povinnosť takémuto odporcovi zložiť preddavok na trovy konania. Argumentácia navrhovateľa by bola správna v prípade, ak by právna veta znela: „ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konanie zastaví“. Navrhovateľ totiž opomína časť právnej vety ...ktorý má povinnosť zložiť preddavok... Uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania len navrhovateľovi bez uloženia rovnakej povinnosti žalovanej, ktorou je štát prípadne iný subjekt, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nie je možné usporiadať podľa predpisov o konkurznom konaní, je zákonom výslovne predpokladané, zmysel vyplýva z toho, že štát je subjektom, ktorý nemôže byť úpadcom v konkurze a jeho solventnosť a schopnosť nahrádzať trovy konania druhému účastníkovi konania je z povahy veci očakávaná. Naopak, odporca sa nestotožňuje s argumentáciou navrhovateľa, že pri rozhodovaní o návrhu na zloženie preddavku na trovy konania nie je právne bezvýznamné, kto je žalovaným. Z hľadiska rozhodovania o podanom návrhu na zloženie preddavku je zrejmé, že súd má povinnosť zataviť konanie vždy, ak žalovaný preddavok zloží a žalobca ho nezloží, alebo žalovaný preddavok nezloží, lebo nie je v zmysle citovaného ustanovenia povinný a žalobca preddavok nezloží. K námietke navrhovateľa, že má evidentný záujem na neprebiehaní súdneho konania a disproporcionálne zaťaženie navrhovateľa povinnosťou zložiť bez racionálneho dôvodu vysokú finančnú sumu, odporca uviedol, že je jeho právom využiť všetky dostupné procesné prostriedky v konaní, pričom ich aplikáciou nedochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu. Poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu II. ÚS 4/94, v zmysle ktorého Ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu (čl. 46) nemožno účelovo chápať tak, že jeho neplnením je len víťazstvo v občianskoprávnom spore. Súdy poskytujú ochranu z citovaného článku ústavy tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je garanciou práva na súdnu ochranu. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 3/97, kde právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva podnetom podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na jeho vecné oslobodenie od súdnych poplatkov, odporca mal zato, že táto okolnosť s inštitútom zloženia preddavku nemá súvislosť. Nie je totiž možné zamieňať inštitúty súdneho poplatku a preddavku na trovy konania, ktorých povaha a účel sú celkom odlišné. Ústavné právo zakotvené v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR neznamená nemožnosť ustanoviť povinnosť uhradiť súdny poplatok, alebo povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Ustanovenie čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého právo zakotvené v čl. 46 Ústavy SR sa realizuje v medziach zákonov (v danom prípade v medziach ustanovenia § 141a O.s.p.). Výklad, že ústavný základ práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, vylučuje inštitút súdneho poplatku, je nesprávny, keďže v takom prípade by žiadne súdne konanie súdnym poplatkom podliehať nemohlo (právo domáhať sa akéhokoľvek iného práva na súde, prípadne domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy má totiž tiež ústavný základ). Zároveň odporca uviedol, že ustanovenie § 141a O.s.p. neurčuje súdu povinnosť skúmať ani to, či návrh na zloženie preddavku na účely konania je účelný, resp. či existujú iné, ako zákonom predpokladané dôvody na jeho uloženie. Ak napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie účelu návrhu, nie je to dôvodom na jeho zrušenie. K námietke, že uplatnená pohľadávka voči odporcovi neprevyšuje sumu 400-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, odporca odkazuje na spresnenie žalobného petitu. Zároveň poukázal na § 17 ods. 1, 2, 5 a § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ svojím podaním spresnil žalobný petit tak, že časť pôvodne uplatňovanej náhrady škody označil za príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania a ďalšiu časť za príslušenstvo tvorené sumou nákladov, spojených s uplatnením istiny. Príslušenstvom pohľadávky uplatnenej podľa zák. č. 514/2003 Z.z., však nemôže byť v žiadnom prípade poplatok z omeškania, pretože tento mohol byť príslušenstvom iba pôvodne uplatňovanej pohľadávky (koncesionárskeho poplatku) v konaní vedenom proti samotnému dlžníkovi a za príslušenstvo nie je možné označiť ani náklady spojené s uplatnením istiny, pretože ide o náklady súvisiace s pôvodnými konaniami vedenými proti dlžníkom a nesúvisia s konaním o náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Tiež nárok na náhradu škody, ako bol uplatnený novým žalobným petitom, nebol v podobe predbežne prerokovaný so zástupcom odporcu a ak by aj bol, celkom z logických dôvodov by ani nebol uspokojený, pretože sumy označené ako príslušenstvo pohľadávky z titulu náhrady škody nie je možné považovať za príslušenstvo takéhoto nároku. Navrhovateľ spresnením žalobného petitu sa pravdepodobne chcel vyhnúť povinnosti zložiť preddavok na trovy konania na základe návrhu odporcu vo výške zodpovedajúcej 5 % z uplatňovanej peňažnej sumy (v zmysle ust. § 141a ods. 2 O.s.p. sa totiž pri určovaní výšky preddavku na trovy konania neprihliada na príslušenstvo pohľadávky). Konanie navrhovateľa preto odporca považuje za účelové a preto súd postupoval správne, ak pri určovaní výšky preddavku neprihliadol na žalobcom označené peňažné sumy, ako na príslušenstvo pohľadávky, ale ako na pohľadávku ako takú a výšku preddavku určil zo súčtu všetkých uplatňovaných nárokov, bez ohľadu na ich označenie. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie s poukazom na ust. § 214 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania a mal zato, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa v danej veci po zistení skutkového stavu správne rozhodol aplikujúc ust. § 141a ods. 1 O.s.p. a dôsledne skúmal podmienky, za ktorých je súd povinný uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.8.2012 poukázal na vec vedenú na Ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 112/2012, keď Ústavný súd SR zo dňa 6.6.2012 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bol porušený postupom súdu prvého stupňa pod sp. zn. 13C 270/08-938 z 9.1.2012, t.j. vydaním uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy súdneho konania. Navrhovateľ poukázal, že jej prejednanie v tejto veci je právne zhodné s konaním vedenom na súde prvého stupňa, kde zo strany Ústavného súdu došlo k zrušeniu uznesenia o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Zároveň navrhovateľ v písomnom podaním doručenom odvolaciemu súdu 27.8.2012 upozorňuje na vybavenie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany Generálnej prokuratúry SR, kde síce dovolanie nie je prípustné z dôvodu, že predmetné rozhodnutie nespôsobuje zásah do práv navrhovateľa, s ktorým sa síce navrhovateľ nestotožňuje, ale poukazuje na čiastkové právne závery, s ktorými sa navrhovateľ stotožňuje, a na ktorých je rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR založené, a to že uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda že podávateľovi podnetu nehrozí, že preddavok bude od neho vymáhaný. Ďalším čiastkovým záverom je konštatovanie, že...“Pri správnom výklade ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p., nie je možné konanie zastaviť, ak zo strany odporcu nedošlo k zloženiu preddavku.“ Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že predmetným návrhom zo 14.7.2010 sa navrhovateľ voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 22.470.982,90 €. Na základe návrhu odporcu, aby súd uložil navrhovateľovi preddavok na trovy konania s poukazom na ust. § 141a ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa uznesením zo dňa 14.2.2012, pod č. k. 10C 64/2010-228 uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 1.123.549,15 € na účet súdu prvého stupňa v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia, keď mal zato, že žalovaná suma presahuje 400-násobok životného minima potom, čo navrhovateľ i napriek výzve súdu nepreukázal existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich jeho oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 O.s.p.. Zároveň súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania navrhovateľovi uviedol, že zákon pri splnení podmienok ukladá zaviazať navrhovateľa na zloženie preddavku bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ je alebo nie je vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. Navrhovateľ bol zaviazaný na zloženie preddavku na trovy konania vo výške 5 % z uplatnenej sumy. Zároveň uviedol, že s poukazom na zák. č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia, príspevková organizácia zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií. Nakoľko sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Súd s poukazom na ust. § 141a ods. 1 tretia veta O.s.p., odporcu na zloženie preddavku na trovy konania nevyzval. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2012. Po právoplatnosti tohto uznesenia písomným podaním zo dňa 20.2.2012, doručený súdu 21.2.2012 navrhovateľ spresnil žalobný návrh, okrem iného i v časti istiny tvorenej sumou koncesionárskych poplatkov vo výške 8.637,72 €, na príslušenstve tvorenom sumou poplatkov z omeškania vo výške 20.927.936 €, tiež i na príslušenstve tvorenom sumou nákladov spojených s uplatnením istiny 43.686,24 €. Zároveň zotrval na uplatňovanej nemajetkovej ujme, ktorú upravil z pôvodne uplatňovanej sumy 438.900 € na sumu 438.800 €. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Podľa § 141a O.s.p., navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu a konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje zákonné podmienky, za ktorých je súd povinný uložiť povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, teda ide o povinnosť súdu, nie o možnosť ponechanú na jeho voľnú úvahu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa uložil povinnosť navrhovateľovi potom, ako zo strany odporcu bol na súde podaný návrh, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť zložiť trovy konania. Predmetom konania je právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom nezáleží z akého titulu sa peňažná suma požaduje. Výška požadovanej peňažnej sumy v čase rozhodovania súdu prvého stupňa prevyšovala 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (zákon č. 601/2003 Zb. o životnom minime). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že rozhodujúca je nielen výška istiny, ale aj príslušenstva pohľadávky na rozdiel od navrhovateľa, ktorý vytýkal súdu prvého stupňa, že pri aplikácií ust. § 141a ods. 1 O.s.p. ignoroval formálnu podmienku, podľa ktorej je možné rozhodovať o uložení povinnosť zložiť preddavok na trovy konania len vtedy, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ust. § 141a ods. 2 O.s.p., že výška preddavku podľa ods. 1 je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ upravený návrh, v ktorom časť pôvodne uplatňovanej náhrady škody označil za príslušenstvo tvorené sumou poplatkov z omeškania a ďalšiu časť za príslušenstvo tvorené sumou nákladov spojených s uplatnením istiny podal až po právoplatnom uznesení o zložení preddavku (uznesenie o povinnosti zložiť preddavok navrhovateľom je právoplatné 17.2.2012, spresnený žalobný návrh bol súdu prvého stupňa doručený dňa 21.2.2012). Navyše zo spresneného petitu je zrejmé, že navrhovateľ okrem istiny vo výške 8.637,72 € si okrem iného uplatňuje voči odporcovi a nemajetkovú ujmu vo výške 438.800 €. Ak v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musí byť predmetom konania suma vyššia ako 400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, istina vo výške 8.637,72 € vrátane nemajetkovej ujmy vo výške 438.800 € bez ďalšieho je sumou vyššou ako 400- násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, a to bez príslušenstva. Navyše odvolací súd má zato, že rozhodujúca v danom prípade by nemala byť len výška istiny, ale aj príslušenstvo pohľadávky, pretože na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada len pri výpočte základu, z ktorého vypočítava 5 % výška preddavku v zmysle ust. § 141a ods. 2 O.s.p.. Príslušenstvom pohľadávky s poukazom na ust. § 121 ods. 3 O.s.p. sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Súd prvého stupňa predtým, než navrhovateľovi uložil povinnosť zložiť preddavok skúmal u navrhovateľa, či nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Podľa ust. § 141a druhá veta O.s.p., na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu, povinnosť zložiť preddavok na trovy konania musí súd uložiť súčasne obidvom účastníkom konania. Zákon síce nedovoľuje, aby takúto povinnosť uložil len jednému z nich, okrem jedinej výnimky povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemožno uložiť len tomu účastníkovi konania, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa zák. č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácie. V danom prípade totiž na strane odporcu je žalovanou stranou takýto subjekt, správne preto súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, keď navrhovateľ preddavok nezložil a odporca preddavok nemal povinnosť zložiť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky, správne súd prvého stupňa potom, čo navrhovateľ preddavok v súdom stanovenej lehote nezložil, konanie vo veci zastavil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, trovy odvolacieho konania si neuplatňoval, a preto mu ich odvolací súd nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.