Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/177/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231550 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110231550.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CHLADENIE A KLIMATIZÁCIA, s. r. o., Martinčekova 5, 821 09 Bratislava, IČO: 35 876 166, zast. JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 23, 917 00 Trnava, proti odporcovi: QUINTELA, s. r. o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 43 966 161, o zaplatenie 2.142,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. 01. 2012 č. k. 28Cb/39/2010-44 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.142,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 04. 02. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 128,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 197,- Eur. Vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., pretože odporca sa k návrhu písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, kedy mu bol do vlastných rúk doručený spolu s uznesením zo dňa 26. 01. 2011 o uložení povinnosti v zmysle ust. § 114 ods. 3 O.s.p., hoci ho súd poučil o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Navrhovateľom tvrdený skutkový stav považoval súd prvého stupňa za nesporný. Navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi, že na základe požiadavky odporcu pre neho zabezpečil projekt chladiaceho zariadenia pre ľadovú plochu tréningovej haly v Hamuliakove. Navrhovateľ za dodaný projekt odporcovi vyfakturoval dňa 30. 01. 2010 faktúrou č. 10011 sumu 2.142,- Eur s DPH, splatnú dňa 03. 02. 2010, odporca však v lehote splatnosti cenu nezaplatil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením za dodaný projekt. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah vzniknutý na základe zmluvy o dielo uzavretej podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a výšku úroku z omeškania podľa ust. § 369 Obch. zákonníka. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v prvostupňovom konaní neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že uznesenie zo dňa 26. 01. 2011 malo byť doručené štatutárnemu orgánu odporcu, t. j. I. W., ten však uznesenie v tom čase neprevzal a nebolo mu ani dodatočne doručené. Nakoľko z potvrdenia o doručení uznesenia nie je jednoznačne zrejmé, kto zásielku obsahujúcu uznesenie prevzal, odporca mal za to, že súd nemal relevantným spôsobom preukázané doručenie uznesenia odporcovi, a teda nebola splnená podmienka podľa ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p., v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Uviedol, že faktúra č. 10011, ktorej zaplatenie je predmetom súdneho konania, bola dobropisovaná v deň jej vystavenia, pričom k dobropisovaniu došlo v dôsledku toho, že projekt bol realizovaný prostredníctvom tretej osoby. Podľa názoru odporcu žiadna zmluva medzi ním a navrhovateľom neexistovala, nakoľko dobropisovaním faktúry zmluvné strany preukázali, že k uzavretiu konkludentnej dohody nedošlo. Na základe toho neexistoval ani žiadny právny titul, ktorý by odporcu zaväzoval navrhovateľovi zaplatiť požadovanú sumu, v dôsledku čoho sa odporca nemohol dostať do omeškania. K odvolaniu odporcu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v prípade odporcovho odvolania nie sú splnené podmienky prípustnosti odvolania podľa § 202 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že odporca nepopiera existenciu doručenky ako verejnej listiny preukazujúcej doručenie zásielky poštou, sám iba spochybňuje, že nie je jednoznačné, kto zásielku prevzal, a preto ak súd disponuje doručenkou, kde figuruje podpis osoby, ktorá v mene odporcu zásielku prevzala, argumentácia odporcu o údajnom neprevzatí zásielky je irelevantná. Poukázal na to, že skutkové tvrdenia odporcu, ktoré spochybňujú nárok ako taký, nie sú tými podmienkami, na ktoré má súd pri vydávaní takéhoto rozhodnutia prihliadať; tie by boli až predmetom dokazovania vo veci samej, a teda riadneho, neskráteného procesu. Ďalej sa vyjadril, že poukázaním na vystavenie dobropisu odporca namieta dôvodnosť fakturovanej pohľadávky, a teda v skutočnosti nenapáda právne posúdenie veci okresným súdom, ale skutkovo sa bráni proti tvrdenému nároku, čo však nie je dôvodom na odvolanie voči kontumačnému rozsudku, teda pre nesprávne právne posúdenie veci, ako to predpokladá zákon. S poukazom na uvedené považoval odvolanie odporcu za neprípustné a navrhol, aby odvolací súd toto odvolanie odmietol. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je potrebné odmietnuť. Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa po zvážení zákonných podmienok rozhodol podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p. v spojení s ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. vydaním rozsudku pre zmeškanie, pričom účelom kontumačného rozhodnutia sporu bolo čeliť prieťahom konania zámernou pasivitou druhého účastníka konania nevyjadrením sa k návrhu na začatie konania. V súlade s ust. § 114 ods. 3 môže súd uznesením uložiť odporcovi, aby sa v súdom určenej lehote k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú s výnimkou vecí podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p. (t. j. v konaniach, kde zo zákona sa uplatňuje vyšetrovacia zásada) a ust. § 153b ods. 5 O.s.p. (t. j. v prípadoch, kde je vylúčené vydať kontumačný rozsudok). Na uvedené zákonné ustanovenie nadväzuje fakultatívne ustanovenie § 114 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého súd môže bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie, ak odporca bol o tomto následku poučený a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením. Podľa ust. § 202 ods. 1 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ustanovenie § 202 O.s.p. upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Odvolanie nie je prípustné proti rozsudkom uvedeným v ust. § 202 ods. 1 O.s.p. Napriek tomu prípustnosť odvolania je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie takých rozsudkov, ktoré sú upravené v ust. § 153a, § 153b a § 153c. Prípustnosť odvolania zakladajú len nesplnené predpoklady, a preto na záver o prípustnosti nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k opomenutiu niektorého z týchto predpokladov. Na prípustnosť odvolania stačí nesplnenie jedného zo zákonných predpokladov na vydanie takých rozsudkov. Druhý dôvod prípustnosti odvolania proti takým rozsudkom spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým sa rozumie podradenie zisteného skutkového stavu (navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav nevzťahujú. Za daných okolností rozhodnutím veci formou rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu procesných práv odporcu. Z vrátenej doručenky do vlastných rúk zo zásielky, ktorou sa odporcovi doručovalo uznesenie zo dňa 26. 01. 2011 o uložení povinnosti podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. spolu s návrhom na začatie konania, vyplýva, že zásielka bola prostredníctvom pošty doručená odporcovi dňa 08. 04. 2011 a táto doručenka bola podpísaná nečitateľným podpisom. Odporca sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na to vyzval s poučením o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Odvolací súd v súvislosti s námietkou odporcu ohľadom nepreukázania doručenia uznesenia poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010, podľa ktorého údaje na doručenke za pravdivé. Podľa ust. § 45 ods. 2 O.s.p. dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje právnu domnienku o pravdivosti doručenky za preukázanú. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie, čo sa nestalo. Rovnako okolnosti uvádzané odporcom nepovažoval odvolací súd za vážnu okolnosť, ktorá by mohla zabrániť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že skutkové okolnosti, ktorými sa odporca v rámci odvolania bránil proti navrhovateľom tvrdenému nároku, mal uviesť už počas konania pre súdom prvého stupňa, keď bol uznesením súdu vyzvaný v zmysle ust. § 114 ods. 3 O.s.p., ktorú výzvu však ignoroval. Preskúmaním veci odvolací súd dospel tiež k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo skutkového stavu tvrdeného navrhovateľom, ktorý má oporu v listinných dôkazoch ním predložených a toto rozhodnutie spočíva aj na správnom právnom posúdení veci, pre ktoré majú základný význam v napadnutom rozsudku uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko vzhľadom na uvedené boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd odvolanie odporcu v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, resp. ich náhradu si ani neuplatnil riadnym návrhom podľa § 151 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.