Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/198/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245048 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1110245048.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: I. E., R. T. Č.. XXX/X, G. U. R., proti žalovanej: Slovenská republika zast. Ministerstvom financií SR, Kýčerského č. 1, Bratislava, o zaplatenie 12.613,69 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. februára 2012, č. k. 14C 211/2010 - 37, pomerom hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 12.613,69 € s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátnych orgánov v zmysle § 18 zák. č. 58/1969 Zb.. V súvislosti so škodou, ktorá žalobcovi vznikla tým, že tzv. nebankový subjekt (BMG Invest, spol. s r. o.) nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv o tichom spoločenstve z 28. 5. 1999, 12. 8. 1999, 14. 10. 1999, 26. 10. 1999, 21. 10. 1999, 27. 10. 1999, 29. 10. 1999, 3. 11. 1999, 10. 12. 1999, 10. 9. 1999, 8. 11. 1999, 1. 12. 1999, 25. 2. 1999, 22. 2. 1999, 9. 2. 1999, 16. 2. 1999, 19. 2. 1999, 5. 2. 1999 a 4. 11. 1999, štátne orgány nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom ich právomocí a preto ani nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Súd prvého stupňa mal za nesporné, že na spoločnosť BMG Invest, spol. s r.o. bol vyhlásený konkurz a finančné prostriedky žalobcovi doposielať neboli vrátené. Mal však za to, že nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá by žalobcovi mala vzniknúť, pričom žalobca nepreukázal, že škoda mu vznikla. Súd prvého stupňa mal za nesporné, že ust. § 37 ods. 3 zák. č. 248/1992 Zb. oprávňovalo žalovaného pokiaľ zistil, že neoprávnená osoba prevádzkuje činnosť, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičnú spoločnosť alebo investičný fond, zakázať jej prevádzkovanie tejto činnosti a uložiť jej pokutu do výšky 10 000 000 Sk. Uvedený zákon síce priznal žalovanému určitú právomoc zakázať činnosť osobe, ak by zistil, že vykonáva protiprávnu činnosť, avšak neupravil pravidlá, procesný postup oprávneného orgánu, ktorého výsledkom by mal byť zákaz činnosti podnikateľského subjektu a uloženie pokuty. Taktiež mal za to, že v ust. § 37 zák. č. 248/1992 Zb. nebol upravený úradný postup, preto podľa tohto ustanovenia zákona sa nemohol žalovaný dopustiť nesprávneho úradného postupu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemal právomoc zakázať tzv. nebankovým subjektom uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve a žalovaný pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie mohol zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, to znamená, že by muselo ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, t. j. predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti zo strany dlžníka BMG invest, spol. s r. o. vyplývajúci zo zmluvy nešlo. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ak by žalovaný zakázal činnosť tzv. nebankovým subjektom spočívajúcu v uzatváraní zmlúv, zasiahol by do občiansko - obchodno - právnych vzťahov ako aj do vlastníckeho práva, čím by obmedzil a aj zmaril možnosť účastníkom zmlúv nadobudnúť v zmysle zmluvných podmienok majetkové hodnoty vo forme pohľadávok a príslušenstva. V prejednávanej veci mohol žalovaný pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka BMG Invest spol. s. r. o. nešlo. Z tohto vyplýva, že inú činnosť, to znamená uzatváranie zmlúv o pôžičke nebolo v právomoci žalovaného zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany žalovaného založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Súd prvého stupňa mal za to, žalobca sám svojou hrubou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu zákonom a preto musí následky spojené s jeho konaním znášať sám. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že pred uzatvorením zmluvy sa mal na základe výpisu z obchodného registra presvedčiť o aký typ spoločnosti sa jedná a s akou spoločnosťou uzatvára zmluvu. Mal za to, že pri uzatváraní zmlúv bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pri investovaní finančných prostriedkov zvážil mieru rizika investovania. Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup a nepreukázal ani zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu titulom nesprávneho úradného postupu. Preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozsudku nedostatočne zaoberal jeho dôvodmi, ktoré podrobne uviedol v žalobe ako i priloženými listinnými dôkazmi. Bol toho názoru, že škoda mu vznikla nekalým spôsobom spoločnosťou BMG Invest spol. s r. o. a spoločnosťou Horizont. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 241 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za súčasného splnenia troch podmienok. Sú nimi: 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup štátu, 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zák. č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť ako pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ako i v rámci jeho rozhodovacej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 60/2003 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004). V prejednávanej veci je odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že obchodná spoločnosť BMG Invest, spol. s r. o. nesplnila svoje záväzky vyplývajúce jej zo zmlúv o tichom spoločenstve, ktoré s nimi žalobca uzavrel. V konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.. V súvislosti s uzatváraním predmetných zmlúv žalovaný nevykonával žiadnu činnosť spojenú s výkonom jeho právomoci a nemohol teda porušiť žiadne pravidla ustanovené právnymi normami pre jeho konanie, resp. nemohol porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Žalobca uzavrel s nebankovým subjektom predmetné zmluvy o tichom spoločenstve v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ide tu o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Na základe týchto zmlúv vznikli medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou BMG Invest, spol. s r. o. súkromnoprávne vzťahy, do ktorých štát zastúpený žalovaným nemohol zasahovať. Platí tu, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Štát mal v zmysle zák. č. 385/1999 Z. z. kompetenciu vykonávať dohľad v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci sa však o kolektívne investovanie nejednalo, pretože obchodná spoločnosť BMG Invest, spol. s r. o. nevykonávala činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. Keďže teda nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu, žalovaný za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia nezodpovedá. Ako je uvedené vyššie, žalovaný nemohol zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi žalobcom a nebankovým subjektom na základe zmlúv o tichom spoločenstve. Z tohto hľadiska mu potom nemožno vytýkať, že si nepočínal tak, aby žalobca neutrpel škodu na majetku. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v občianskoprávnom styku je každý povinný zachovávať, s ohľadom na konkrétne podmienky, vždy taký stupeň pozornosti a bedlivosti, ktorý je spôsobilý zabrániť vzniku škody. Žalobca túto povinnosť zanedbal. Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu žalovanému nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.