Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/83/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010001 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111010001.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného T. Č., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 16.03.2012 sp. zn. 2T/1/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. septembra 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 16.03.2012 sp. zn. 2T/1/2011 bol obžalovaný T. Č. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v ranných hodinách, asi o 7,00 hod. dňa 10.08.2010 v kuchyni jednoizbového bytu bez označenia na 10. poschodí v obytnom dome na ulici X. A. č. XX v B., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným D. F., ktorého dôvodom bola žiarlivosť, najprv udrel poškodeného otvorenou (správne rukou) do tváre, potom ho najmenej dvakrát udrel teleskopickým obuškom do chrbta, po čom ho sotil do kuchyne, kde ho v rýchlom slede za sebou, rôznou intenzitou a prudkosťou kuchynským nožom s drevenou rúčkou, ktorý mal čepeľ dlhú 16 cm, sedemkrát bodol do oblasti chrbta, čím mu spôsobil krvácaný šok v dôsledku zakrvácania do pohrudnicových dutín, brušnej dutiny a navonok z bodných rán chrbta prenikajúcich do hrudnej a brušnej dutiny s poranením pľúc, medzirebrových ciev, obličkovej žily a podžalúdkovej žľazy, ktorému zraneniu poškodený na mieste činu podľahol. Za uvedený obzvlášť závažný zločin bol obžalovanému podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo uložené obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému F. Ú. B. - L., Ž.T. X, B. vo výške 416,38 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný T. Č.. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na rozpor v tvrdeniach svedkyne L. B. s ostatnými svedkami prítomnými na mieste činu, ako aj s jeho vlastnými tvrdeniami. Svedkyňa L. B. vypovedala v prípravnom konaní dňa 10.08.2010, podrobila sa konfrontácii s ním dňa 07.10.2010 a následne na hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2011. Podstatný rozpor v jej výpovediach je jednak v označení osoby páchateľa, keď vo výpovediach zo dňa 10.08.2010 a 20.05.2011 označila za páchateľa jeho a pri konfrontácii zo dňa 07.10.2010 samu seba. Ďalší podstatný rozpor podľa jeho názoru je v popise spáchania skutku svedkyňou, keď vo výpovedi zo dňa 10.08.2010 a rovnako na hlavnom pojednávaní zo dňa 20.05.2011 na otázku obhajcu v akej polohe stála obeť a páchateľ uviedla : „T. stál takto normálne a ten D. ako keby cez niečo prepadol a stál zohnutý pred ním, vtedy T. chytil nôž a bodol ho tam dolu do chrbta“. V rozpore s týmto tvrdením vypovedala pri konfrontácii zo dňa 07.10.2010, že poškodený bol k nej v čase bodnutí otočený chrbtom. V znaleckom posudku z odvetvia súdneho lekárstva bolo však konštatované, že najpravdepodobnejšie poloha pri vzniku bodných rán sa javí poloha útočníka otočeného čelom k zadnej ploche tela - chrbtu poškodeného, teda útok vedený zozadu, s určitosťou nemožno vylúčiť ani vzájomnú polohu, že poškodený bol páchateľovi otočený tvárou, skrčil sa, hlava poškodeného bola vo zveráku pod pazuchou páchateľa a ten ho bodal nožom v pravej ruke. Odvolateľ ďalej poukázal, že rozstavenie osôb a pohyb svedkyne L. B. počas skutku nevedeli popísať ani ostatné osoby prítomné na mieste činu (Q., X., V., B.Č.). Do úvahy teda pripadajú dva možné skutkové varianty, ako aj dvaja páchatelia, pričom doterajšie dokazovanie nezodpovedalo celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, či skutok spáchala svedkyňa L. B. alebo odvolateľ. Práve skutočnosť, že svedkyňa vo svojich výpovediach zo dňa 10.08.2010 a 25.05.2011 (správne 20.05.2011) popisuje spôsob bodnutia a usmrtenia poškodeného tak, že tento je znaleckým posudkom z odvetvia súdneho lekárska označený až za takmer vylúčený, naznačuje možnosť fabulácie menovanej svedkyne, v záujme poukázať klamlivo na jeho osobu ako páchateľa. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dal do pozornosti krajskému súdu aj to, že svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala : „T. odo mňa chcel, aby som hovorila niečo na tých čo boli v tom byte, že so mnou niečo mali aj ma bil, tak som teda hovorila“, čo je v rozpore s tvrdeniami ostatných prítomných svedkov, ktorí poukázali na fakt, že iniciátorom konfliktu medzi osobami nachádzajúcimi sa v byte bola práve L. B.. Taktiež je vylúčené obhliadkou miesta činu a fotodokumentáciou tvrdenie tejto svedkyne: „Všade tam striekala krv ... otočila som sa naspäť a videla som striekať krv“. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že z jeho strany boli v konaní pred súdom predložené dva relevantné návrhy na doplnenie dokazovania a to jednak na vykonanie rekonštrukcie trestného činu, jednak na pribratie znalca z odboru psychológie na posúdenie otázky dôveryhodnosti výpovede svedkyne L. B.. Oba návrhy boli súdom prvého stupňa zamietnuté. Naviac v odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo uvedené z akého dôvodu prvostupňový súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, ani ako sa vysporiadal s rozpormi v tvrdeniach svedkyne L. B., jednak vo vzťahu k jej vlastným rozporným tvrdeniam, ako aj vo vzťahu k záverom znaleckého posudku a k tvrdeniam ostatných svedkov. Na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, najmä na vykonanie rekonštrukcie, alebo alternatívne previerky výpovede svedkyne L. B. na mieste činu, ako aj na zabezpečenie znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, za účelom posúdenia otázky dôveryhodnosti výpovede svedkyne L. B.. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania obžalovaného zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Predpokladom zákonného rozhodnutia je správne zistenie skutkového stavu veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Krajský súd konštatuje, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je preto výrok o vine obžalovaného T. Č. napadnutého rozsudku zatiaľ predčasný. Z procesného spisu možno zistiť, že výsluch obžalovaného T. Č. na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný spôsobom, ktorý určuje Trestný poriadok v § 258 a nasl., vrátane ustanovenia § 258 ods. 4. Ak sa totiž objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona, tak sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa na jeho príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Nakoľko výsluch obžalovaného nebol vedený v súlade so zákonom, predseda senátu mal výsluch obžalovaného prerušiť a prečítať zápisnice o skorších výsluchoch obžalovaného (z 10.08.2010 na č.l. 213 - 218 a z 12.08.2010 na č.l. 197 - 199) za účelom odstraňovania rozporov alebo určiť, aby tieto zápisnice prečítala prokurátorka krajskej prokuratúry. Skoršiu výpoveď je vždy nutné prečítať, nestačí ju „pripomenúť“ alebo „predostrieť“. Účelom je totiž nezrovnalosti vyjasniť a odstrániť. Pri začiatku výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní stranou (prokurátorkou) nepostačilo iba konštatovať, že obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal viackrát a to diametrálne odlišne. Napokon v zápisnici o hlavnom pojednávaní z 05.04.2011 neboli zaznamenané ani všetky otázky, ktoré obžalovanému položila strana (prokurátorka), ktorá ho vypočúvala (na č.l. 513). Z dôkazov, o ktoré sa napadnutý odsudzujúci rozsudok opiera, je aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania z 10.08.2010 (na č.l. 213 - 218). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 05.04.2011 však vyplynulo, že obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a za páchateľa usmrtenia poškodeného označil svedkyňu L. B.Ú.. Za tejto dôkaznej situácie bolo nevyhnutné prečítať výpovede obžalovaného z prípravného konania z 10.08.2010 pred vyšetrovateľom PZ a z 12.08.2010 pred sudcom pre prípravné konanie a zároveň spýtať sa na príčiny rozporov medzi jeho skoršími a neskoršími výpoveďami. Napokon aj podľa zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.) môže senát okresného súdu pri rozhodovaní prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní aj vykonané, t.j. prvostupňový súd má rozhodnúť na základe vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného pojednávania. Odvolací súd ďalej zistil, že ani pri výsluchu svedkyne L. B. na hlavnom pojednávaní sa nepostupovalo dôsledne v súlade s ustanoveniami § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím § 258 ods. 4 Tr. por. vzhľadom na ustanovenie § 261 ods. 4 Tr. por. Pre úplnosť treba dodať, že v čase výsluchu menovanej svedkyne na hlavnom pojednávaní (20.05.2011) nebol ešte účinný zákon č. 262/2011 Z. z., ktorý novelizoval Trestný poriadok aj v týchto citovaných ustanoveniach. Rovnako nepostačovalo skoršiu výpoveď (konfrontáciu obžalovaného so svedkyňou zo 07.10.2010 na č.l. 251 - 257) iba „pripomenúť“ alebo „predostrieť“, ale zápisnica o konfrontácii mala byť svedkyni prečítaná, ku ktorej sa mala vyslúchnutá osoba vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Práve zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom sa má na hlavnom pojednávaní prečítať ako dôkaz za podmienok ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por. (resp. § 258 ods. 4 Tr. por.), pričom nesprávny je aj taký postup, keď sa prečíta len ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. Napokon pri vedení výsluchu svedkyne L. B. sa malo postupovať dôslednejšie predovšetkým v dialógovej časti, ktorá nadväzovala na jej samostatnú výpoveď, aby sa vyjasnili sporné otázky aj vzhľadom na obhajobu obžalovaného, hlavne, kde sa svedkyňa v rozhodnom čase (v momente bodnutia poškodeného nožom) nachádzala, či stále zotrvala v izbe, kde predtým spala, aké tam mala výhľadové pomery do kuchyne, v akých polohách tela sa nachádzali obžalovaný s poškodeným v momente, keď videla bodnutie nožom (stáli, kľačali, ležali alebo boli v inej polohe), ako boli vzájomne otočení (či k sebe čelom alebo jeden čelom a druhý chrbtom, prípadne inak), či videla iba jedno bodnutie, resp. ako ona reagovala na vzniknutú situáciu. Otázky položené svedkyni mali byť zručne formulované, mali byť jasné, stručné, prosté, určité a priame, mali spolu logicky súvisieť a tým mali vypočúvanú viesť k tomu, aby vypovedala pravdu. V tomto naznačenom kontexte nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že svedkyňa L. B. popísala spôsob bodnutia poškodeného v rozpore so závermi znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, keď na položenú otázku stranou (obhajcom), bez ďalšej doplňujúcej otázky odpovedala: „T. stál takto normálne a ten D. ako keby cez niečo prepadol a stál zohnutý pred ním, vtedy T. chytil nôž a bodol ho tam dolu do chrbta.“ Na podklade uvedeného je potrebné, aby okresný súd opätovne nariadil výsluch svedkyne L. B. a zároveň, aby tento bol vykonaný v súlade s Trestným poriadkom, keďže sa jedná o svedkyňu, ktorá môže vniesť svetlo do posudzovanej veci. Na jednej strane treba prisvedčiť tým odvolacím argumentom obžalovaného, že v posudzovanej veci malo dôjsť k pribratiu znalca - psychológa, ktorý by sa vo svojom znaleckom posudku mal vyjadriť k tým faktorom osobnosti svedkyne L. B., ktoré môžu mať vplyv na jej vierohodnosť, na strane druhej treba zdôrazniť, že znalec nie je oprávnený sa vyjadrovať k otázke, ktorá z niekoľkých výpovedí vypočúvanej je vierohodnejšia. Z ustanovenia § 145 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že takéto hodnotenie dôkazov prináleží len súdu, pričom súd je povinný postupovať pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu (svedkyňa pri konfrontácii s obžalovaným za páchateľku skutku označila samu seba), s ohľadom na intelekt a vek svedkyne (v čase skutku mala šestnásť rokov) ako aj jej životnú skúsenosť s užívaním drog, odvolací súd je toho názoru, že už v prípravnom konaní malo dôjsť k znaleckému dokazovaniu znalcom z odvetvia psychológie ku skúmaniu rysov osobnosti svedkyne L. B.. Preto pochybil súd I. stupňa, keď na hlavnom pojednávaní návrh strany (obžalovaného), aby bol pribratý znalec - psychológ k podaniu znaleckého posudku na osobu - svedkyňu L. B. zamietol, pričom ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo okresný súd nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov (§ 168 ods. 1 Tr. por.). V posudzovanej veci totiž nepostačovalo nahradiť znalecké dokazovanie v uvedenom smere iba výsluchom svedka F.. Ľ. U.. Znalec - psychológ by mal v znaleckom posudku osvetliť, či svedkyňa L. B., vzhľadom na svoj vek a intelekt dokázala prežité udalosti objektívne reprodukovať, či sa u nej nezistila tendencia ku konfabuláciám, tendencia zahmlievať, skresľovať a zatajovať ňou vnímané udalosti. Prípadne, či svedkyňa prežité udalosti nevnímala a nereprodukovala subjektivisticky, pod vplyvom svojich negatívnych pocitov a dojmov, resp. či u nej nedošlo k skresleniu skutočností negatívnym smerom (napr. v súvislosti s užívaním drog). Úlohou znalca bude tiež zistiť, či svedkyňa v čase skutku, resp. v čase predsúdneho alebo súdneho konania nebola závislá na inej osobe, prípadne, či takáto osoba so svedkyňou mohla alebo nemohla manipulovať. Či sa dá zistiť motív zmeny výpovede svedkyne L. B. v predsúdnom (prípravnom) konaní, prípadne či išlo o jeden motív alebo viac motívov a či tieto motívy sú prehľadné alebo neprehľadné, ako aj iné dôležité zistenia znalca. Okresnému súdu je potrebné vytknúť aj to, že na hlavnom pojednávaní vecné dôkazy (zaistený nôž a teleskopický obušok) nepredložil stranám a neumožnil obžalovanému k týmto vecným dôkazom sa vyjadriť (§ 270 ods. 1, § 271 ods. 1 Tr. por.) Odvolací súd nepozná ani dôvody, ktoré viedli okresný súd k postupu podľa § 98 ods. 3 Tr. por. t.j. k príkazu vykonať zničenie vecí - noža a teleskopického obuška, hoci odsudzujúci rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Pokiaľ sa obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania domáhal doplniť dokazovanie aj vykonaním rekonštrukcie alebo previerky výpovede svedkyne na mieste činu, k tomu nadriadený súd dodáva, že účel týchto dôkazných prostriedkov (§ 158, § 159 Tr. por.) možno dosiahnuť aj opätovným výsluchom svedkyne L. B. ako aj oboznámením ohliadky miesta činu formou obrazového záznamu (videozáznamu), ktorý bol orgánmi prípravného konania vyhotovený. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní totiž nevyplynulo, že by bol obrazový záznam (videozáznam) ohliadky miesta činu oboznámený aj prostredníctvom technického zariadenia. Pri oboznámení listinných dôkazov sa iba konštatovalo, že súčasťou spisu sú 2 ks CD - nosičov. Krajský súd dáva do pozornosti predovšetkým aktuálny súbor na disku pod číslom 20100810094004 (DVD - nosič). Neuniklo tiež pozornosti odvolaciemu súdu, že vznikol rozpor medzi vyhláseným a vyhotoveným rozsudkom vo výroku o vine. Vo vyhotovenom rozsudku a v jeho rovnopisoch v skutkovej vete boli uvedené slovné spojenia „najprv udrel poškodeného otvorenou do tváre“, hoci malo byť správne uvedené, že „najprv udrel poškodeného otvorenou rukou do tváre“. Iné pochybenie nastalo vo výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, keď sa neaplikovalo ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák., keďže v tomto ustanovení sú upravené podmienky výkonu uloženého ochranného liečenia. Ak sa ukladá ochranné liečenie v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., musí sa vždy rozhodnúť o spôsobe jeho výkonu, t.j. či sa ukladá v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulantnej (R 30/1972). Pri ukladaní ochranného dohľadu sa zasa malo použiť ustanovenie § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. Aplikácia ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. zák. sa v tomto prípade nemala vôbec použiť, keďže tento odsek upravuje fakultatívne uloženie ochranného dohľadu. Záverom krajský súd dodáva, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude nariadiť dokazovanie v naznačenom smere, vrátane opakovania výsluchov obžalovaného T. Č. a svedkyne L. B., doplniť dokazovanie aj pribratím znalca na vypracovanie znaleckého posudku z odvetvia psychológie ohľadom svedkyne L. B.Á., pričom znalec - psychológ je oprávnený iba vyjadriť sa k tým rysom osobnosti svedkyne, ktoré môžu mať vplyv na jej vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď tejto svedkyne je vierohodná alebo nevierohodná. Okresný súd môže nariadiť aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie by navrhli procesné strany. Bude tiež žiaduce, aby okresný súd zabezpečil doplňujúce dôkazy k osobe obžalovaného, aby si vyžiadal aktuálny odpis z registra trestov, prípadne aj hodnotiacu správu na jeho osobu z ústavu na výkon väzby. Odvolací súd považoval postup okresného súdu vo vzťahu k svedkovi F. V. za správny, keď jeho výpoveď z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, keďže boli splnené podmienky zakotvené v ustanovení § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Vzhľadom k tomu, že druhostupňový súd po zrušení napadnutého rozsudku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, bude potrebné v ďalšom konaní znovu využiť všetky inštitúty a opatrenia, ktoré umožňuje Trestný poriadok, aby sa zabezpečila účasť svedka F. V. na hlavnom pojednávaní. Pre prípad, že v ďalšom konaní bude menovaná osoba nezvestná alebo pre dlhodobý pobyt na neznámom mieste nedosiahnuteľná, nemožno znovu vylúčiť postup podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. Krajský súd pripomína súdu I. stupňa, že po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vykonaní ďalších dôkazných prostriedkov, bude nevyhnutné, aby okresný súd pri rozhodovaní dôsledne rešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a tieto hodnotil nielen izolovane, ale aj v ich súhrne po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Na základe vyššie popísaných zistení, súd druhého stupňa rozhodol spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uznesenie sťažnosť nie je prípustná.