Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/141/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010001 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111010001.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného T., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 17.09.2013 sp. zn. 2T/1/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17.09.2013 sp. zn. 2T/1/2011 bol obžalovaný T. uznaný za vinného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v ranných hodinách, asi o 7,00 hod. dňa 10.08.2010 v kuchyni jednoizbového bytu bez označenia na 10. poschodí v obytnom dome na ulici X. v B., po predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodeným D., ktorého dôvodom bola žiarlivosť, najprv udrel poškodeného otvorenou rukou do tváre, potom ho najmenej dvakrát udrel teleskopickým obuškom do chrbta, po čom ho sotil do kuchyne, kde ho v rýchlom slede za sebou, rôznou intenzitou a prudkosťou kuchynským nožom s drevenou rúčkou, ktorý mal čepeľ dlhú 16 cm, sedemkrát bodol do oblasti chrbta, čím mu spôsobil krvácavý šok v dôsledku zakrvácania do pohrudnicových dutín, brušnej dutiny a navonok z bodných rán chrbta prenikajúcich do hrudnej a brušnej dutiny s poranením pľúc, medzirebrových ciev, obličkovej žily a podžalúdkovej žľazy, ktorému zraneniu poškodený na mieste činu podľahol. Za uvedený obzvlášť závažný zločin bol obžalovanému podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody poškodenému F., I. vo výške 416,38 euro. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný T.. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na skutočnosť, že jeho návrhy na pribratie znalca - psychiatra na posúdenie, či užívaním drog mohlo dôjsť u svedkyne L. k skresleniu vnímaných skutočností, ako aj vykonanie rekonštrukcie, resp. previerky výpovede na mieste, súd prvého stupňa zamietol. Podľa názoru odvolateľa, okresný súd takýmto spôsobom postupoval neoprávnene a na základe nesprávnej úvahy. Znalkyňa Mgr. Oľga Tomišová vo svojom znaleckom posudku totiž uviedla, že posúdenie, do akej miery je vnímanie svedkyne ovplyvnené užívaním drog je v kompetencii znalca - psychiatra. Z pohľadu obhajoby obžalovaného práve z dôvodu nevykonania ním navrhovaných dôkazov, pretrváva relevantný rozpor v tvrdeniach svedkyne L. s ostatnými svedkami prítomnými na mieste činu, ako aj s jeho vlastnými tvrdeniami. Podstatný rozpor vo výpovediach svedkyne pretrváva tak v označení osoby páchateľa, ako aj v spôsobe spáchania skutku. Svedkyňa vo svojej výpovedi označila za páchateľa tak jeho (obžalovaného), ako aj seba, pričom spôsob spáchania skutku, najmä postavenie útočníka a obete, zasadenie bodných rán, spoločný zápas obete a útočníka popisovala odlišne a v rozpore so svedeckými výpoveďami ako aj znaleckým dokazovaním MUDr. Kuruca a MUDr. Lenka. Ostatné osoby prítomné v byte v čase skutku nevedeli presnejšie popísať rozostavenie a pohyb svedkyne L. počas skutku. Podľa kamerového záznamu oboznámeného na hlavnom pojednávaní zo 17.09.2013 sa v byte nachádzali rôzne prekážky, napr. neprehľadná stena zo sklobetónu, či iné predmety cloniace vo výhľade prítomných osôb. Samotné prehranie kamerového záznamu neposkytlo dostatočný záver o tom, kde sa ktorá osoba nachádzala a ktoré skutočnosti mohla zo svojho postavenia pozorovať. Zamietnutie podstatného dôkazného prostriedku akým je rekonštrukcia podľa § 159 Tr. por. spôsobuje pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu I. stupňa. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil názor, že výrok o vine je chybný, nakoľko sa súd I. stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nevykonal všetky dostupné dôkazy v záujme vylúčiť pochybnosti o správnosti skutkových zistení výroku o vine a preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 Tr. por. v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a podľa ustanovenia § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, najmä na vykonanie výsluchu obžalovaného, pribratie znalca-psychiatra, rekonštrukcie podľa § 159 Tr. por. alebo alternatívne previerky výpovede L. na mieste činu podľa § 158 Tr. por. V ďalšom osobitnom podaní označenom ako „doplnenie dôvodov“ obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dal do pozornosti odvolaciemu súdu to, že dňa 25.01.2011 sa na okresnom súde uskutočnilo verejné zasadnutie za účelom predbežného prejednania obžaloby a rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby. Okrem predsedu senátu boli v predmetnej veci určení prísediaci Ing. Pavol Ščepán a Florián Hutár. Termín hlavného pojednávania bol následne nariadený na deň 04.03.2011, kde boli určení prísediaci Ing. Pavol Ščepán a Florián Hutár, pričom po vyvolaní veci bolo toto hlavné pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti jedného z prísediacich (Florián Hutár). Následné hlavné pojednávanie v termíne 05.04.2011 už bolo vykonané v zmenenej zostave prísediacich (Ing. Peter Bóna a Ing. Pavol Ščepán). V uvedenom zložení boli vykonané všetky odročené hlavné pojednávania a bolo rozhodnuté aj vo veci samej. Odvolateľ poukázal v tomto smere na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 16.10.2013 sp. zn. 3Tdo 23/2013 podľa ktorého, vyššie naznačený postup nie je v súlade s ústavou garantovaným právom uvedeným v čl. 48 podľa ktorého, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a uvedené právo je základ spravodlivého procesu. Na základe vyššie uvedených záverov, mal aj v prejednávanej veci konať zákonný senát okresného súdu v zložení predsedu senátu JUDr. Jaroslava Dutka a prísediacich Ing. Pavla Ščepána a Floriána Hutára a nie senát určený na vykonanie následného hlavného pojednávania. Predmetné pochybenie predstavuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ako aj dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Obžalovaný T. odvolanie odôvodnil aj vlastným podaním, v ktorom predovšetkým namietal, že súd I. stupňa nenariadil ním navrhnuté dôkazy a to vykonanie rekonštrukcie, výsluchy svedkov H. ako aj konfrontácie medzi ním a uvedenými svedkami, ďalej výsluchy svedkov P., pribratie znalcov-psychiatrov a znalcov-psychológov vo vzťahu k svedkom Q. nakoľko ide o drogovo závislé osoby a napokon výsluch spracovateľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ. V ďalšom rade odvolateľ spochybnil závery súdu I. stupňa o jeho vine. Podľa jeho názoru, okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a to svedecké výpovede B.. Obžalovaný vo svojom písomnom podaní podrobne rozobral dôkaznú situáciu, poukázal na výpovede vyššie menovaných svedkov, pričom tieto dôkazné prostriedky spochybnil, hlavne výpoveď svedkyne B.. Obžalovaný vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že sa dôsledne neriadil zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Podľa jeho názoru, okresný súd pochybil, keď opomenul vykonať jeho opätovný výsluch v procesnom postavení obžalovaného. Napokon ani výsluch svedkyne L. nebol v konaní po zrušení rozsudku realizovaný v súlade s Trestným poriadkom, nakoľko nebola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi ním a svedkyňou B. z dôvodu odstraňovania rozporov medzi skoršou a neskoršou výpoveďou menovanej svedkyne. Záverom obžalovaný namietal nezákonné zloženie senátu na hlavnom pojednávaní, keďže na verejnom zasadnutí, kedy bola obžaloba predbežne prejednaná bolo iné zloženie senátu, ktoré sa malo zachovať aj na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ došlo na hlavnom pojednávaní k zmene v zložení senátu oproti zloženiu senátu na verejnom zasadnutí, bol porušený princíp zákonného zloženia senátu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, aby boli vykonané všetky ním navrhnuté dôkazy. Z vyjadrenia prokurátorky k odvolaniu obžalovaného vyplynulo, že odvolateľ v odôvodnení svojho odvolania v podstate opakoval svoju obranu prednesenú na súde I. stupňa, pričom touto obhajobou sa okresný súd náležite vysporiadal v dôvodoch svojho odsudzujúceho rozsudku. Prokurátorka vyslovila presvedčenie, že obžalovaného nespochybniteľne usvedčujú všetci tí vypočutí svedkovia, ktorí sa nachádzali v rozhodnom čase na mieste činu. Rovnako bolo jednoznačne preukázané, že zo strany obžalovaného G. došlo k cielenému ovplyvňovaniu vyšetrovania vo svoj prospech (k navádzaniu svedkov), smerujúce k preneseniu jeho viny na svedkyňu L.. Z ďalšieho vyjadrenia prokurátorky k doplnenému odvolaniu obžalovaného vyplynulo, že hlavné pojednávanie nariadené na deň 04.03.2011, kedy boli určení prísediaci Ing. Ščepán a Hutár sa neuskutočnilo, nakoľko v tom čase bol práceneschopný prísediaci Hutár, ktorý neskôr aj zomrel. Hlavné pojednávanie na ktorom sa vykonávali všetky meritórne úkony sa uskutočnilo v nezmenenom zložení prísediacich a to Ing. Bónu a Ing. Ščepána. V tomto zložení senátu (prísediacich) bol aj vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Prokurátorka na základe uvedeného, považovala argumentáciu obžalovaného T. o nezákonnom zložení senátu za neopodstatnenú a nedôvodnú. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 295 ods. 2 Tr. por. doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného T.. Obžalovaný na verejnom zasadnutí však vyhlásil, že v danej trestnej veci vypovedať nebude. Na základe § 298 Tr. por. s použitím ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď obžalovaného T. z prípravného konania na č.l. 213-218 ako aj na č.l. 199, konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou L. z prípravného konania na č.l. 251-257 a napokon výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania na č.l. 511-516. Odvolací súd tiež na verejnom zasadnutí postupom podľa § 295 ods. 2 Tr. por. s použitím § 269 Tr. por. prečítal odpis registra trestov na obžalovaného, vyžiadaného dňa 16.09.2013, zoznamy prísediacich z rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2011 a rok 2014, ako aj správu predsedníčky Okresného súdu Bratislava I z 21.01.2014 sp. zn. Spr. 3025/2014. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania z októbra 2013 ako aj z decembra 2013. Poukázal, že vytýkané pochybenia prvostupňového súdu, ktoré boli konštatované v písomných dôvodoch podaného odvolania zakladajú aj dovolacie dôvody. V tomto smere preto navrhol, aby krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že námietka obžalovaného o nezákonnom zložení senátu, ktorý rozhodoval na súde I. stupňa je nedôvodná. Prísediaci Florián Hutár sa zúčastnil iba verejného zasadnutia o predbežnom prejednaní obžaloby, pričom celé hlavné pojednávanie sa vykonalo v nezmenenom zložení senátu a zákonným sudcom bol predseda senátu JUDr. Stanislav Dutko. Prokurátorka ďalej zdôraznila, že pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní argumentuje tým, že predmetný skutok spáchala svedkyňa B. a nie on, tak ide len o opakované účelové tvrdenia. Prokurátorka poukázala na skutočnosť, že svedkovia Q. potvrdili tú časť výpovede svedkyne B., že v čase skutku, keď bolo z kuchyne počuť: „Au, bodol si ma, prepichol si mi pľúca!“, svedkyňa B. sa zdržiavala pod oknom v priestore izby a nie v kuchyni. Pri realizovaní obrazového záznamu ohliadky miesta činu počas súdneho konania, bolo reálne vidieť vzdialenosť medzi izbou a kuchyňou, pričom z tohto videozáznamu bolo možné vyvodiť, že svedkyňa B. nebola fyzicky schopná predmetný skutok vykonať. Prokurátorka konštatovala, že obžalovaný počas trestného stíhania ovplyvňoval svedkov, aby potvrdili jeho verziu, že predmetný skutok nespáchal on, ale ho spáchala svedkyňa B.. Obžalovaný sľuboval svedkyni B. beztrestnosť a nakoľko s obžalovaným mala dôverný vzťah ako partnerka, počas konfrontácie s ním, vzala vinu na seba. Prokurátorka vyslovila záver, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná produkovanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní. Poukázala aj na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, kde znalkyňa Mgr. Oľga Tomišová sa vyjadrovala k motívu zmeny výpovede svedkyne L. v prípravnom konaní. Poukázala tiež na správnosť právnej kvalifikácie konštatovanej v napadnutom rozsudku a to vzhľadom na početnosť zranení a nenapraviteľný následok. Prokurátorka vyslovila názor, že aj výroky o treste a o ochranných opatreniach napadnutého rozsudku sú správne a zákonné. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol. Zástupkyňa poškodenej organizácie na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konštatovala, že výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaviazaný uhradiť spôsobenú škodu F. vo výške 416,38 euro, je správny a zodpovedá stavu veci. Obžalovaný T. na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom iba uviedol, že sa pripája ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prv ako si začal plniť svoju prieskumnú povinnosť voči napadnutému rozsudku, bol povinný najprv zistiť, či neprichádzal do úvahy postup podľa § 316 ods. 3 písm. a/ Tr. por. t.j. zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa, pokiaľ by sa preukázalo, že okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení senátu. Krajský súd síce rešpektuje stranou predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho zo dňa 16.10.2013 sp. zn. 3Tdo 23/2013, avšak na strane druhej treba konštatovať, že závery tohto dovolacieho súdu o nezákonnom zložení senátu v inej trestnej veci, nemožno aplikovať na trestnú vec obžalovaného T.. Nejde totiž o dva identické prípady. V posudzovanom trestnej veci došlo k situácii, že jeden z prvotne určených prísediacich (Florián Hutár) zostal dlhodobo práceneschopný, pričom jeho práceneschopnosť sa nedala ani termínovať. Napokon tento prísediaci v apríli roku 2012 zomrel. Meritórne úkony nariadené v rámci hlavného pojednávania sa preto nemohli reálne vykonávať za prítomnosti tohto prísediaceho, hoci vyššie menovaný prísediaci bol pôvodne určený za člena senátu, ktorý konal a rozhodoval na verejnom zasadnutí v rámci predbežného prejednania obžaloby. Akékoľvek ďalšie úvahy o nezákonnom zložení senátu v danej trestnej veci sú z tohto pohľadu irelevantné. K naznačenej problematike krajský súd ešte dodáva, že pokiaľ ide o tzv. pravidlo nezameniteľnosti zloženia senátu, ktoré sa vyvodzuje zo zásady ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr. por.), zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.) a ktoré je zvýraznené aj v ustanovení § 277 ods. 5 Tr. por. treba konštatovať, že podstatou tohto pravidla je to, že na rozhodovaní vo veci sa môže podieľať len sudca (prísediaci), ktorý sa hlavného pojednávania zúčastnil od začiatku až do jeho konca. Práve toto pravidlo má zabezpečiť, aby vo veci rozhodoval senát, pred ktorým boli vykonávané dôkazy a to na základe svojho bezprostredného dojmu zo všetkých vykonaných dôkazov. Z obsahu súdneho spisu sa napokon dá zistiť, že samotné hlavné pojednávanie v danej trestnej veci sa vykonávalo v rovnakom zložení senátu, pričom predsedom senátu bol JUDr. Stanislav Dutko a prísediacimi boli Ing. Pavol Ščepán a Ing. Peter Bóna. K zmene v zložení senátu nedošlo ani v konaní po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Ako už bolo vyššie konštatované, odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Tr. por. konanie doplnil dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť a zistil, že odvolanie obžalovaného T. nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd už rozhodol odsudzujúcim rozsudkom zo 16.03.2012 č. k. 2T/1/2011- 740. Z podnetu odvolania obžalovaného T., odvolací súd uznesením z 06.09.2012 pod sp. zn. 4To/83/2012 z hora citovaný rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že výsluch obžalovaného T. na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný spôsobom, ktorý určuje Trestný poriadok v § 258 a nasl., vrátane ustanovenia § 258 ods. 4. Ak sa totiž objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona, tak sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo jej časť prečíta. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa na jeho príčinu. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Nakoľko výsluch obžalovaného nebol vedený v súlade so zákonom, predseda senátu mal výsluch obžalovaného prerušiť a prečítať zápisnice o skorších výsluchoch obžalovaného (z 10.08.2010 na č.l. 213 - 218 a z 12.08.2010 na č.l. 197 - 199) za účelom odstraňovania rozporov alebo určiť, aby tieto zápisnice prečítala prokurátorka krajskej prokuratúry. Skoršiu výpoveď je vždy nutné prečítať, nestačí ju „pripomenúť“ alebo „predostrieť“. Účelom je totiž nezrovnalosti vyjasniť a odstrániť. Pri začiatku výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní stranou (prokurátorkou) nepostačilo iba konštatovať, že obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal viackrát a to diametrálne odlišne. Napokon v zápisnici o hlavnom pojednávaní z 05.04.2011 neboli zaznamenané ani všetky otázky, ktoré obžalovanému položila strana (prokurátorka), ktorá ho vypočúvala (na č.l. 513). Z dôkazov, o ktoré sa napadnutý odsudzujúci rozsudok opieral, bola aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania z 10.08.2010 (na č.l. 213 - 218). Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 05.04.2011 však vyplynulo, že obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku a za páchateľa usmrtenia poškodeného označil svedkyňu L. Za tejto dôkaznej situácie bolo nevyhnutné prečítať výpovede obžalovaného z prípravného konania z 10.08.2010 pred vyšetrovateľom PZ a z 12.08.2010 pred sudcom pre prípravné konanie a zároveň spýtať sa na príčiny rozporov medzi jeho skoršími a neskoršími výpoveďami. Napokon aj podľa zásady bezprostrednosti (§ 2 ods. 19 Tr. por.) môže senát okresného súdu pri rozhodovaní prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní aj vykonané, t.j. prvostupňový súd má rozhodnúť na základe vytvorenia si bezprostredného názoru z vykonaného pojednávania. Odvolací súd vytkol okresnému súdu tiež to, že pri výsluchu svedkyne L. na hlavnom pojednávaní sa nepostupovalo dôsledne v súlade s ustanoveniami § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. s použitím § 258 ods. 4 Tr. por. vzhľadom na ustanovenie § 261 ods. 4 Tr. por. Nepostačovalo skoršiu výpoveď (konfrontáciu obžalovaného so svedkyňou zo 07.10.2010 na č.l. 251 - 257) iba „pripomenúť“ alebo „predostrieť“, ale zápisnica o konfrontácii mala byť svedkyni prečítaná, ku ktorej sa mala vyslúchnutá osoba vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Práve zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom sa má na hlavnom pojednávaní prečítať ako dôkaz za podmienok ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por. (resp. § 258 ods. 4 Tr. por.), pričom nesprávny je aj taký postup, keď sa prečíta len ako listinný dôkaz podľa § 269 Tr. por. Napokon pri vedení výsluchu svedkyne L. sa malo postupovať dôslednejšie predovšetkým v dialógovej časti, ktorá nadväzovala na jej samostatnú výpoveď, aby sa vyjasnili sporné otázky aj vzhľadom na obhajobu obžalovaného, hlavne, kde sa svedkyňa v rozhodnom čase (v momente bodnutia poškodeného nožom) nachádzala, či stále zotrvala v izbe, kde predtým spala, aké tam mala výhľadové pomery do kuchyne, v akých polohách tela sa nachádzali obžalovaný s poškodeným v momente, keď videla bodnutie nožom (stáli, kľačali, ležali alebo boli v inej polohe), ako boli vzájomne otočení (či k sebe čelom alebo jeden čelom a druhý chrbtom, prípadne inak), či videla iba jedno bodnutie, resp. ako ona reagovala na vzniknutú situáciu. Otázky položené svedkyni mali byť zručne formulované, mali byť jasné, stručné, prosté, určité a priame, mali spolu logicky súvisieť a tým mali vypočúvanú viesť k tomu, aby vypovedala pravdu. Na podklade uvedeného krajský súd vyslovil požiadavku, aby okresný súd opätovne nariadil výsluch svedkyne L. a zároveň, aby tento bol vykonaný v súlade s Trestným poriadkom, keďže sa jedná o svedkyňu, ktorá môže vniesť svetlo do posudzovanej veci. Na jednej strane krajský súd prisvedčil tým odvolacím argumentom obžalovaného, že v posudzovanej veci malo dôjsť k pribratiu znalca - psychológa, ktorý by sa vo svojom znaleckom posudku mal vyjadriť k tým faktorom osobnosti svedkyne L., ktoré môžu mať vplyv na jej vierohodnosť, na strane druhej zdôraznil, že znalec nie je oprávnený sa vyjadrovať k otázke, ktorá z niekoľkých výpovedí vypočúvanej je vierohodnejšia. Z ustanovenia § 145 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že takéto hodnotenie dôkazov prináleží len súdu, pričom súd je povinný postupovať pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Vzhľadom na vzniknutú dôkaznú situáciu (svedkyňa pri konfrontácii s obžalovaným za páchateľku skutku označila samu seba), s ohľadom na intelekt a vek svedkyne (v čase skutku mala šestnásť rokov) ako aj jej životnú skúsenosť s užívaním drog, odvolací súd vyslovil, že už v prípravnom konaní malo dôjsť k znaleckému dokazovaniu znalcom z odvetvia psychológie ku skúmaniu rysov osobnosti svedkyne L.. Preto pochybil súd I. stupňa, keď na hlavnom pojednávaní návrh strany (obžalovaného), aby bol pribratý znalec - psychológ k podaniu znaleckého posudku na osobu - svedkyňu L. zamietol, pričom ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, prečo okresný súd nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov (§ 168 ods. 1 Tr. por.). V posudzovanej veci totiž nepostačovalo nahradiť znalecké dokazovanie v uvedenom smere iba výsluchom svedka F.. Krajský súd nariadil, aby znalec - psychológ v znaleckom posudku osvetlil, či svedkyňa L., vzhľadom na svoj vek a intelekt dokázala prežité udalosti objektívne reprodukovať, či sa u nej nezistila tendencia ku konfabuláciám, tendencia zahmlievať, skresľovať a zatajovať ňou vnímané udalosti. Prípadne, či svedkyňa prežité udalosti nevnímala a nereprodukovala subjektivisticky, pod vplyvom svojich negatívnych pocitov a dojmov, resp. či u nej nedošlo k skresleniu skutočností negatívnym smerom. Znalec by mal zistiť, či svedkyňa v čase skutku, resp. v čase predsúdneho alebo súdneho konania nebola závislá na inej osobe, prípadne, či takáto osoba so svedkyňou mohla alebo nemohla manipulovať. Či sa dá zistiť motív zmeny výpovede svedkyne L. v predsúdnom (prípravnom) konaní, prípadne či išlo o jeden motív alebo viac motívov a či tieto motívy sú prehľadné alebo neprehľadné, ako aj iné dôležité zistenia znalca. Okresnému súdu vytkol odvolací súd aj to, že na hlavnom pojednávaní vecné dôkazy (zaistený nôž a teleskopický obušok) nepredložil stranám a neumožnil obžalovanému k týmto vecným dôkazom sa vyjadriť (§ 270 ods. 1, § 271 ods. 1 Tr. por.) Pokiaľ sa obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania domáhal doplniť dokazovanie aj vykonaním rekonštrukcie alebo previerky výpovede svedkyne na mieste činu, k tomu nadriadený súd dodal, že účel týchto dôkazných prostriedkov (§ 158, § 159 Tr. por.) možno dosiahnuť aj opätovným výsluchom svedkyne L. ako aj oboznámením ohliadky miesta činu formou obrazového záznamu (videozáznamu), ktorý bol orgánmi prípravného konania vyhotovený. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní totiž nevyplynulo, že by bol obrazový záznam (videozáznam) ohliadky miesta činu oboznámený aj prostredníctvom technického zariadenia. Pri oboznámení listinných dôkazov sa iba konštatovalo, že súčasťou spisu sú 2 ks CD - nosičov. Krajský súd dal do pozornosti predovšetkým aktuálny súbor na disku pod číslom XXXXXXXXXXXXXX (DVD - nosič). Odvolací súd poukázal aj na rozpor medzi vyhláseným a vyhotoveným rozsudkom vo výroku o vine. Vo vyhotovenom rozsudku a v jeho rovnopisoch v skutkovej vete boli uvedené slovné spojenia „najprv udrel poškodeného otvorenou do tváre“, hoci malo byť správne uvedené, že „najprv udrel poškodeného otvorenou rukou do tváre“. Iné pochybenie nastalo vo výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, keď sa neaplikovalo ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák., keďže v tomto ustanovení sú upravené podmienky výkonu uloženého ochranného liečenia. Ak sa ukladá ochranné liečenie v zmysle § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., musí sa vždy rozhodnúť o spôsobe jeho výkonu, t.j. či sa ukladá v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo ambulantnej (R 30/1972). Pri ukladaní ochranného dohľadu sa zasa malo použiť ustanovenie § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. Aplikácia ustanovenia § 76 ods. 2 Tr. zák. sa v tomto prípade nemala vôbec použiť, keďže tento odsek upravuje fakultatívne uloženie ochranného dohľadu. Záverom svojho zrušujúceho uznesenia druhostupňový súd dodal, že úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude nariadiť dokazovanie v naznačenom smere, vrátane opakovania výsluchov obžalovaného T. a svedkyne L., doplniť dokazovanie aj pribratím znalca na vypracovanie znaleckého posudku z odvetvia psychológie ohľadom svedkyne L. pričom znalec - psychológ je oprávnený vyjadriť sa iba k tým rysom osobnosti svedkyne, ktoré môžu mať vplyv na jej vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď tejto svedkyne je vierohodná alebo nevierohodná. Okresný súd môže nariadiť aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie by navrhli procesné strany. Krajský súd napokon dal pokyn, aby okresný súd zabezpečil doplňujúce dôkazy k osobe obžalovaného, aby si vyžiadal aktuálny odpis z registra trestov, prípadne aj hodnotiacu správu na jeho osobu z ústavu na výkon väzby. Súd I. stupňa v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 06.09.2012 sp. zn. 4To/83/2012 nariadil opätovný výsluch svedkyne L. na hlavnom pojednávaní, do konania pribral znalca na vypracovanie znaleckého posudku z odvetvia psychológie ohľadom svedkyne L. pričom súd nariadil, aby znalec - psychológ bol na hlavnom pojednávaní osobne vypočutý k písomne podanému znaleckému posudku a tiež oboznámil ohliadku miesta činu formou obrazového záznamu (videozáznamu), ktorý bol orgánmi prípravného konania vyhotovený. Napokon okresný súd nariadil aj výsluch svedka F. a postupom podľa § 263 ods. 3 Tr. por. prečítal výpoveď svedka F. z prípravného konania. Prvostupňový súd však opomenul nariadiť výsluch obžalovaného T. napriek tomu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení dal záväzný pokyn opakovať aj tento dôkazný prostriedok. Pokiaľ okresný súd v konaní po zrušení rozsudku iba prečítal skoršie výpovede obžalovaného T. a to dokonca mimo rámca riadneho kontradiktórneho výsluchu, tento zvolený postup nebolo možné označiť za správny a súladný so zákonom. Takéto procesné pochybenie krajský súd napravil spôsobom, že sám na verejnom zasadnutí v rámci odvolacieho konania, nariadil výsluch obžalovaného T. (§ 295 ods. 2 Tr. por. s použitím § 258 Tr. por.) pričom treba dodať, že obžalovaný odmietol vypovedať. Následne došlo k prečítaniu jeho výpovedí v jednotlivých fázach trestného konania, vrátane tých doznávajúcich, keďže žiadna z nich netrpela procesnými vadami. Odvolací súd ohľadom ustálenia viny obžalovaného T. konštatuje, že obžalovaný v prvotných výpovediach z prípravného konania (výsluch pred vyšetrovateľom z 10.08.2010 za prítomnosti jeho obhajcu a výsluch pred sudcom pre prípravné konanie z 12.08.2010) sa k spáchaniu žalovaného skutku priznal a na svoju obhajobu nič podstatné neuviedol. Jeho zmenu výpovede, či už pri konfrontácii so svedkyňou L. v prípravnom konaní alebo pri výsluchu v súdnom konaní, odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti a túto preniesť práve na svedkyňu Dominiku Brtáňovú, s ktorou mal partnerský vzťah. Obžalovaný okrem svojich skorších doznávajúcich sa výpovedí z prípravného konania bol usvedčovaný nielen výpoveďou svedkyne L. z prípravného konania (výsluch z 10.08.2010) a jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ale aj výpoveďami svedkov V., ktorí zhodne potvrdili, že v kritickom momente, kedy malo dôjsť k opakovanému bodnutiu nožom do tela poškodeného zo strany inej osoby, svedkyňa L. sa nenachádzala v kuchyni, ale sedela v obývacej miestnosti na matracoch. Napokon svedkovia V. zhodne potvrdili, že vzhliadli obžalovaného T. vychádzať z kuchyne a v rukách držal zakrvavený nôž. Pokiaľ svedkyňa L. počas konfrontácie s obžalovaným zmenila svoju skoršiu výpoveď a tvrdila, že predmetný skutok spáchala ona a nie obžalovaný T. tak túto zmenu výpovede náležite vysvetlila v súdnom konaní po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby ho znovu opakovať. Treba dať do pozornosti aj znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa-psychologička Mgr. Oľga Tomišová, pričom jeho závery neboli spochybnené ani obžalovaným. Krajský súd nepovažuje za potrebné doplniť dokazovanie pribratím znalcov-psychiatrov na skúmanie duševného stavu svedkyne L., či iných svedkov, ktorí sa v čase skutku nachádzali na mieste činu. Znovu krajský súd zdôrazňuje, že iba súd môže posúdiť vierohodnosť svedka, pričom riešenie takto naznačenej otázky znalcovi neprináleží. Pokiaľ odvolateľ namietal, že v konaní po zrušení rozsudku sa v rámci opätovného výsluchu svedkyne L. na hlavnom pojednávaní znovu neprečítala zápisnica o konfrontácii medzi ním a svedkyňou, tak v tomto smere sú jeho výhrady namieste. Na strane druhej treba konštatovať, že výsluch menovanej svedkyne v konaní po zrušení rozsudku bol vykonaný v potrebnom rozsahu, pričom bol zachovaný aj princíp kontradiktórnosti. Svedkyňa v dostatočnej miere, logicky i zrozumiteľne vysvetlila, prečo počas konfrontácie zmenila svoju skoršiu výpoveď, v ktorej usvedčovala zo spáchania skutku práve obžalovaného. Z obsahu svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní sa dalo vyvodiť, že svedkyňa L. si dobre pamätala svoje výpovede v jednotlivých fázach trestného konania, vrátane vykonanej konfrontácie medzi ňou a obžalovaným a dokázala vzniknuté rozpory vo výpovediach vysvetliť i ozrejmiť. Aj odvolací súd uveril tvrdeniu svedkyne L. z hlavného pojednávania, že počas konfrontácie medzi ňou a obžalovaným vypovedala účelovo a tendenčne, keďže bola pod vplyvom obžalovaného, s ktorým mala vytvorený partnerský vzťah. Vzhľadom na povahu chyby postupu pred okresným súdom počas výsluchu svedkyne L. na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku, jej opätovný výsluch v ďalšom konaní by bol len formálny. Dotknuté údaje, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu už na hlavnom pojednávaní odzneli. Napokon súd I. stupňa pri hodnotení dôkazov, výpoveď menovanej svedkyne počas konfrontácie s obžalovaným abstrahoval (neprihliadol na túto výpoveď), pričom vychádzal len z ostatných jej výpovedí v jednotlivých štádiách trestného konania. Čo sa týka ďalšej požiadavky odvolateľa, aby došlo k rekonštrukcii podľa § 159 Tr. por. alebo k previerke výpovede svedkyne L. na mieste činu podľa § 158 Tr. por., odvolací súd dodáva, že sa uvedenými požiadavkami obžalovaného už zaoberal vo svojom rozhodnutí z 06.12.2012 sp. zn. 4To/83/2012. Teraz uzatvára, že účel týchto dôkazných prostriedkov sa dosiahol jednak opätovným výsluchom svedkyne L. ako aj oboznámením ohliadky miesta činu formou obrazového záznamu (videozáznamu), ktorý bol už pred súdom I. stupňa realizovaný. Krajský súd k ďalším odvolacím námietkam obžalovaného poznamenáva, že v danom prípade nedošlo k podstatným rozporom medzi výpoveďou svedkyne L. a závermi znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva (znalecký posudok vypracovali znalci MUDr. Roman Kuruc a MUDr. Martin Lenko). Takéto výhrady odvolací súd považoval za neopodstatnené, ktoré nezodpovedali stavu veci. Na základe uvedeného možno preto uzavrieť, že pred súdmi prvého a druhého stupňa boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci. Výsledky dokazovania vykonané v súdnom konaní vyzneli jednoznačne. V danej veci bola daná existencia ucelenej reťaze či už priamych alebo nepriamych dôkazov, z ktorých bolo možné vyvodiť bezpečný záver, že predmetný skutok spáchal obžalovaný T.. Súd I. stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania, keď obžalovaného T. uznal za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Pri skúmaní výrokov o treste a ochranných opatrení, krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu nielen uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj ochranného dohľadu, ktorý bol v danom prípade obligatórny a napokon aj uloženého ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho nenapraviteľný následok (smrť poškodeného), zavinenie, pohnútku, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Nepochybil okresný súd, keď vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, pričom nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Za situácie, keď prevažoval pomer priťažujúcich okolností, prichádzalo do úvahy zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanej veci sa preto vychádzalo z upravenej trestnej sadzby od 16 rokov a 8 mesiacov do 20 rokov a v jej rámci bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 19 rokov. Takto uložený trest odňatia slobody vychádzal zo zásad ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. a zahrňoval tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Pri splnení podmienok § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. okresný súd nepochybil, keď uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, ako aj s prihliadnutím na povahu chorobného stavu a možnosti liečby. Uloženie ochranného dohľadu na dobu 3 roky je tiež zákonné a správne. Stavu veci a zákonu rovnako zodpovedá výrok o náhrade škody, nakoľko poškodená organizácia si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas, pričom ide o nárok, ktorý je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného T.. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadny zákonný dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku, odvolanie obžalovaného T. postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodne podané zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.