Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/241/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111240263 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111240263.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci maloletej B. M. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Kanady a Slovenskej republiky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - T. R. M., bytom M. XX, C., zast. NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - A. M. M., bytom XXX, XX B. D. K., L., B., L., R. XEX, zast. JUDr. Andreou Císarovou, advokátkou, so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.3.2012, č.k. 1P/239/2011-226, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletej B. M. M., nar. XX.XX.XXXX, na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu do E.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že mal preukázané, že maloletá B. má XX rokov, na K. sa nepretržite zdržiava od februára XXXX a je držiteľom Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodom. Narodila sa dňa XX.XX.XXXX počas manželstva rodičov, ktorí žili v spoločnom rodinnom dome v L., spoločne hospodárili a otec vykonával svoje rodičovské práva. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je v súlade s tvrdením otca E., čo matka v konaní ani nepopierala. Matka na K. s dieťaťom vycestovala so súhlasom otca maloletej, ktorý bol z jeho strany daný do XX.XX.XXXX z vážnych rodinných dôvodov. Od XX.XX.XXXX sa matka s dieťaťom zdržiava na území K. republiky bez súhlasu otca, ktorý sa s premiestnením dieťaťa nezmieril, nesúhlasí s ďalším pobytom maloletej na území K. a žiada nariadiť jej návrat. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že v čase odchodu matky s maloletou na K. bol otec maloletej nezamestnaný, na jeho majetok bol vyhlásený bankrot, túto skutočnosť otec nepoprel. Rodina tak zostala bez príjmu, pričom rodičia maloletej museli predávať svoje hnuteľné veci a napokon aj nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý sa otcovi podarilo predať v čase, keď sa matka s maloletou zdržiavala na území K., v K. XXXX. Vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo vážne rozvrátené, preto na návrh matky prebieha konanie o rozvod manželstva pred Okresným súdom Bratislava IV. Otec inicioval konanie pred kanadským súdom Court of Queenś Bench Alberta, ktorý rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX predbežne zveril maloletú do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude výlučným vlastníkom spoločného motorového vozidla a má výlučné právo využívať všetky hnuteľné veci patriace manželom, ako i všetko vlastníctvo dieťaťa. Otec maloletej je zamestnaný, býva v dvojizbovom byte. Uviedol, že matke s maloletou umožní do ukončenia súdnych konaní pred kanadskými súdmi bývať v uvedenom byte s tým, že matku odkázal na vybavenie si sociálnych dávok, pričom otec žiadnym spôsobom negarantoval akékoľvek finančné plnenia a zabezpečenia pre matku a najmä pre potreby maloletej, nepreukázal súdu možnosti priznania a výšku sociálnych dávok alebo iného príjmu, na ktoré by matka mohla mať po návrate nárok. Matka uviedla, že v Kanade jej boli poskytnuté sociálne dávky v sume XXX dolárov mesačne, pričom všetky odôvodnené potreby dieťaťa predstavujú náklad cca XXXX dolárov mesačne. Za obdobie od februára XXXX má maloletá zo strany matky zabezpečenú výbornú starostlivosť, rehabilitácie a odbornú lekársku liečbu. Prostredníctvom zdravotnej poisťovne Dôvera sú maloletej hradené všetky potrebné zdravotnícke pomôcky dennej potreby, ako invalidný vozík a bicykel. Maloletá navštevuje povinnú školskú dochádzku, v škole sa jej páči, napreduje a rozpráva po K.. Matka má vytvorené všetky podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa, čo bolo preukázané prešetrením pomerov v rodine u matky, 11CoP 241/2012-267 pričom matka nebráni styku otca s dieťaťom, ktorý počas pobytu na K. sa s dieťaťom denne stretával. Danom prípade súd prvého stupňa neaplikoval nariadenie Brusel II bis, na ktorého predpisy a ustanovenia otec vo svojom návrhu poukázal. Nariadenie Brusel II bis, na viacerých miestach definuje alebo inak spomína, že sa týka členských štátov EÚ (okrem Dánska), či už pre právomoc, alebo pre uznanie a výkon alebo aj konkrétne vo veciach, na ktoré sa vzťahuje Dohovor. Vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ sa naďalej uplatňuje Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a medzinárodné dohovory, ktoré majú pred vnútroštátnym zákonom prednosť, čo je v danom prípade Dohovor. Vzťah Nariadenia Bruseli II bis, k Dohovoru je teda komplementárny, čo znamená, že len v rámci EÚ sa prednostne použije nariadenie so zreteľom na rovnaký okruh otázok, ktoré rieši Dohovor. Súd preto vo veci návratu maloletej B. aplikoval len Dohovor a len podľa neho posudzoval návrh otca o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu do E. na ďalšie meritórne konanie. Na základe uvedených dôvodov a zistených skutočností súd nenariadil návrat maloletej B. M. M. do E. a návrh otca zamietol, pretože v danom prípade dospel k záveru, že boli splnené podmienky ustanovenia čl. 13 ods. b/ Dohovoru. Súd mal preukázané, že návrat by maloletú vzhľadom na jej zdravotný stav a jej odkázanosť na matku vystavil fyzickej a duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie, pričom vyjadreniu maloletej v danom prípade súd vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť prikladal náležitý význam. Splnené podmienky ustanovenia čl. 13 ods. b/ Dohovoru umožňujú súdu návrat maloletej nenariadiť. Súd prvého stupňa v danej veci zamietol návrh na vykonanie dokazovania CD nosičom, ktorého záznam vytvoril otec a mal preukazovať podľa právneho zástupcu otca, ovplyvňovanie dieťaťa matkou pred výsluchom a jeho vzájomný vzťah s dcérou z obdobia počas pobytu v E. a počas poslednej návštevy na Slovensku, pretože možno mať pochybnosti o jeho hodnovernosti. Matka v konaní vzťah dieťaťa k otcovi a opačne nespochybňovala. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že výsluch dieťaťa nebol vykonaný prostredníctvom tretích osôb, súd sám vykonal tento výsluch za prítomnosti kolízneho opatrovníka a psychologičky PhDr. E. v Centre špeciálneho pedagogického poradenstva pri spojenej škole, ktoré maloletá navštevuje, pričom nemal dôvodné pochybnosti o spontánnosti a hodnovernosti vyjadrení maloletej. Súd v konaní neprihliadal na písomné vyjadrenia rodinných príslušníkov a blízkych osôb založené matkou z tých istých dôvodov. O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletej. Poukázal na skutočnosť, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je E., otec riadne vykonával svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletej, matka maloletú na K. zadržala neoprávnene, bez akéhokoľvek jeho súhlasu, čím mu trvalo znemožňuje riadny výkon jeho rodičovských práv a povinností. V prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Namietal skutočnosť, že maloletá je odkázaná na nepretržitú celodennú starostlivosť, nie je ležiaci pacient, ktorý si vyžaduje sústavnú starostlivosť. Táto skutočnosť je pre neho nepochopiteľná, ak sa súd stotožnil s tvrdením, že maloletá si vyžaduje nepretržitú starostlivosť. Maloletá chodí do školy, súd mohol sám zistiť, že nejde o imobilného pacienta, pri ktorom by bola nevyhnutná skutočná nepretržitá starostlivosť. Maloletá taktiež v E. riadne prosperovala, mala zabezpečenú všetku starostlivosť a rada chodila do kanadskej školy, nebolo preukázané, že tam trpela. Matka nijak nepreukázala, že by maloletá bola v E. nespokojná alebo, že by tam nejakým spôsobom trpela. Maloletá má v E. zabezpečenú rovnakú starostlivosť, ak nie lepšiu. Matka sa práve rozhodla pre rozvod a odchod z E. po tom, čo sa rodine začalo menej dariť. Matka ovplyvňuje maloletú, nechce aby rozprávala o niektorých veciach s otcom a pokiaľ to aj matka začula, vyčítala to maloletej. Zaťahovať maloletú do sporu medzi rodičmi tesne pred jej výsluchom a zakazovať maloletej o niečom hovoriť vlastnému otcovi a jej to vyčítať sú jasným dôkazom toho, že maloletá pod vplyvom matky nemôže vyjadriť svoje skutočné pocity. Jeho záujem nie je maloletú od matky odtrhnúť, ponúkol matke po návrate do E. možnosť samostatného bývania v jeho vlastnom byte, až pokým nebude rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej o rozvode manželstva a vyporiadaní majetku. Nikdy sa nevyjadril, že by nemal záujem podporovať maloletú aj finančne. Matka nemôže podmieňovať návrat maloletej do E. finančným prispievaním. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že otec nepreukázal, že má pre maloletú vytvorené lepšie podmienky, ako matka, súd neuviedol aké podmienky otec maloletej nemá vytvorené. Súd úplne opomenul skutočnosť, že 11CoP 241/2012-268 konanie o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho Dohovoru v žiadnom prípade nie je možné zamieňať s konaním o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že sú v prejednávanej veci dané odvolacieho dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 psím. b/ O.s.p., pretože súd z vykonaného dokazovania konštatoval absolútne neadekvátne skutkové zistenia na základe ktorých dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že sa nariadi návrat maloletej B. M. M. do krajiny obvyklého pobytu do E., takže matka je povinná zabezpečiť návrat maloletej do E. v lehote XX dní od právoplatnosti uznesenia. Matka navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa, ako správne. Otec vo svojom odvolaní skreslil niektoré skutočnosti a tieto sú uvádzané nepresne až tendenčne. Zdôraznila, že maloletá je osobou s ťažkým zdravotný postihnutím, je inkontinentná plienkovaná, s nevyhnutnosťou jej cievkovania 7 x denne, odkázaná na invalidný vozík, prípadne pre veľmi krátke vzdialenosti má chodítko, nie je schopná samostatne sa o seba postarať a je odkázaná na 24 hodinovú dennú starostlivosť iných osôb, čo jej ona plnohodnotne poskytuje. Predložila súdu dôkazy o tom, že maloletá mala v škole vážne integračné problémy, ktoré vyústili do problémov psychických. Samotným dôkazom lepšej úrovne starostlivosti o maloletú na K. sú aj písomné správy lekárov, psychológov a učiteľov, ktorí všetci zhodne pri porovnaní stavu maloletej po príchode na K. a s jej súčasným stavom konštatovali výrazné zlepšenie. V ostatných bodoch vyvracia tvrdenia otca a poukazuje na správnosti záverov súdu prvého stupňa. Do spisu bolo založené matkou vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu, v ktorom uvádza, že otec na maloletú žiadnym spôsobom neprispieva, prisľúbil jej k narodeninám darček XXX dolárov od neho a XX dolárov od tety, pričom tieto peniaze z účtu vybral a povedal maloletej, že ich dostane až, keď sa vráti do E.. Uvedená skutočnosť maloletú veľmi sklamala. Podaním z XX.XX.XXXX otec doplnil odvolanie, kde namietal vykonanie výsluchu maloletej, ktorá bola ovplyvňovaná zo strany matky, z tohto dôvodu má však aj podozrenie zo zaujatosti súdu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie, ktoré aj správne právne posúdil a aj riadne vyhodnotil. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, pričom sa zaoberal všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré boli k posúdeniu veci potrebné. Otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. ktorý nebol tejto forme nakladmunikácii, aby svoje správanie zmenil.striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou i napadnutébPodľa vyššie citovaného ustanovenia odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že prvostupňový súd sa zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré sú potrebné pre posúdenie veci, pričom aj správne vyhodnotil vec v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru. V danom prípade nie je na mieste polemizovať o zdravotnom stave maloletej, ktorý bol jednoznačne preukázaný lekárskymi správami. Taktiež nemožno polemizovať nad skutočnosťou, či maloletá vyžaduje alebo nevyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, keď je dôležité, že nesporne vyžaduje celodennú starostlivosť inej osoby ktorou v danom prípade je matka. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o tak intímne úkony, odvolací súd má za to, že tieto už aj vzhľadom na vek maloletej nie je spôsobilý zabezpečiť otec, je vhodnejšie, aby tieto vykonávala matka, na ktorú je maloletá zvyknutá, ako prípadne iná cudzia osoba - opatrovateľka. Samotnú matku vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno nútiť, aby maloletú do krajiny obvyklého pobytu sprevádzala a maloletú zas nemožno nechať bez primeranej starostlivosti a najmä citového puta, ktorú na matku už aj vzhľadom na 11CoP 241/2012-269 svoj nepriaznivý zdravotný stav má. Maloletá matke plen dôveruje a opatrovateľské úkony od matky vyžaduje a najmä strpí. Týmito skutočnosťami sa prvostupňový súd riadne zaoberal, riadne ich vyhodnotil, odôvodnenie súdu prvého stupňa zodpovedá kritériám § 157 ods. 2 O.s.p., pričom nie je povinnosťou súdu prvého stupňa vykonávať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhnú, ale len také dôkazy, ktoré majú relevanciu vo vzťahu k danej veci. Tieto prvostupňový súd vykonal a náležite ich aj vyhodnotil. K námietke otca, že výsluch maloletej bol vykonaný pod nátlakom matky sa tiež súd prvého stupňa náležite vyjadril a vyhodnotil ho. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správe, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.