Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/169/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413201075 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1413201075.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. D. D., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. D., U. U., D. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, a otec - H. D. D., U. XXX, XX G. F. Y., O., G., X., zastúpený advokátskou kanceláriou Doc. Adriána Švecová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kominárska 2, 4, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.2.2013, č.k. 25 P/31/2013-106, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, v ktorom : - dočasne zveril maloleté dieťa G. D. D., Q.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletej, počínajúc vykonateľnosťou uznesenia, - vo zvyšku návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 1, § 39 ods.1,3 zák.č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 102, § 74 ods.1, § 75 ods. 1,6,8, § 76 ods.1 písm. a/ O.s.p. a tým, že z obsahu spisu mal preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia. V posudzovanom prípade podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka dňa 29.01.2013 v priebehu pojednávania nariadeného Okresným súdom Bratislava IV vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvod vedenom pod sp. zn. 16C/249/2011 v ktorom žiadala, aby do právoplatného skončenia konania bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200 euro mesačne. Následným písomným podaním zo dňa 1.02.2013 žiadala, aby súd predbežným opatrením zakázal maloletej vycestovať s otcom alebo treťou osobou bez prítomnosti matky mimo územia Slovenskej republiky - zároveň podala aj riadny návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie predbežného opatrenia, so spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/249/2011, s uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/239/2011-226 zo dňa 23.03.2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/241/2012-266 zo dňa 17.07.2012, ako aj so všetkými ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný a sú dané podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v okamžitom zásahu do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z potreby ochrany záujmov maloletej, ktorá sa narodila s nevyliečiteľnou vadou (rázštepom chrbtice s hydrocefalom), a teda je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z listinných dôkazov mal za preukázané, že matka sa o maloletú ( vyžadujúcu 24 hodinovú nepretržitú starostlivosť ) od narodenia celodenne stará, zabezpečuje všetky zdravotné a iné obslužné úkony, ktoré si jej zdravotný stav vyžaduje a ktoré sú aj intímneho charakteru. Po dôkladnom zvážení všetkých uvádzaných skutočností dospel k záveru, že v záujme maloletej nepochybne je, aby bola dočasne zverená matke, a to najmä s prihliadnutím na jej zdravotný stav. Týmto bude obmedzené aj riziko vystavenia dieťaťa mimoriadne stresovým situáciám a hrozbe jej násilného vytrhnutia zo súčasného prostredia. Maloletá má na Slovensku zabezpečenú kompletnú zdravotnú starostlivosť, ktorú si jej zdravotný stav vyžaduje, navštevuje tu základnú školu, v ktorej dosahuje výborné výsledky a má tu zabezpečené aj všetky potrebné rehabilitácie. Nevyhnutnosť tohto zásahu odôvodnil aj tým, že v danej veci je potreba zabezpečenia ochrany maloletej, jej pokojného a nerušeného vývinu a najmä, aby nedošlo k spôsobeniu ujmy na jej už aj tak vážnom zdravotnom stave. Súd prvého stupňa považoval ďalej za potrebné s poukazom na to, že otec sa od februára 2011 na výžive maloletej nepodieľa , určiť i výživné v nevyhnutnej miere. Určenú sumu XXX euro mesačne považoval za dostatočnú na zabezpečenie základných potrieb a výživy maloletej v nevyhnutnej miere . Návrh matky na uloženie zákazu vycestovania maloletej s otcom alebo treťou osobou bez prítomnosti matky mimo územia Slovenskej republiky zamietol poukazujúc na nadbytočnosť takéhoto rozhodnutia za situácie, kedy bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd nariadené predbežné opatrenie zrušil, nakoľko na strane matky nie sú dané žiadne dôvody naliehavého záujmu pre jeho nariadenie. Uviedol, že na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp. zn. 16C/249/2011 vedené konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej G. D., Q.. XX. J. XXXX na čas po rozvode. Poukázal na to, že vo veci rozvodu a o úprave práv a povinností k maloletej rozhodol príslušný súd v Kanade, ktorý manželstvo rodičov rozviedol a maloletú zveril do starostlivosti otca ( uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2013). V súčasnosti je na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 Cudz /34/2013 vedené konanie o uznanie cudzieho rozhodnutia . Otec ďalej v odvolaní uviedol chronológiu manželstva rodičov a opísal spôsob života rodiny, ako i spôsob, akým matka premiestnila maloletú bez jeho súhlasu na územie Slovenskej republiky. Keďže jeho trvalé bydlisko je v Kanade, je pre neho finančne a časovo náročné dostaviť sa na súd, ktorého obsah sa už dávno riešil pred súdom v X.. Tvrdenie matky o tom, že na maloletú neprispieva je nepravdivé, čoho dokladom sú priložené bloky o nákupe liekov v hodnote XXX X. D./ kus, ale aj o nákupe iných vecí ako oblečenie a podobne. Žiadosť o nariadenie predbežného opatrenia považuje za neprijateľnú, nakoľko matka do dnešnej doby o takúto úpravu nežiadala. V tomto prípade nie je naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov zo strany matky a preukazovať ju skutočnosťou, že má záujem uniesť svoju dcéru je absolútny nezmysel. Naliehavá potreba nie je preukázaná na základe toho, že to bola práve matka , ktorá uniesla dieťa mimo krajiny obvyklého pobytu a narušila jeho opatrovnícke práva. Tvrdenia matky maloletej k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú účelové a sú z čias, keď bolo vedené predmetné návratové konanie, kde jediné východisko pre matky, ktoré premiestnia dieťa z krajiny obvyklého pobytu do inej krajiny je argumentácia v zmysle článku 13 písm. b/ Haagskeho dohovoru. Je to práve matka maloletej, ktorá mu sťažuje styk s jeho vlastnou dcérou a upiera mu stretávanie s ňou, na ktorý má rovnako nárok. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 218 písm. d/ O.s.p. odvolanie odmietol, alternatívne, aby v zmysle § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že aktuálne je pred slovenskými súdmi vedené medzi rodičmi ako účastníkmi konania konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 16 C/249/2011 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva začaté na návrh matky zo dňa 29.7.2011 a konanie vedené na rovnakom súde pod sp. zn. 25P/31/2013 o úpravu výkonu rodičovských práva povinnosti k maloletej na čas do rozvodu začaté na jej návrh zo dňa 1.2.2013. Dňa 26.3.2013 jej bol doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 28.2.2013, ktorým otec navrhol maloletú zveriť do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, alternatívne upraviť jeho styk s maloletou a súčasne navrhol uložiť matke informačnú povinnosť prostredníctvom e- mailu. Matka uviedla že do dňa 29.1.2013 nemala žiadnu vedomosť o akomkoľvek konaní, ktoré by malo prebiehať pred kanadským súdom v právnej veci rozvodu manželstva rodičov, resp. vo veci opatrovníckych práv k maloletej - doposiaľ jej nebola v tejto veci doručená žiadna listina, k veci sa nevyjadrila a o tomto údajnom konaní sa dozvedela len z prednesu právneho zástupcu otca. Predmetný rozsudok doposiaľ nebol uznaný podľa osobitných predpisov a z uvedených dôvodov je pre slovenské úrady a orgány právne nezáväzný. Podrobný otcov opis spôsobu ich života v Kanade mala za nepravdivý, skresľovaný, tendenčný a účelový. Matka uviedla, že otec bol po celý ich život v Kanade despotický, nestaral sa o citové potreby rodiny a svojim konaním ju doslova psychicky týral. Otec maloletú navštevoval po ich príchode na Slovensko výlučne pri príležitosti súdnych pojednávaní, resp. jedenkrát, keď sa ju snažil prehovoriť k návratu do Kanady. V súčasnosti otec pricestoval na Slovensko 30.1.2013, zdržiava sa tu doposiaľ a na územie X. by sa mal vrátiť najneskôr dňa 12.4.2013. Na maloletú vyvíjal neprimeraný tlak v súvislosti s jeho požiadavkou na ich stretnutia, čo maloletú psychicky zaťažuje a vyvoláva to v nej jej vnútorné frustrácie. Dožaduje sa styku s maloletou bez jej prítomností ( čo dcéra odmieta), nie na verejných miestach, ale v byte jeho tety, ktorá na dieťa vyvíja psychický nátlak a stresuje ju. Pri stretnutiach si dcéru filmuje a nahráva, čo dieťaťu nepridáva na psychickej pohode - G. vždy pred stretnutím s otcom zvracia, odmieta jeho návrhy, aby prišiel za ňou do školy, nesúhlasí, aby sa prišiel na ňu pozrieť na spevácke vystúpenie. Pri svojom súčasnom pobyte na Slovensku sa s dieťaťom stretáva minimálne 3 krát do týždňa bez výhrad z jej strany iba s podmienkou, aby rešpektoval mimoškolskú činnosť dieťaťa, ktorá mu významne prospieva a rozvíja jej talent a zručnosti. Maloletá je za posledné obdobie natoľko vystresovaná z tlakov otca, že bola nútená požiadať o psychologickú intervenciu zo strany R.. H. J., ktorá vypracovala dňa 24.3.2013 správu z ktorej záverov vyplýva, že maloletá prežíva pocit ohrozenia z hrozby možného odlúčenia od matky, čo výrazným spôsobom ohrozuje jej psychický komfort. Otec nie je kompetentný posudzovať spôsob konania súdov v Slovenskej republike a rozhodovať o tom, či bolo vo veci rozvodu manželom ich manželstva už rozhodnuté kanadským rozsudkom a či ide o vec res iudicata. Jeho povinnosťou je riadne sa pojednávania osobne zúčastniť ( čo otec neurobil ) a súd nemohol pristúpiť k jeho výsluchu. Pokiaľ ide o naturálne plnenia otca , tieto tvrdenia sú otcom účelovo predkladané - čiastočne predstavujú i naturálne plnenie poskytnuté maloletej dcére starými rodičmi zo strany otca, ktorí ju navštívili na jeseň roku 2012 a maloletej zakúpili počítač. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca proti výrokom o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere nie je dôvodné. Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o mal. deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo do striedavej starostlivosti (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva , že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.03.2012, č.k. 1P/239/2011-226 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.07.2012, č.k. 11CoP/241/2012-266 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie návratu maloletej na územie a pod jurisdikciu krajiny jej obvyklého pobytu do Kanady ( rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2012). Na Okresnom súde Bratislava IV je medzi rodičmi ako účastníkmi konania vedené konanie pod sp. zn. 16 C/249/2011 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva ( začaté na návrh matky zo dňa 29.7.2011 ) a pod sp. zn. 25P/31/2013 konanie o úpravu výkonu rodičovských práva povinnosti k maloletej na čas do rozvodu začaté na návrh matky zo dňa 1.2.2013. Vychádzajúc z existujúceho skutkového stavu je odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa v tom, že matka maloletej preukázala potrebu okamžitej dočasnej úpravy v časti návrhu, ktorým žiadala maloletú predbežne zveriť do jej osobnej starostlivosti. Z obsahu návrhu, z obsahu oboch odvolaní, ako i právnych krokov oboch rodičov je zrejmé, že otázka zverenia maloletej je medzi rodičmi sporná, keďže o výkon tohto práva sa uchádzajú obaja rodičia. Na základe uvedeného, v záujme potreby dočasného zastabilizovania rodinnej situácie dieťaťa majúceho veľmi vážne zdravotné obmedzenia, je i podľa názoru odvolacieho súdu okamžitá súdna úprava pomerov maloletej Alexandry nanajvýš potrebná. Toto rozhodnutie za situácie, kedy otec podal na Krajský súd v Bratislave návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia ( rozsudku o rozvode manželstva rodičov a o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, ktorý do jeho uznania postupom podľa § 63 a nasl. zák. č. 97/1963 Zb. v platnom znení nie je pre všeobecné súdy v Slovenskej republike právne záväzný ) a matka v roku 2011 podala na Okresný súd Bratislava IV návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práva povinností ( o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté ) vnáša istotu o dočasných pomeroch maloletej, ktorá do rozhodnutia o veci samej ( v ktorej bude súd prvého stupňa sa povinný o.i. vyporiadať i s námietkami otca o existencii rozhodnutia o zverení maloletej do jeho starostlivosti vydaného súdom v Kanade) nebude vystavovaná akýmkoľvek stresovým situáciám a hrozbe vytrhnutia zo súčasného prostredia. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvého stupňa, v ktorom uložil otcovi povinnosť prispievať na výchovu a výživu maloletej sumou 100 euro mesačne, treba uviesť, že zmyslom ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Z obsahu spisu v prejednávanej veci v danom štádiu konania nesporne vyplýva, že otec maloletej na jej výživu dlhodobo neprispieva ( za príspevky na výživu nie je možné považovať otcom v odvolaní deklarované naturálne plnenia ). S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s úvahou súdu prvého stupňa o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej výživným v nevyhnutnej miere, s jeho výškou a i s určením časového momentu vzniku povinnosti otca predbežne prispievať na výživu dcéry. Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní je treba uviesť, že určená suma výživného v nevyhnutnej miere predstavuje len plnenie určené na tie najzákladnejšie potreby maloletej s tým, že o definitívnej výške vyživovacej povinnosti otca bude súd prvého stupňa rozhodovať v konaní o veci samej, v ktorej vykoná riadne dokazovanie zamerané na zistenie finančných , majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov maloletého dieťaťa. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil ( § 219 O.s.p.). O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.). Poučenie: Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.