Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203995 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112203995.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. B., L.. XX.XX.XXXX, zastúpeného T. M. Ú. G., D. E. S. O. E. J., E. X/A, J., pracovisko J. W., dieťa rodičov: matka - G.. R. B., B. XX, J. a otec - W.. W. C.Š., D. XX/XXX, D., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 27/2012-36 zo dňa 29.02.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.02.2012 zamietol návrh otca maloletého K. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým rozšíri úpravu styku otca s maloletým tak, že otec sa bude stretávať s maloletým v čase synových sviatkov narodenín XX.X. a menín XX.X. od 16,30 hod. do 19,00 hod., otcových sviatkov XX.X. a XX.X. od 16,30 hod. do 19,00 hod., každý štvrtok od 16,30 hod. do 19,00 hod., každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 19,00 hod., každý nepárny rok počas Vianoc od 22.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 19,00 hod., každý párny rok počas Silvestra od 30.12. od 9,00 hod. do 1.1. do 19,00 hod. V čase jarných prázdnin každý párny rok od piatku od 9,00 hod. pred nástupom prázdnin do nedele do 19,00 hod. ukončenia prázdnin. V čase letných prázdnin druhý a štvrtý júlový týždeň a tretí a štvrtý augustový týždeň vždy od 9,00 hod. v prvý deň určeného týždňa do 19,00 hod. posledného dňa určeného týždňa. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec maloletého odôvodnil tým, že matka maloletého mu bráni v styku, chodí s dieťaťom i bez neho na dovolenky a ozdravné pobyty i mimo prázdnin. Dieťa v čase neprítomnosti matky býva zverené jej rodinným príslušníkom, aj počas údajných ochorení, čím mu obmedzuje stretávanie sa so synom a podieľaní sa na jeho výchove. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré neakceptovali jeho návrhy na rozšírenie styku. Túto skutočnosť prehliadla aj súdna znalkyňa C.. Y., ktorá vo svojom znaleckom posudku v konaní sp. zn. 1P 27/2009 ignorovala skutočnosť, že matka svoje maloleté deti v čase jej neprítomnosti zveruje iným osobám aj s prenocovaním, preto ide o alibistické odkazovanie na závery znalca, ktoré je účelové zo strany všetkých účastníkov konania, vrátane kolízneho opatrovníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy. Už z pojmu predbežného opatrenia vyplýva, že sa ním predbežne a dočasne upravujú pomery účastníkov a zabezpečujú sa ich nároky, ktoré im zatiaľ neboli priznané. Ide o úpravu predbežnú, nie konečnú. Takáto predbežná úprava priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom má byť rozhodnuté vo veci samej, preto predbežné opatrenie nie je prejudiciálne pre konečné rozhodnutie a to tiež ani vtedy, ak upravuje ten istý vzťah. Súd prvého stupňa návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia opakovane zamietol, keďže opäť nezistil naliehavú potrebu dočasného rozšírenia úpravy styku otca s maloletým, na základe jeho návrhu. Otec sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal rozšírenia úpravy styku v rovnakom rozsahu ako v konaní vo veci samej, pričom súd na pojednávaní dňa 25.01.2012 na doplnenie dokazovania a posúdenie odbornej otázky nariadil znalecké dokazovanie a na základe tohto znaleckého posudku a ďalšieho dokazovania bude vo veci rozhodnuté. Súd preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. V odvolaní poukázal na to, že od podania návrhu na určenie otcovstva mu matka maloletého začala v stretávaní so synom brániť rôznymi spôsobmi, keď si bez problémov zaobstarala lekárske potvrdenie o fiktívnych ochoreniach syna. Dieťa mohol od podania návrhu na určenie otcovstva vidieť do vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. 1P 180/2007 zo dňa 29.09.2008 raz do týždňa v pondelok na pol hodinu za prítomnosti opatrovateľky, čo trvalo 18 mesiacov. Po podaní návrhu na rozšírenie styku zo dňa 17.02.2009 bol v mesiaci júl po prvej návšteve syna na 4 dni aj s prespaním od 02.07. do 05.07.2009 obvinený z jeho sexuálneho zneužitia a bol mu dňom 16.07.2009 zakázaný styk so synom až do vypracovania znaleckého posudku z odboru psychiatrie a sexuológie C.. Y., ktorej súd uložil vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracovala dňa 30.11.2009, kedy na jeho žiadosť mu bol zákaz styku zo dňa 04.12.2009 zrušený. Skutok sa nepreukázal a bolo konštatované, že vzťah otca so synom, ktorého nevidel plných 5 mesiacov je vrúcny. Ďalej uviedol, že upozorňoval súd na rôzne spôsoby manipulácie s dieťaťom zo strany matky a jej rodiny od 18.02.2011. Úradným záznamom spísaným u kolízneho opatrovníka, kde matka s rodinou navádza dieťa k odmietavému postoju k otcovi, čo sa po prvýkrát prejavilo 30.09.2008, avšak výrazne 21.04.2011 a potom v septembri 2011. Kolízny opatrovník urobil s matkou pohovor dňa 22.02.2012 a v zápisnici priznala, že s dieťaťom manipuluje, ale súd si túto zápisnicu nevyžiadal. Matka maloletého syna manipuluje, nahovára ho, aby k otcovi nechodil, zakazuje mu s ním komunikovať mimo súdom určených dní. Synovi kúpil telefón v septembri 2011, ktorý mu matka schovala a povedala, že ho stratil. V marci 2012 mu kúpil druhý telefón, ktorý mu matka maloletého hodila do auta, syn plakal a s plačom aj odišli domov. Synovi matka spôsobuje stresy, čím ho psychicky trýzni. Syn napriek tomu, že matka mu zakazuje k nemu chodiť, ho má rád a hovorí mu, že sa musí mame prispôsobiť. Má o tom aj video a audiozáznamy. Na pojednávaní dňa 25.01.2012 za dohľadu prokuratúry prehral audiozáznam zo dňa 26.12.2011, kedy mu matka odmietla odovzdať syna, čo uviedol aj v trestnom oznámení. Na synovi mu záleží a chce sa podieľať na jeho raste, rozvoji a výchove. V odvolaní otec maloletého tvrdil, že úprava styku nariadením predbežného opatrenia je veľmi naliehavá a potrebná počas celých víkendov, aby viac nedochádzalo k psychickému tlaku na dieťa zo strany matky a jej blízkej rodiny. Dočasným nariadením styku je možné danému negatívnemu stavu predísť. Dieťa z takéhoto prostredia vymaniť, poskytnúť mu istotu, bezpečie, rozvoj doterajšieho obojstranne vrúcneho vzťahu, so zabezpečením zdravej domácej a pestrej stravy, zabezpečujúcej zdravú výživu maloletého. Maloletý sa cíti u neho veľmi dobre, chce aj prenocovať, pripravuje mu neustále zaujímavé programy, pracuje okolo domu, oboznamuje ho s chovom domácich zvierat, pestovaním zeleniny a ovocia, čo robí s nesmiernym záujmom a radosťou. Pre syna má pripravené športové náradie, pretože je aktívnym športovcom, k čomu ho chce príkladne viesť. Každá prekážka zo strany matky a súdu maloletému je na príťaž, keď v jeho veku 6 rokov otca najviac potrebuje. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Vydanie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy ak sa tvrdí, alebo svedčí právny vzťah medzi účastníkmi. Ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa primeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov budúcich účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. V danej veci súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že rozhodnutie si vyžaduje doplnenie dokazovania a bez vykonania dokazovania nie je možné v záujme dieťaťa rozhodnúť a preto návrh zamietol. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný a predbežný charakter. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Súd prvého stupňa mal preto rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín. Súd prvého stupňa mal v zmysle ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. skúmať, že či treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, teda rodičov vzhľadom na obsah spisu a tvrdenia otca maloletého v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ako bolo už uvedené, z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého neumožňuje styk otcovi s maloletým a tak obmedzuje výkon jeho rodičovských práv a povinností s tým, že takéto správanie matky maloletého nie je v záujme maloletého dieťaťa, keď maloleté dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V zmysle uvedeného navrhovateľ musí tiež preukázať existenciu hroziacej ujmy to znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. V danom prípade otec maloletého túto skutočnosť nepreukázal. Z obsahu spisu vyplýva, že práva a povinnosti rodičov a maloletých detí sú upravené právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vo veci samej a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 27/2009-24 zo dňa 15.03.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 20CoP 40/2010-247 zo dňa 16.06.2010, ktorým bol styk otca s maloletým rozšírený. V danom prípade preto nie sú splnené podmienky pre zmenu úpravy styku rozhodnutím súdu a to navrhovaným predbežným opatrením, pričom otec maloletého spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal aj návrh vo veci samej na zmenu úpravy styku s maloletým. V tomto konaní súd nariadil znalecké dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodne. Vzhľadom na uvedené ako i na dôvody vyplývajúce z obsahu spisu nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia s tým, že zabezpečenie a realizáciu práva otca maloletého na realizáciu styku s maloletým a dosiahnutie rešpektovania rozhodnutia súdu zo strany matky maloletého nie je možné dosiahnuť zmenou úpravy styku s maloletým. Takýto postup nie je správny. Pokiaľ otec maloletého tvrdí, že matka mu neumožňuje styk s maloletým, bráni mu v stretávaní maloletého manipuluje, odhovára ho, aby sa s maloletým nestretával a inak ho ovplyvňuje pri realizácii stretnutí, je vhodným spôsobom riešenia tejto situácie možnosť návrhu v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., v zmysle ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov v spojení s § 25 a § 36 Zákona o rodine, ktorý rieši otázku rozhodnutia o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti. Otec maloletého v podanom odvolaní poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 O.s.p. môže otec maloletého podať návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti tak, že môže žiadať, aby bol maloletý zverený jemu do osobnej starostlivosti, v prípade ak matka mu opakovane a bezdôvodne a zámerne neumožňuje styk s maloletým upravený rozhodnutím súdu. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.