KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 10. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/520/2012 z 30. 10. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. októbra 2012, sp. zn. 11CoP/520/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1112227311.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/520/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112227311.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: B., nar. XX.XX.XXXX, U., nar.
XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova, 7/A, deti rodičov: P.. Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX,
XXX XX S., t.č. N. XX, C., zast. AK Róbert Bockanič, so sídlom Panenská 24, Bratislava, a A.. Z. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, S., zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad
5, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku otca s maloletými
deťmi a o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletých detí do striedavej
starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa
03.09.2012, č.k. 1P 199/2012-85, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 03.09.2012, č.k. 1P 199/2012-85, zamietol návrhy rodičov
na nariadenie predbežného opatrenia, a to návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravou
styku otca s maloletými deťmi a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením detí do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka a otec uviedli
vo svojich návrhoch dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie
predbežného opatrenia tak ako matka, či otec žiadali, a ktoré vyžaduje platná právna úprava. Súd taktiež
nezistil naliehavú potrebu

zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, či úpravy styku otca s maloletými
deťmi v nevyhnutnej miere z dôvodu, že by deťom hrozila ujma vyžadujúca si predbežné rozhodnutie
súdu bez vykonania dokazovania. Ani jednen z rodičov nepreukázal naliehavú potrebu riešenia
vzniknutej situácie predbežným opatrením v záujme maloletých detí, matka v súvislosti s obmedzením
styku otca s maloletými deťmi a otec, že určitá forma striedavej starostlivosti, ktorú matka v návrhu ani
nespomína bola a do budúcna mohla byť realizovaná v súlade s najvyšším záujmom detí, ktoré okrem
rozpadu rodinného zázemia a boja rodičov o rodičovské kompetencie sa musia vyrovnať v prípade
U. a R. i s nástupom na povinnú školskú dochádzku. Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne
narušené, každý z nich tvrdí vo svojich písomných vyjadreniach iné skutočnosti, a práve preto pre
rozhodnutie súdu je v danom prípade nevyhnutné doplniť dokazovanie, aby rozhodnutie súdu mohlo byť
v čo najvyššom záujme maloletých detí. Súd súčasne nevylúčil vydanie ďalšieho predbežného opatrenia,
pokiaľ bude preukázaná naliehavá potreba zaistiť výkon rodičovských práv a povinností na ochranu
maloletých detí na čas do rozhodnutia vo veci samej. Vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1, v spojení
s § 102 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu vo výroku ktorým súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí, ktorá



navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a styk otca s maloletými deťmi upraviť v zmysle jej návrhu.
Nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol oba návrhy, podľa jej názoru mal súd prvého
stupňa rozhodnúť minimálne z dôvodu, že obaja rodičia sa nezávisle obrátili na súd obávajúc sa o citové
väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia maloletých detí. Keďže vzťahy
medzi rodičmi sú vážne narušené a deti by zostali v takomto prostredí, určite to nie je v ich záujme,
a určite to nezabezpečuje lepšie potreby pre deti. S vedomím, že nejde len o bránenie styku, ale že
je ohrozený zdravotný stav detí a hrozí tu jeho zhoršovanie, ďalšie konfliktné situácie a obmedzovanie
práv, mal súd podľa jej názoru rozhodnúť. Keďže nejde o rozvodové konanie kde by dokazovanie
bolo doplnené viacerými dôkazmi a výsluchmi, ale o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, mali
skutočnosti uvedené v návrhu podľa jej názoru postačovať na vydanie

nezamietavého uznesenia a na vylúčenie striedavej starostlivosti v konaní. Pre súd ďalším dôkazom,
že situácia medzi ňou a otcom je veľmi zlá bolo podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
otcom, keď otec sám vo svojom návrhu uvádzal, že jediným spôsobom ako garantovať a zachovať
stabilitu výchovného prostredia pre maloleté deti je upraviť výkon rodičovských práv a povinností
autoritatívne, a to formou nariadenia predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa podľa jej názoru
pochybil aj v tom, že nepripustil psychologické správy detí S.. Š. ako plnohodnotný dôkaz z dôvodu, že
otec uvedené správy spochybnil, keďže deti boli vyšetrené na podnet matky bez súhlasu otca. Poukázala
na to, že v správe hneď v úvode je uvedené, že o výsledkoch vyšetrenia bol informovaný aj otec, obaja sa
zúčastňujú na spoločných konzultáciách. Podľa jej názoru sa otec rozhodol spochybniť psychologičku
S.. Š. až za účelom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko správy nehovoria
o otcovi, ale o deťoch, treba na ne pozerať z pohľadu záujmu detí, nie otca. Pokiaľ súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že sporný je výkon starostlivosti v období pred 28.06.2012 uviedla, že ak by súd
zaujímalo toto obdobie, odpovede by našiel v priloženom kalendári otca, kde opisuje, kedy strávil čas s
deťmi a v ňou podanom návrhu na rozvod manželstva, v ktorom žiadala zverenie detí do jej starostlivosti.
Logicky možno predpokladať, že keby súhlasila so striedavou starostlivosťou o deti, nepodala by návrh
na rozvod manželstva, podala by návrh s rodičovskou dohodu o ktorú sa pokúsili, ale nepodarilo sa
im ju uzavrieť. Zdôraznila, že otec ani ona v tomto spore neuvádzajú nič ako sporné, mala za to, že
sa to skôr týka rozvodu, ako predbežného opatrenia. Mnohé tvrdenia otca uvedené v jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhodnotila ako nepravdivé, zavádzajúce, z vyjadrení otca je zrejmé,
že ju neakceptuje ako matku, a ich vzájomný vzťah je vážny, a naďalej sa zhoršuje. Uvedené narušené
vzťahy majú negatívny vplyv na deti, preto by mal súd deti chrániť, tak aby na ich strane nedošlo k ujme,
čo by mohlo zanechať stopy na nich, na ich budúcom živote a začlenení sa do spoločnosti. Vyslovila
presvedčenie, že odvolací súd po oboznámení sa s ňou tvrdenými skutočnosťami podloženými dôkazmi
dospeje k záveru, že zo strany otca dochádza k bráneniu jej styku s maloletými deťmi, no najmä, že
situácia je tak vážna, že ohrozuje súčasný, aj budúci zdravotný vývin detí, z ktorého dôvodu je potrebné
predbežné opatrenie nariadiť. Zdôraznila, že bránenie v styku zo strany otca naďalej pokračuje, a to
napriek tomu,

že otcovi vytvára čo najviac možných spoločných situácií s deťmi. Situácia sa vyostruje aj v tom smere,
že otec na ňu začal útočiť aj za cenu ohrozenia stability rodiny a detí tým, že jej dal ako spoločník D.
K..Q..X.. výpoveď, a to spôsobom, ktorý bol pre ňu dehonestujúci a traumatizujúci. Napriek uvedenému
je schopná deti vychovávať, udržiavať pozitívny vzťah detí k otcovi, v tomto smere poukázala na
záver súdnoznaleckého psychologického posudku na jej osobu vypracovaný M.. Z.. M. E. S.., žiadajúc,
aby psychologický, posudok bol pripustený ako plnohodnotný dôkaz. Rovnako poukázala na úradný
záznam kolízneho opatrovníka za deň 08.10.2012. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že deti potrebujú
v aktuálnom štádiu ich fyzického a duševného vývoja predovšetkým stabilné prostredie, za súčasnej
situácie je ale nemožné, aby bez zásahu súdu bola táto stabilita dosiahnutá. Konanie otca, ktorý
nerešpektuje dohodnutý spôsob starostlivosti o deti je v príkrom rozpore s ich záujmami a potrebami.
Pravidelný styk s oboma rodičmi v ustálenom režime nie je možný pre neustále jednostranné zásahy a
narýchlo uskutočňované zmeny zo strany otca a deti tak musia žiť v stave, keď nemajú istotu, s ktorým
z rodičov budú tráviť aktuálny deň a noc, naopak sú svedkami čoraz častejšie sa opakujúcich nezhôd
medzi rodičmi vyplývajúcich z nezodpovedného konania otca. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné,
aby súd zasiahol a autoritatívne dočasne upravil podmienky, za akých sa otec bude stýkať s maloletými
deťmi, a to až do času, kým súd právoplatne nerozhodne o rozvode manželstva a úprave výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom.



K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k
záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Odvolací súd tým, že otec voči uzneseniu ktorým súd zamietol jeho návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odvolanie nepodal,
zameral v rámci odvolacieho konania svoju pozornosť na zistenie dôvodnosti dočasnej úpravy pomerov
v rodine účastníkov, a to

úpravou styku otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky, pričom po oboznámení sa s obsahom
spisu dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, t.j., že za súčasného stavu nehrozí deťom,
ich zdraviu, či už fyzickému alebo psychickému taká ujma, ktorá by si nevyhnutne vyžadovala okamžitý
zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia striktnou úpravou styku otca s maloletými
deťmi. Z obsahu spisu vyplýva, a to i napriek vážnemu narušeniu vzťahov rodičov v rovine ich
manželského vzťahu, že rodičia vo vzťahu k deťom zabezpečujú ich potreby vrátane všetkých zložiek
tvoriacich v súhrne výkon rodičovských práv, preto treba konštatovať, že do rozhodnutia vo veci samej
k ohrozeniu detí, ich osobnej starostlivosti, výživy nedochádza. Deti majú blízky vzťah k obom rodičom,
a preto je dôležité, najmä v súčasnej pre ne komplikovanej situácii, keď sa rodina rozpadá, aby sa o
ne starali obaja rodičia spoločne minimálne do doby rozhodnutia súdu v konaní o rozvod manželstva,
v ktorom konaní na čas po rozvode manželstva budú už súdnym rozhodnutím, v ktorom sa odzrkadlí
výsledok vykonaného dokazovania upravené práva a povinnosti rodičov týkajúce sa starostlivosti o
maloleté deti. Z obsahu spisu je zrejmé, že deti nemajú problém byť s jedným, či druhým rodičom,
problémom je narušený vzťah medzi rodičmi, a z neho vyplývajúca narušená komunikácia, keď každý
z rodičov sa snaží svojim spôsobom čo najaktívnejšie prejavovať v úlohe rodiča, čo je na jednej strane
pochopiteľné, treba však ustáliť mieru a spôsob takéhoto pôsobenia so zohľadnením, že doposiaľ
väčšiu časť starostlivosti o deti zabezpečovala matka, a že deti sa t.č. nachádzajú v jej starostlivosti,
ktorú skutočnosť je potrebné akceptovať aj zo strany otca, a to dodržiavaním dohodnutého času kedy
je s deťmi, najmä za situácie, že ide o školopovinné deti. Podľa názoru odvolacieho súdu problémy
v komunikácii medzi rodičmi nevyrieši súdne rozhodnutie, ale konštruktívny prístup oboch rodičov k
otázke detí, buď priamo medzi rodičmi, prípadne, ak rodičia nie sú takejto komunikácie schopní, cestou
odborného poradenstva. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že nie sú to deti, ktorým
treba odborné psychologické poradenstvo, deti potrebujú v súčasnej dobe pocit lásky, istoty, bezpečia,
ktoré sú im schopní dať obaja rodičia, odborné poradenstvo potrebujú rodičia za účelom zvládnutia
vzájomnej komunikácie v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností, najmä nastolenia modelu
osobnej starostlivosti o deti do rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa rodičia
v tomto smere pokúšali o zvládnutie nimi

uvádzaných problémov vo vzťahu k ich rodičovským rolám ( otec, matka ), preto aj odvolací súd oba
návrhy rodičov považoval za predčasné. Pokiaľ rodičia aj navštevovali manželskú poradňu s negatívnym
výsledkom, táto bola zameraná skôr na riešenie ich vzťahu manželského, nie vzťahu rodičovského. Že
spolupráca rodičov v ich úlohe ako rodičov je nevyhnutná nakoniec vyplýva aj z podaných správ S..
Š., rovnako z nej vyplýva potreba spolupráce pre elimináciu súčasných rozdielov a hľadanie východísk
pri konfliktných postojoch rodičov. Odporúčanú spoluprácu a nevyhnutnú dohodu pri harmonizácii
výchovných vplyvov rodičov však nie je možné chápať tak, že nariadením predbežného opatrenia sa
naznačené problémy v rodine účastníkov vyriešia. Pokiaľ ide o matkou založený znalecký posudok M..
Z.. M. E. S.., znalca z odboru psychológia na osobu matky, ktorý priložila k odvolaniu, tento odvolací súd
vzhľadom k tomu, že išlo o dôkaz ku ktorému otec ani kolízny opatrovník nemohol zaujať stanovisko,
nezohľadnil, naviac poukázuje na to, že osoba matky ako osoba schopná zvládnuť a zabezpečiť výchovu
detí v konaní spochybnená nebola ani zo strany otca, ani kolízneho opatrovníka. K osobnostným
predpokladom oboch rodičov treba uviesť, že týmito sa bude zaoberať súd v konaní o rozvod manželstva,
v ktorom konaní vyhodnotí aj postoje rodičov v ich rodičovských úlohách, ich schopnosť akceptácie
druhého rodiča podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti, vrátane ďalších zložiek tvoriacich výkon
rodičovských práv a povinností. Záverom ani odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa nevylučuje



možnosť úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva, avšak až za situácie, keď rodičia
preukážu, že nie sú schopní deťom zabezpečiť osobnú starostlivosť, a ich nezhody vymykajúce sa z
rámca bežných nezhôd sa negatívne prejavia na záujmoch maloletých detí. Pokiaľ však rodičom tak, ako
proklamujú vo svojich vyjadreniach záleží na zdravom vývoji ich detí, mali by vyvinúť maximálne úsilie na
nájdenie spoločného konsenzu v otázkach výchovy detí, prijať určitý model fungovania, a tento aj zaviesť
do svojho každodenného fungovania tak, aby poznatky z tohto fungovania mohli využiť ( v záujme
maloletých detí ) pri kreovaní svojich stanovísk v konečných návrhoch v konaní o rozvod manželstva, v
ktorom súd s končenou platnosťou v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí rozhodne na
čas po rozvode aj o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom.

Za súčasného stavu uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správne,
preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1112227311)

  1. 3. 9. 2012Uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/199/2012 z 3. 9. 2012
  2. 30. 10. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/520/2012 z 30. 10. 2012 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)