Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/520/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227311 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1112227311.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: B., nar. XX.XX.XXXX, U., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova, 7/A, deti rodičov: P.. Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX S., t.č. N. XX, C., zast. AK Róbert Bockanič, so sídlom Panenská 24, Bratislava, a A.. Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, S., zast. AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku otca s maloletými deťmi a o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 03.09.2012, č.k. 1P 199/2012-85, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 03.09.2012, č.k. 1P 199/2012-85, zamietol návrhy rodičov na nariadenie predbežného opatrenia, a to návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia úpravou styku otca s maloletými deťmi a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka a otec uviedli vo svojich návrhoch dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia tak ako matka, či otec žiadali, a ktoré vyžaduje platná právna úprava. Súd taktiež nezistil naliehavú potrebu zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, či úpravy styku otca s maloletými deťmi v nevyhnutnej miere z dôvodu, že by deťom hrozila ujma vyžadujúca si predbežné rozhodnutie súdu bez vykonania dokazovania. Ani jednen z rodičov nepreukázal naliehavú potrebu riešenia vzniknutej situácie predbežným opatrením v záujme maloletých detí, matka v súvislosti s obmedzením styku otca s maloletými deťmi a otec, že určitá forma striedavej starostlivosti, ktorú matka v návrhu ani nespomína bola a do budúcna mohla byť realizovaná v súlade s najvyšším záujmom detí, ktoré okrem rozpadu rodinného zázemia a boja rodičov o rodičovské kompetencie sa musia vyrovnať v prípade U. a R. i s nástupom na povinnú školskú dochádzku. Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, každý z nich tvrdí vo svojich písomných vyjadreniach iné skutočnosti, a práve preto pre rozhodnutie súdu je v danom prípade nevyhnutné doplniť dokazovanie, aby rozhodnutie súdu mohlo byť v čo najvyššom záujme maloletých detí. Súd súčasne nevylúčil vydanie ďalšieho predbežného opatrenia, pokiaľ bude preukázaná naliehavá potreba zaistiť výkon rodičovských práv a povinností na ochranu maloletých detí na čas do rozhodnutia vo veci samej. Vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1, v spojení s § 102 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu vo výroku ktorým súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a styk otca s maloletými deťmi upraviť v zmysle jej návrhu. Nesúhlasila s postupom súdu prvého stupňa, ktorý zamietol oba návrhy, podľa jej názoru mal súd prvého stupňa rozhodnúť minimálne z dôvodu, že obaja rodičia sa nezávisle obrátili na súd obávajúc sa o citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia maloletých detí. Keďže vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené a deti by zostali v takomto prostredí, určite to nie je v ich záujme, a určite to nezabezpečuje lepšie potreby pre deti. S vedomím, že nejde len o bránenie styku, ale že je ohrozený zdravotný stav detí a hrozí tu jeho zhoršovanie, ďalšie konfliktné situácie a obmedzovanie práv, mal súd podľa jej názoru rozhodnúť. Keďže nejde o rozvodové konanie kde by dokazovanie bolo doplnené viacerými dôkazmi a výsluchmi, ale o návrh na nariadenie predbežného opatrenia, mali skutočnosti uvedené v návrhu podľa jej názoru postačovať na vydanie nezamietavého uznesenia a na vylúčenie striedavej starostlivosti v konaní. Pre súd ďalším dôkazom, že situácia medzi ňou a otcom je veľmi zlá bolo podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otcom, keď otec sám vo svojom návrhu uvádzal, že jediným spôsobom ako garantovať a zachovať stabilitu výchovného prostredia pre maloleté deti je upraviť výkon rodičovských práv a povinností autoritatívne, a to formou nariadenia predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa podľa jej názoru pochybil aj v tom, že nepripustil psychologické správy detí S.. Š. ako plnohodnotný dôkaz z dôvodu, že otec uvedené správy spochybnil, keďže deti boli vyšetrené na podnet matky bez súhlasu otca. Poukázala na to, že v správe hneď v úvode je uvedené, že o výsledkoch vyšetrenia bol informovaný aj otec, obaja sa zúčastňujú na spoločných konzultáciách. Podľa jej názoru sa otec rozhodol spochybniť psychologičku S.. Š. až za účelom podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko správy nehovoria o otcovi, ale o deťoch, treba na ne pozerať z pohľadu záujmu detí, nie otca. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sporný je výkon starostlivosti v období pred 28.06.2012 uviedla, že ak by súd zaujímalo toto obdobie, odpovede by našiel v priloženom kalendári otca, kde opisuje, kedy strávil čas s deťmi a v ňou podanom návrhu na rozvod manželstva, v ktorom žiadala zverenie detí do jej starostlivosti. Logicky možno predpokladať, že keby súhlasila so striedavou starostlivosťou o deti, nepodala by návrh na rozvod manželstva, podala by návrh s rodičovskou dohodu o ktorú sa pokúsili, ale nepodarilo sa im ju uzavrieť. Zdôraznila, že otec ani ona v tomto spore neuvádzajú nič ako sporné, mala za to, že sa to skôr týka rozvodu, ako predbežného opatrenia. Mnohé tvrdenia otca uvedené v jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhodnotila ako nepravdivé, zavádzajúce, z vyjadrení otca je zrejmé, že ju neakceptuje ako matku, a ich vzájomný vzťah je vážny, a naďalej sa zhoršuje. Uvedené narušené vzťahy majú negatívny vplyv na deti, preto by mal súd deti chrániť, tak aby na ich strane nedošlo k ujme, čo by mohlo zanechať stopy na nich, na ich budúcom živote a začlenení sa do spoločnosti. Vyslovila presvedčenie, že odvolací súd po oboznámení sa s ňou tvrdenými skutočnosťami podloženými dôkazmi dospeje k záveru, že zo strany otca dochádza k bráneniu jej styku s maloletými deťmi, no najmä, že situácia je tak vážna, že ohrozuje súčasný, aj budúci zdravotný vývin detí, z ktorého dôvodu je potrebné predbežné opatrenie nariadiť. Zdôraznila, že bránenie v styku zo strany otca naďalej pokračuje, a to napriek tomu, že otcovi vytvára čo najviac možných spoločných situácií s deťmi. Situácia sa vyostruje aj v tom smere, že otec na ňu začal útočiť aj za cenu ohrozenia stability rodiny a detí tým, že jej dal ako spoločník D. K..Q..X.. výpoveď, a to spôsobom, ktorý bol pre ňu dehonestujúci a traumatizujúci. Napriek uvedenému je schopná deti vychovávať, udržiavať pozitívny vzťah detí k otcovi, v tomto smere poukázala na záver súdnoznaleckého psychologického posudku na jej osobu vypracovaný M.. Z.. M. E. S.., žiadajúc, aby psychologický, posudok bol pripustený ako plnohodnotný dôkaz. Rovnako poukázala na úradný záznam kolízneho opatrovníka za deň 08.10.2012. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že deti potrebujú v aktuálnom štádiu ich fyzického a duševného vývoja predovšetkým stabilné prostredie, za súčasnej situácie je ale nemožné, aby bez zásahu súdu bola táto stabilita dosiahnutá. Konanie otca, ktorý nerešpektuje dohodnutý spôsob starostlivosti o deti je v príkrom rozpore s ich záujmami a potrebami. Pravidelný styk s oboma rodičmi v ustálenom režime nie je možný pre neustále jednostranné zásahy a narýchlo uskutočňované zmeny zo strany otca a deti tak musia žiť v stave, keď nemajú istotu, s ktorým z rodičov budú tráviť aktuálny deň a noc, naopak sú svedkami čoraz častejšie sa opakujúcich nezhôd medzi rodičmi vyplývajúcich z nezodpovedného konania otca. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby súd zasiahol a autoritatívne dočasne upravil podmienky, za akých sa otec bude stýkať s maloletými deťmi, a to až do času, kým súd právoplatne nerozhodne o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom. K odvolaniu matky sa otec ani kolízny opatrovník nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolací súd tým, že otec voči uzneseniu ktorým súd zamietol jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odvolanie nepodal, zameral v rámci odvolacieho konania svoju pozornosť na zistenie dôvodnosti dočasnej úpravy pomerov v rodine účastníkov, a to úpravou styku otca s maloletými deťmi v zmysle návrhu matky, pričom po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, t.j., že za súčasného stavu nehrozí deťom, ich zdraviu, či už fyzickému alebo psychickému taká ujma, ktorá by si nevyhnutne vyžadovala okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia striktnou úpravou styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu spisu vyplýva, a to i napriek vážnemu narušeniu vzťahov rodičov v rovine ich manželského vzťahu, že rodičia vo vzťahu k deťom zabezpečujú ich potreby vrátane všetkých zložiek tvoriacich v súhrne výkon rodičovských práv, preto treba konštatovať, že do rozhodnutia vo veci samej k ohrozeniu detí, ich osobnej starostlivosti, výživy nedochádza. Deti majú blízky vzťah k obom rodičom, a preto je dôležité, najmä v súčasnej pre ne komplikovanej situácii, keď sa rodina rozpadá, aby sa o ne starali obaja rodičia spoločne minimálne do doby rozhodnutia súdu v konaní o rozvod manželstva, v ktorom konaní na čas po rozvode manželstva budú už súdnym rozhodnutím, v ktorom sa odzrkadlí výsledok vykonaného dokazovania upravené práva a povinnosti rodičov týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti. Z obsahu spisu je zrejmé, že deti nemajú problém byť s jedným, či druhým rodičom, problémom je narušený vzťah medzi rodičmi, a z neho vyplývajúca narušená komunikácia, keď každý z rodičov sa snaží svojim spôsobom čo najaktívnejšie prejavovať v úlohe rodiča, čo je na jednej strane pochopiteľné, treba však ustáliť mieru a spôsob takéhoto pôsobenia so zohľadnením, že doposiaľ väčšiu časť starostlivosti o deti zabezpečovala matka, a že deti sa t.č. nachádzajú v jej starostlivosti, ktorú skutočnosť je potrebné akceptovať aj zo strany otca, a to dodržiavaním dohodnutého času kedy je s deťmi, najmä za situácie, že ide o školopovinné deti. Podľa názoru odvolacieho súdu problémy v komunikácii medzi rodičmi nevyrieši súdne rozhodnutie, ale konštruktívny prístup oboch rodičov k otázke detí, buď priamo medzi rodičmi, prípadne, ak rodičia nie sú takejto komunikácie schopní, cestou odborného poradenstva. V tejto súvislosti odvolaciemu súdu nedá neuviesť, že nie sú to deti, ktorým treba odborné psychologické poradenstvo, deti potrebujú v súčasnej dobe pocit lásky, istoty, bezpečia, ktoré sú im schopní dať obaja rodičia, odborné poradenstvo potrebujú rodičia za účelom zvládnutia vzájomnej komunikácie v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností, najmä nastolenia modelu osobnej starostlivosti o deti do rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu spisu nevyplýva, že by sa rodičia v tomto smere pokúšali o zvládnutie nimi uvádzaných problémov vo vzťahu k ich rodičovským rolám ( otec, matka ), preto aj odvolací súd oba návrhy rodičov považoval za predčasné. Pokiaľ rodičia aj navštevovali manželskú poradňu s negatívnym výsledkom, táto bola zameraná skôr na riešenie ich vzťahu manželského, nie vzťahu rodičovského. Že spolupráca rodičov v ich úlohe ako rodičov je nevyhnutná nakoniec vyplýva aj z podaných správ S.. Š., rovnako z nej vyplýva potreba spolupráce pre elimináciu súčasných rozdielov a hľadanie východísk pri konfliktných postojoch rodičov. Odporúčanú spoluprácu a nevyhnutnú dohodu pri harmonizácii výchovných vplyvov rodičov však nie je možné chápať tak, že nariadením predbežného opatrenia sa naznačené problémy v rodine účastníkov vyriešia. Pokiaľ ide o matkou založený znalecký posudok M.. Z.. M. E. S.., znalca z odboru psychológia na osobu matky, ktorý priložila k odvolaniu, tento odvolací súd vzhľadom k tomu, že išlo o dôkaz ku ktorému otec ani kolízny opatrovník nemohol zaujať stanovisko, nezohľadnil, naviac poukázuje na to, že osoba matky ako osoba schopná zvládnuť a zabezpečiť výchovu detí v konaní spochybnená nebola ani zo strany otca, ani kolízneho opatrovníka. K osobnostným predpokladom oboch rodičov treba uviesť, že týmito sa bude zaoberať súd v konaní o rozvod manželstva, v ktorom konaní vyhodnotí aj postoje rodičov v ich rodičovských úlohách, ich schopnosť akceptácie druhého rodiča podieľať sa na výchove a starostlivosti o deti, vrátane ďalších zložiek tvoriacich výkon rodičovských práv a povinností. Záverom ani odvolací súd tak, ako súd prvého stupňa nevylučuje možnosť úpravy pomerov do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva, avšak až za situácie, keď rodičia preukážu, že nie sú schopní deťom zabezpečiť osobnú starostlivosť, a ich nezhody vymykajúce sa z rámca bežných nezhôd sa negatívne prejavia na záujmoch maloletých detí. Pokiaľ však rodičom tak, ako proklamujú vo svojich vyjadreniach záleží na zdravom vývoji ich detí, mali by vyvinúť maximálne úsilie na nájdenie spoločného konsenzu v otázkach výchovy detí, prijať určitý model fungovania, a tento aj zaviesť do svojho každodenného fungovania tak, aby poznatky z tohto fungovania mohli využiť ( v záujme maloletých detí ) pri kreovaní svojich stanovísk v konečných návrhoch v konaní o rozvod manželstva, v ktorom súd s končenou platnosťou v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí rozhodne na čas po rozvode aj o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom. Za súčasného stavu uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.