Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/421/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199898800 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1199898800.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: OSP, a.s., Obchod.Stavebníctvo.Podnikanie Prievidza, so sídlom Košovská cesta 24, 971 31 Prievidza, IČO: 31 560 440, zastúpený: JUDr. Roman Henčel, advokát, AK Prievidza, , G. Šéniho č. 8, 971 01 Prievidza, proti povinnému: U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii", Nábr. arm. gen. L. Svobodu 3, 811 02 Bratislava, IČO: 17 330 114 vedenej súdnym exekútorom: Ing. Miroslav Dzurik, Andreja Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, pre vymoženie uloženej povinnosti istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2012, č. k. 1Er/1663/1999-43, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2012, č. k. 1Er/1663/1999-43, v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e . Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 22.06.2012, č. k. 1Er/1663/1999-43, exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1Er/1663/1999-43, u súdneho exekútora Ing. Miroslava Dzurika, pod sp. zn. Ex 228/99, vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 255,44 EUR, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 316/00-57 zo dňa 30.09.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2004 bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 3, 811 02 Bratislava, pre nedostatok majetku. Na základe uvedeného bola obchodná spoločnosť U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“, dňom 19.01.2005 ex offo vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu. S poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) a § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“) a skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, súd exekúciu zastavil. Z uvedených dôvodov súd na náhradu trov súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 200 ods. 2 v nadväznosti na § 196 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Proti predmetnému uzneseniu v časti, v ktorej súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že v zmysle § 203 Exekučného poriadku má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúciu oprávneného. Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je, že v rámci náležitej opatrnosti mohol predvídať jej zastavenie z niektorého z dôvodov uvedených v Exekučnom poriadku. Oprávnený zastáva názor, že ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, tento umožňuje súdu uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie i v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného a v takom prípade má súd možnosť, ale nie povinnosť uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému. Oprávnený namieta, že skutočnosť, že povinný bol vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky nemohol oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať, a ani ju svojou činnosťou alebo nečinnosťou ovplyvniť. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený v roku 1999 a jej následné zastavenie pre jej neprípustnosť v roku 2012 procesne nespôsobil. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia preskúmal zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie, ktoré si uplatnil v rámci zastavenia exekúcie vznikli v čase, keď povinný nebol vymazaný z OR SR. Povinný podal dňa 26.10.199 námietky voči exekúcii o ktorých Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením až dňa 21.07.2003, právoplatným dňa 28.01.2007, pod č. k. Er 1663/99. Počas tohto obdobia nemohol súdny exekútor konať, čím sa úspešnosť vymoženia pohľadávky značne znížila. Exekútor navrhol, aby súd zamietol odvolanie oprávneného a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 06.09.1999. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 18.02.2012 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že subjekt povinného spoločnosť U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“ dňom 19.01.2005 zanikla a bola ex offo vymazaná z Obchodného registra SR, čím sa stalo rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie neúčinným. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolací súd považuje za nevyhnutné zodpovedať otázku, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že povinný (Obchodná spoločnosť U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 3, 811 02 Bratislava, IČO: 17 330 114, zapísaná v oddiely Sro, vložka č. 1436/B) bola dňa 19.01.2005 ex offo vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu. Právnym dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“ bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 316/00-57 zo dňa 30.09.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2004 o zastavení konkurzného konania v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. d) z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pre nedostatok majetku. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak k výmazu povinného z obchodného registra prišlo z dôvodu nedostatku majetku, resp. ak konkurzné konanie voči dlžníkovi U N I spoločnosť s.r.o. „v likvidácii“, bolo zastavené pre nedostatok majetku, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, tak ako to vo svojom uznesení zo dňa 22.06.2012, č. k. 1Er/1663/1999-43 uviedol súd prvého stupňa. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o uložení povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti v sume 255,44 EUR, ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že oprávnenému nepriznal trovy odvolacieho konania, pretože nemal úspech v odvolacom konaní. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.