Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/440/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204110297 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1204110297.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Tatranská č. 295, zast. JUDr. Denisou Špeťkovou, advokátkou v Bratislave, Sabinovská 14, proti odporcom: 1/ A. U., B. V. B., A. XX/B, X/ T. Č., B. V. B., A. XX, X/ L. U., B. V. B., B. XX, X/ F. O., B. V. B., J. XX, X/ G. O., B. V. V. X. F., Š. XXX/X, I. H. K. F., X. Okresného Q.L. B. D., X/ F. P., B. V. B., Š. XX, X/ F. A., B. V. B., O. XX, X/ B. A., B. V. B., Š. X, X/ E. F., B. A. XXX, H.. Ž., XX/ Q. X., B. V. B., K. X, zast. Mariánom Pivoňom, bytom v Bratislave, Tománkova 5, o zaplatenie 1.640,81 euro (49.431,-Sk) sprísl. titulom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, na odvolanie navrhovateľa, odporkyne 1/ a odporkyne 10/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 4. februára 2009 č.k. 16 C 43/2004-494 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa z a s t a v u j e . Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 76,87 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 1. 11. 2003 do zaplatenia, odporkyni 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 69,70 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 4. 11. 2003 do zaplatenia, odporkyni 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 56,59 € s 12,0 % úrokom z omeškania ročne od 16. 2. 2004 do zaplatenia, odporkyni 4/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 46,7 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 15. 11. 2003 do zaplatenia, odporcovi 5/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 48,84 € s 12,0 % úrokom z omeškania ročne od 16. 2. 2004 do zaplatenia, odporkyni 6/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 54,91 € s 12,5 % úrokom z omeškania ročne od 3. 11. 2003 do zaplatenia, odporkyni 7/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 217,56 € s 12,5 % úrok z omeškania ročne od 7. 11. 2003 do zaplatenia, odporkyni 8/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 10,65 € s 12,5 % úrok z omeškania ročne od 1. 11. 2003 do zaplatenia, odporkyni 9/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 81,72 € s 12,0 % úrokom z omeškania ročne od 16. 2. 2004 do zaplatenia, odporkyni 10/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 64,95 € s 12,0 % úrokom z omeškania ročne od 16. 2. 2004 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, návrh vo zvyšku proti odporcom 1/ až 10/ zamietol, konanie proti odporkyni 4/ v časti zaplatenia istiny 50,28 € zastavil, konanie proti odporkyni 8/ v časti zaplatenia istiny 139,41 € zastavil a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol tak, že každému z účastníkov konania uložil povinnosť náhrady trov vzniknutých štátu vo výške 34,28 euro na účet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16. 02. 2004 domáhal proti všetkým odporcom náhrady škody predstavujúcej schodok na zverených hodnotách spolu v sume 49.431, Sk, zistený pri inventarizácii dňa 16. 11. 2002 - 17. 11. 2002 za inventarizačné obdobie od 01. 07. 2002 do 16. 11. 2002 v maloobchodnej jednotke navrhovateľa č. 321330 na Komárnickej ul. v Bratislave. Navrhovateľ vzal návrh proti odporkyni 4/ v časti istiny 50,28 €, odporkyni 8/ v časti istiny 139,41 € späť a preto súd v súlade s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie proti týmto odporcom v časti istiny zastavil. Podľa Zápisu č. 38/2002 o priebehu a výsledku inventarizácie vykonanej dňa 16. 11. 2002 - 17. 11. 2002 v predajni navrhovateľa č. 321330 v Bratislave, ul. Komámická, v inventarizačnom období od 01. 07. 2002 do 16. 11. 2002 bol zistený schodok 93.256,20 Sk, keď účtovný stav bol 1.334.302,60 Sk a fyzický stav bol 1.174.117,40 Sk. Inventúrny rozdiel po odpočte NS zostal 93.255,70 Sk. Navrhovateľ určil podiel náhrady škody za schodok 93.256, Sk devätnástim spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom, ktorí pracovali v uvedenej MOJ v priebehu inventarizačného obdobia od 01. 07. 2002 do 16. 11. 2002. Na zaplatenie určeného podielu náhrady škody za schodok na zverených hodnotách navrhovateľ písomne vyzval odporcov výzvou zo dňa 28. 01.-2003. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporcovia na základe platných dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzavretých s navrhovateľom zodpovedajú za vzniknutý schodok zistený pri inventarizácii vykonanej dňa 16. 11. 2002 - 17. 11. 2002 v MOJ č. 321330 na Komámickej ul. v Bratislave za inventarizačné obdobie od 01. 07. 2002 do 16. 11. 2002. V danom prípade mal však súd za to, že sa odporcovia zbavili tejto zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nedostatočným spôsobom zabezpečil ochranu predajne, ktorá síce bola zabezpečená strážnou službou, ale táto si svoje povinnosti riadne neplnila, načo bol navrhovateľ zamestnancami predajne niekoľkokrát upozorňovaný a napriek tomu nezabezpečil nápravu. Z výpovede svedka Milana Ambróza súd zistil, že navrhovateľ nielenže predajňu proti krádežiam nezabezpečil, ale naopak z dôvodu, že si strážna služba svoje povinnosti neplnila, zrušil zabezpečenie predajne strážnou službou úplne a predajňa následne už nemala strážnu službu. Za tohto stavu nebolo v možnostiach zamestnancov venovať sa i chodu predajne a zároveň i stráženiu tovaru pred odcudzením. Súd preto určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na vzniknutom schodku v pomere jednej polovice, teda 50 %. Odporcovia v 1. až 10. rade zodpovedajú za schodok tiež v pomere jednej polovice, teda 50 %. Právny zástupca odporkyne 10/ v konaní preukazoval, že dohoda o hmotnej zodpovedností zo dňa 05. 06. 2001 je neplatná, nakoľko navrhovateľ odporkyni 10/ predložil následne ďalšiu dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú táto nepodpísala. V zmysle § 176 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je hmotnoprávnou podmienkou založenia tohto druhu zodpovednosti. Súčasťou písomnej formy dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá podmieňuje jej platnosť, je aj podpis, ktorý nemožno nahradiť mechanickými prostriedkami. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná aj v prípade, že nebola uskutočnená inventúra, aj keď táto podmienka môže byť účastníkmi dohodnutá v dohode o hmotnej zodpovednosti ako podmienka jej platnosti. Dohoda o hmotnej zodpovednosti nezaniká preradením na inú prácu, aj keď preradenie na inú prácu alebo iné pracovisko je jedným z dôvodov, ktorý umožňuje zamestnancovi odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti. S poukazom na to súd dospel k záveru, že odporkyňa 10/ uzavrela s navrhovateľom dňa 05. 06. 2001 platne dohodu o hmotnej zodpovednosti. V prípade, že navrhovateľ následne predložil odporkyni ďalšiu dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú odporkyňa 10/ odmietla podpísať, táto dohoda o hmotnej zodpovednosti nenadobudla platnosť. Odporkyňa však od dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05. 06. 2001 neodstúpila a táto ostala v platnosti. Z uvedených dôvodov súd zaviazal k podielu na schodku i odporkyňu 10/ v podiele uvedenom vyššie. O úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa proti odporcom 1/ až 10/ vo zvyšku, a to 50 % uplatneného peňažného nároku zamietol. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o náhrade trov konania vzniknutých štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., pričom trovy konania štátu pozostávajú zo znalečného, ktoré bolo vyplatené znalcovi Ing. Vladimírovi Matyó, zo štátnych finančných prostriedkov súdu v sume 11.361,- Sk. Nakoľko súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania štátu pomerne medzi účastníkov konania rozdelil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktoré však prípisom z 10. júla 2009 vzal v celom rozsahu späť. Odporkyňa 1/ v odvolaní proti rozsudku namietala nedostatočné vytvorenie pracovných podmienok zamestnávateľom, u nej však aj skutočnosť, že pracovala ako operátor, teda zadávala údaje o tovare do počítača, s tovarom na predajní neprichádzala vôbec do styku a svoje povinnosti nijako neporušila. Namietala ďalej nepreskúmateľnosť výroku čo do výšky náhrady vzhľadom na už zaplatené podiely iných zamestnancov, vzhľadom na výšku úroku z omeškania považovala za nespravodlivé uplatnenie tohoto voči nej, keď dĺžku súdneho konania nijako ovplyvniť nemohla. Odporkyňa 10/ vo svojom odvolaní namietala nesprávnu aplikáciu zákonníka práce účinného do 31. 3. 2002, keď inventarizačné obdobie bolo od 1. 7. 2002 do 16. 11. 2002. Pokiaľ rozsudok uvádza, že odporkyňa 10/ neodstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti, odporkyňa toto ani urobiť nemohla, pretože zamestnávateľ hrozil sankciou, keď v dodatku pracovnej zmluvy z 28. 3. 2002 v bode 19 zakotvil povinnosť hradenia nákladov inventarizácie pracovníkom v prípade požiadavky na vykonanie inventarizácie, respektíve v prípade, ak tento od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpi. Týmto bolo podľa odvolateľky porušené ustanovenie § 183 ods. 1 Zákonníka práce. V dohode o hmotnej zodpovednosti nakoniec chýba dátum, a teda účinnosť takejto dohody, z ktorých všetkých dôvodov navrhla odporkyňa 10/ zrušenie napadnutého rozsudku vo vzťahu voči nej. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 1/ poukázal na jej možnosť úhrady dlhu oveľa skôr, čím by nebola zaťažená úrokom z omeškania respektíve povinnosťou náhrady trov konania. Pretože navrhovateľ vzal svojím podaním zo dňa 10. júla 2009 svoje odvolanie v celom rozsahu späť, odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľa v zmysle § 207 ods. 2 a 3 O.s.p. zastavil. Odvolania odporcov 1/ a 10/ odvolací súd prejednal viazaný ich rozsahom a dôvodmi podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolania odporcov dôvodné nie sú. Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2002) ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Konštrukcia tohto druhu osobitnej zodpovednosti, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 a nasl. Zák. práce, je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 182 ods. 1 Zák. práce sú existencia pracovnoprávneho vzťahu, vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie zamestnanca. Základným predpokladom zodpovednosti za schodok je uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti za tieto hodnoty. Bez nej by nemohol zamestnávateľ uplatňovať voči zamestnancovi túto osobitnú zodpovednosť, ale len zodpovednosť za škodu podľa podmienok všeobecnej zodpovednosti zamestnanca podľa § 179 Zák. práce. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 15 až § 19 Zák. práce. Musí sa uzavrieť písomne, inak je neplatná (§ 182 ods. 2 Zák. práce). Dohodou preberá zamestnanec zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku a v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou. V dôsledku toho netreba pri platnom prevedení na inú prácu, či zaradení na iné pracovisko, prípadne pri preložení s ním uzatvárať novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti si tak nesie zamestnanec prakticky pri akejkoľvek zmene pracovného pomeru so sebou. Táto zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia pracovného pomeru, pokiaľ však nedôjde k odstúpeniu od dohody. V prípade straty alebo schodku na zverených hodnotách a majetku existujú tzv. spoločné hmotné zodpovednosti. Tieto formy sa používajú hlavne v predajniach, kde je viac predavačov, ktorí majú hmotnú zodpovednosť za tovar, alebo v skladoch, kde majú skladoví pracovníci spoločnú hmotnú zodpovednosť za materiál alebo tovar. Pred podpisom dohôd by sa mala so všetkými zamestnancami vykonať inventarizácia. Táto sa tiež musí vykonať pri skončení týchto dohôd, pri zmene funkcie vedúceho pracovníka, alebo na žiadosť ktoréhokoľvek zamestnanca pri zmene v ich kolektíve. Takisto, pokiaľ niektorý zo zamestnancov od takejto dohody odstupuje, je v jeho záujme, aby sa vykonala inventarizácia, nakoľko pokiaľ sa nevykoná, zodpovedá za prípadný schodok zistený pri najbližšej inventarizácii. To isté platí aj keby zamestnanec nastúpil do kolektívu, v ktorom majú zamestnanci podpísanú spoločnú hmotnú zodpovednosť a nepožiada o vykonanie inventarizácie, pri najbližšej inventarizácii je zodpovedný za prípadné schodky. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi pomerom, ako keby sa nezistila miera zavinenia konkrétnym zamestnancom. Pokiaľ odporkyňa 1/ namietala nedostatočné vytvorenie pracovných podmienok zamestnávateľom, táto skutočnosť ako preukázaná bola riešená už prvostupňovým súdom, ktorý určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na vzniknutom schodku v pomere jednej polovice. Skutočnosť, že odporkyňa 1/ pracovala ako operátor, teda zadávala údaje o tovare do počítača a s tovarom na predajni neprichádzala do styku nemožno zohľadniť, keď ani táto pracovníčka nemala do priestoru predajne, a teda aj k tovaru, zamedzený prístup, nakoniec ale niektorí z ostatných odporcov rovnako poukazovali na možnosť vzniku schodku práve pri nesprávnom zadávaní údajov do počítača. Výrok čo do výšky náhrady vzhľadom na už zaplatené podiely iných zamestnancov súd realizuje len do výšky uplatnenej návrhom, priznanie príslušenstva k pohľadávke z titulu omeškania s plnením je zákonným nárokom veriteľa, na ktorého výšku nemajú vplyv iné okolnosti, napr. dĺžka súdneho konania. Odporkyňa 1/ skutočne mala možnosť skoršou úhradou resp. uzavretím dohody o splátkach vyhnúť sa povinnosti hradenia úroku z omeškania resp. náhrady trov konania. Dôvodná bola námietka odporkyne 10/ v odvolaní namietajúca nesprávnu aplikáciu zákonníka práce účinného do 31. 3. 2002, keď inventarizačné obdobie bolo od 1. 7. 2002 do 16. 11. 2002, avšak toto pochybenie súdu prvého stupňa nemalo za následok nesprávnosť napadnutej časti rozsudku vo vzťahu voči odporkyni 10/ (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Úprava vyplývajúca z ust. § 176, 177 zák. č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. 3. 2002 je v ust. § 182 a nasl zák. č. 311/2001 Z.z. len precizovaná, bez zásadných zmien konštrukcie tohto druhu osobitnej zodpovednosti. K otázke platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti sa vyjadril správne už súd prvého stupňa, so záverom, že odporkyňa 10/ uzavrela s navrhovateľom dňa 05. 06. 2001 platne dohodu o hmotnej zodpovednosti, ak navrhovateľ následne predložil odporkyni ďalšiu dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorú odporkyňa 10/ odmietla podpísať, táto dohoda o hmotnej zodpovednosti nenadobudla platnosť a stále platila dohoda zo dňa 05. 06. 2001, od ktorej odporkyňa neodstúpila napriek možnosti vyplývajúcej z ust. § 183 Zák. práce. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani neplatné dojednanie v zmluve, podľa ktorého pracovník v prípade požiadavky na vykonanie inventarizácie, respektíve v prípade, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpi, je povinný uhradiť náklady inventarizácie (§ 17 ods. 1 Zák. práce), pričom odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti nemusí byť realizované len v písomnej forme, keď z ust. § 17 ods. 2 Zák. práce vyplýva , že právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis (tu je namieste porovnať ust. § 182 ods. 2 Zák. práce a ust. § 183 ods. 1 vety poslednej Zák. práce). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 150 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, v danom prípade v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď takéto rozhodnutie by vzhľadom na výsledok prvostupňového a odvolacieho konania bolo vo vzťahu voči odporcom 1/ a 10/, pri zohľadnení dôvodov, pre ktoré podali odvolanie, neprimerane tvrdé. P o u č e n i e : Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Bratislava, 24. apríl Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.