Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/294/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204128828 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1204128828.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: C. T.U., F. T. XX/ G, F., zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, so sídlom Podbrezovská 34, Bratislava, proti odporcovi: Q. Y. L. C. F., T. W.Y. X, F., I. vydanie F.U. I. U. U. XXXXX,XX X. (XXXXXXX, XX Sk), o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného L. F. K., A. H. XX.Y. XXX, Č..V.. XXC XX/ XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výrokovej časti o p r a v u j e tak, že v prvom odseku má byť správne uvedené obdobie : " I. XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX". V napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX L. XX.XXX,XX X., do troch dní. Vo zvyšku uplatnenej istiny návrh z a m i e t a . V časti príslušenstva rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . V časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý, rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX X. spolu s úrokom z omeškania 12% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní a vo zvyšku v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.Y.R. XXXX Č..V.. XXC XX/XXXX-XXX súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi za obdobie od XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX L. XXXXX,XX €. s úrokom z omeškania a to zo sumy XX,XX X. L. XX %. Ú. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X %. Ú.C. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X %. Ú. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X %. Ú. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X,X %. Ú. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X,X %. Ú.C. I. X/X/XXXX, A. L. XXXX,XX X. L. X,X %. Ú. od X/X/XXXX až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 517 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ je od XX.X.XXXX výlučným vlastníkom parc. č. XXX E. XXX V..Ú.. C. A.Z. na N. Č.. XXXX, pričom navrhovateľ ani jeho právna predchodkyňa nedali súhlas na užívanie tohto pozemku ako cestnej komunikácie, ktorá slúži verejnosti, ktorý pozemok doposiaľ bez zaplatenia užíva odporca a to bez akejkoľvek nájomnej zmluvy a neplatí nájomné. Na základe uvedeného dôvodil, že odporca užíva predmetné nehnuteľnosti, čím mu vzniká; titulom užívania bez právneho dôvodu a uzatvorenej nájomnej zmluvy; bezdôvodné obohatenie. Pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyhlášky § 17 ods. 1, písm.a/ č. 465/1991 Zb. podľa ktorej maximálna ročná výška nájomného za nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely je za pozemky v obciach, a to konkrétne v Hlavnom meste SR Bratislave, X,- L. a teda výšku nájomného určil tak, že ročné nájomné pri stanovení 5,- Sk/m2 a výmere XXX Y. T. XXXX,- Sk, pričom nájomné priznal navrhovateľovi od XX.X.XXXX; odkedy sa stal vlastníkom; H. XX.XX.XXXX, M..R.. XXXX:XX/mesiacov/=XXX L. /., za X Y. X-XX/XXXX T. L. XXXX,-Sk a za 10 dní v mesiaci X/XXXX T. XX,XX Sk H., M..R.. XXX,XX Sk, teda Z. XXXX,XX Sk M..R.. XX,XX X.. Pri posudzovaní vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX vychádzal z vykonaného dokazovania, a to znaleckých posudkov vypracovaných znalkyňou K.. A. R., A. K.. H. Q. a z kontrolného znaleckého posudku vypracovaného znalcom - L. S. L. U. F., pričom dospel k záveru, že podkladom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je tento kontrolný znalecký posudok zo dňa XX.X.XXXX; pokiaľ ide o nájom za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX; ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na parc. Č.. XXXX/XX za I. I. X.X.XXXX až do XX.X.XXXX a ktorý zároveň posúdil aj znalecký posudok vypracovaný znalkyňou K.. R. a to tak, že pokiaľ ide o povyšujúce faktory; v prípade pozemku zastavaného miestnou komunikáciou; môže byť aj nárast cien pozemkov v lokalite, najmä ak tento nárast nie je dostatočne zohľadnený vo zvýšenej východiskovej hodnote pozemku, znalkyňa dodržala vyhláškou stanovené intervaly a jednotlivé koeficienty zdôvodnila, avšak stanovenie hodnoty jednotlivých premenných závisí od odborného odhadu a osobného názoru znalca. Ďalšej prihliadol na závery kontrolného znaleckého posudku pokiaľ ide o preskúmanie záverov znaleckého posudku K.. H. Q. Č.. XXX/XXXX, ktorý bol vyhodnotený tak, že znalec použil pri určovaní všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti správnu metódu, v súlade s platnými právnymi predpismi, pričom podľa súčasného stavu vedeckých i praktických poznatkov z odvetvia oceňovania nehnuteľností je porovnávacia metóda preferovaná, za predpokladu poznania dostatočného počtu použiteľných podkladov pre porovnanie, avšak poukázal na to, že výsledná zaokrúhlená všeobecná hodnota pozemku sa javí podhodnotená, pričom došlo v ďalších rokoch k zmene hodnoty pozemku v danom mieste, cena pozemkov nebola konštantná. S ohľadom na uvedené vychádzal pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok parc. Č.. XXXX/XX z kontrolného znaleckého posudku vypracovaného L. U. F. a zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX na L. U. U.Ý. XXXXX,XX X., keď za obdobie od XX.X.XXXX odkedy sa stal navrhovateľ vlastníkom do XX.XX.XXXX určil nájomne vo výške XXXX,XX Sk M..R.. XX,XX X. podľa vyhl.465/1991 Zb. ,za obdobie roka XXXX-U. U. XXXX,XX X., za I. C. XXXX-U. U.V. XXXX,XX X., za I. C. XXXX-U. U. XXXX,XX X., za I. C. XXXX-U. U. XXXX,XX X., za I. C. XXXX-U. U.V. XXXX,XX X., Z. M. za I. C. XXXX H. XXXX W. T. L. XXXXX,XX X. (XXXXXX,XX Sk). Za I. I. X.X.XXXX H. XX.X.XXXX W. G. U. U.X. XXXX,XX X. E. M. celkove priznal navrhovateľovi sumu XXXXX,XX X. a vo zvyšku jeho návrh zamietol, pretože navrhovateľ si uplatnil podaným návrhom ako vlastník, vydanie bezdôvodného obohatenia od X.XX.XXXX, pričom však vlastníkom sa stal až od XX.X.XXXX. Konštatoval, že odporca sa s plnením dostal do omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto ho zaviazal i na úroky z omeškania za jednotlivé roky, a to od X.X.XXXX až do zaplatenia, pričom výška úroku bola stanovená dvojnásobkom diskontnej sadzby danej Národnou Bankou Slovenska. O trovách konania a právneho zastúpenia si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho nároku aj v tejto časti vyhovené dôvodiac tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatočne zistený skutkový stav a tiež aj pre nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa vôbec nevysporiadal s jeho opakovane vznášanými námietkami k znaleckým posudkom. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z vyhlášky číslo 465/1991 Zb. pri výpočte bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2003, ktorá však nezodpovedá všeobecnej hodnote, ktorú určil podľa všeobecne platných zásad na sumu XXX XXX,- Sk. Poukazoval na to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil znalecké posudky a vôbec sa nevysporiadal s ich rozpormi a tiež vôbec neprihliadol na ústavný a zákonný rozmer ochrany vlastníckeho práva a spravodlivosť pri vyvažovaní konkurujúcich si záujmov jednotlivca a celej spoločnosti, pri ktorých on nemá žiaden prístup, kontrolu a pokojné užívanie svojho majetku a zatiaľ za toto obmedzenie neobdržal žiadnu náhradu, takže zásahy do jeho majetkových práv už trpí takmer deväť rokov. Ak by súd prvého stupňa bral zreteľ na spravodlivú rovnováhu uvedených záujmov a vychádzal by zo záväznej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, potom by ani neuvažoval o vyhláške č. 465/1991 Zb., ale by uznal ním vyčíslenú hodnotu za zmarené úžitky z vlastníckeho práva. Proti časti výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola navrhovateľovi priznaná náhrada za užívanie pozemku vo výške X,XX X. /. /. za obdobie od X. X. XXXX H. XX. X. XXXX a vo zvyšku bol jeho návrh zamietnutý dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je vlastníkom miestnej komunikácie podľa § 3d ods. 3 zákona číslo 135/1961 Zb., jeho vlastníctvo však ustanovil až zákon číslo 160/1996 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 1996 a ktorý novelizoval zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Uvedená komunikácia bola vybudovaná ako súčasť L.Í. T. v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, pričom v tej dobe boli tieto pozemky majetkovoprávne vysporiadané. K zmene vlastníctva týchto pozemkov došlo v rozpore s § 11 ods. 1 písm. d) zákona číslo 229/1991 Zb.. Vyhláška číslo 465/1991 Zb. bola zrušená - § 24a zákona číslo 18/1996 Z.z. ku dňu 1. 1. 2004, a po jej zrušení neexistuje právna úprava, ktorá by riešila nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely, o čo ide v prípade pozemkov zastavaných verejnou komunikáciou, nakoľko miestnu komunikáciu využíva široká verejnosť a nemá z nej žiadne výnosy, naopak má náklady spojené s jej údržbou a prevádzkou. Uviedol, že súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi nájom za pozemok za obdobie I. XX. X. XXXX H. XX. XX. XXXX U. L. X L. /. C. (X,XX X. /.). Následne bolo priznané nájomné za obdobie od X. X. XXXX H. XX. X. XXXX U. U. XX XXX,XX X. a ak sa k tejto sume pripočíta nájomné za obdobie od XX. X. XXXX H. XX. XX. XXXX U. L. XX,XX X., činí nájomné za obdobie I. XX. X. XXXX H. XX. X. XXXX L. XX XXX,XX X., avšak súd prvého stupňa ho zaviazal vo výrokovej časti rozsudku na zaplatenie sumy XX XXX,XX X., pričom rozdiel medzi týmito sumami je vo výške XXX,XX X.. Namietal, že za obdobie od X. X. XXXX H. XX. X. XXXX bol priznaný navrhovateľovi nájom vo výške X,XXX X. nesprávne vychádzajúc zo znaleckého posudku číslo X/XXXX, pretože tento posudok určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku tak, že pri vypracovaní posudku vychádzal z vyhlášky číslo 492/2004 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť až dňa 1. 9. 2004. Podľa neho bolo treba vychádzať z cenového predpisu, ktorý vyhláške číslo 492/2004 Z.z. predchádzal, a to z vyhlášky číslo 465/1991 Zb., ktorá stanovuje maximálnu ročnú výšku nájomného za nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely v sume X L. C.. Nesúhlasil s aplikovaním znaleckého posudku číslo X/XXXX pre stanovenie výšky nájmu pozemku zastavaného miestnou komunikáciou za celé obdobie od X. X. XXXX H. XX. X. XXXX, a to z dôvodu, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku, z ktorej bola následne vypočítaná výška nájmu pozemku, boli v znaleckom posudku pre ohodnotenie pozemku porovnávacou metódou použité kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol prevod nezastavaných pozemkov určených na zastavanie a uznesenia mestského zastupiteľstva, ktorými bola schválená kúpa nezastavaných pozemkov určených na zastavanie, pričom ohodnocovaný pozemok je zastavaný telesom miestnej komunikácie a navyše uzneseniami mestského zastupiteľstva boli schválené kúpy pozemkov v iných katastrálnych územiach ako sa nachádza ohodnocovaný pozemok, ktoré sa v mnohých prípadoch nachádzajú v katastrálnych územiach ležiacich na opačnom konci hlavného mesta ako je ohodnocovaný pozemok. Znalec podľa neho pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku v znaleckom posudku číslo X/XXXX nemal dostatočný počet relevantných podkladov na to, aby použil porovnávaciu metódu pre ohodnotenie pozemku. Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona (1. 7. 2009) k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Na základe uvedeného má za to, že mu vzniklo k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa ex lege k 1. 7. 2009 bezplatné právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nie je pravdivé jeho tvrdenie, že predmetná stavba komunikácie bola vybudovaná v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na vysporiadaných pozemkoch, pretože opak je pravdou, a to potvrdzuje aj reštitučné konanie, ktorého podstatou bolo obnovenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ex tunc. Keďže predmetné parcely už neslúžia poľnohospodárskej činnosti, potom je odkaz na príslušné ustanovenia o nútenom nájme a jeho vypovedaní, právne bezvýznamné. V ostatnom zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že hoci sa súd prvého stupňa dopustil viacerých matematických chýb pri výpočte výšky priznaného peňažného plnenia, svoje závery založil na správnom právnom posúdení veci. Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu vyhovené, a to len do tej jeho odvolaním napadnutej časti, ktorá sa týkala istiny v sume XX XXX,XX X. priznanej za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX a čo do výroku o priznaní úrokov z omeškania, s výnimkou úrokov z omeškania priznaných zo sumy XX,XX X. U. U. XX% I. X.X.XXXX do zaplatenia, a teda v časti istiny o zaplatenie XX,XX X. za I. I. XX.X.XXXX H. XX.XX.XXXX spolu s úrokom z omeškania nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť. Na základe odvolania navrhovateľa preskúmal odvolací súd výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, a to čo do požadovaného obdobia, od ktorého navrhovateľ žiadal priznať plnenie, t.j. I. X.XX.XXXX, ako aj čo do požadovanej (a nepriznanej) výšky istiny spolu s úrokom z omeškania, teda vrátane obdobia od XX.X.XXXX H. XX.XX.XXXX nad priznanú istinu XX,XX X. spolu s úrokom z omeškania. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov takto vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom o tom, že odporca bezodplatne užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, bez právneho dôvodu, a následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 451), ktoré aj správne vyložil v súlade s konštantnou súdnou judikatúrou a svoje dôvody vedúce k čiastočnému vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od XX.X.XXXX; odkedy sa stal vlastníkom nehnuteľností, do XX.X.XXXX, vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nájmu pozemkov v danej lokalite za jednotlivé obdobia a odporcovi tak vznikla povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v akom by platil úhradu za užívanie pozemkov, teda v akom by sa bol jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené na úhradu za užívanie pozemkov na základe právneho titulu zakladajúceho mu právo ich užívať. Podľa § 451 ods. 1, 2, Obč. zák. kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to zistenie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku a tiež prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by musel poskytovať náhradu. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu, oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak je však v daných pomeroch výška obvyklej odplaty závislá i na účele a spôsobe užívania, prípadne i na právnej forme, ktorou sa obdobný spôsob užívania za bežných okolností realizuje, musí súd skúmať konkrétne okolnosti prípadu a prihliadnuť k účelu, ktorému vec spravidla slúži, a k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a akú odplatu by bol za také užívanie veci nútený za normálnych okolností platiť. V preskúmavanej veci zo skutkových okolností vyplynulo, že navrhovateľ je od XX.X.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov - nachádzajúcich sa v kat. území C. - T. Č.. XXX E. Č..XXX - I. T., U. U. L. XXXXmX, A. na N. Č.. XXXX; pozemky sú zastavané miestnou komunikáciou, ktorá je súčasťou platného územného plánu F., a teda nie je ich možné využiť ako stavebný pozemok pre rodinný dom alebo bytový (polyfunkčný) objekt. V konaní je nesporné, že časť pozemkov o výmere XXX Y. odporca užíva bez nájomnej alebo inej zmluvy či právneho titulu oprávňujúceho ho na legitímne užívanie. Odporca tým realizuje užívateľské oprávnenie, plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo pozemok užívať. Výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa nenasvedčujú právnemu záveru, že by odporcovi k pozemkom vo vlastníctve navrhovateľa vzniklo k X.X.XXXX ex lege bezplatné právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Odporca v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne spoľahlivo nepreukázal zákonné predpoklady vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 1) ani to, že by toto bolo v jeho prospech záznamom zapísané v katastri nehnuteľností, pokiaľ odporca, že mu vzniklo. So zreteľom na uvedené právne závery správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že užívanie predmetných nehnuteľností odporcom bez právneho dôvodu, teda vykonávanie jemu nepatriacich užívateľských oprávnení, zakladá na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, tým, že neplatením úhrady za užívanie pozemkov nedošlo k zmenšeniu jeho majetku o úhrady, ktoré by inak musel, na základe relevantného právneho titulu oprávňujúceho ho k užívaniu pozemkov, navrhovateľovi platiť. Výška bezdôvodného obohatenia tak zodpovedá výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré by odporca musel z platnej nájomnej zmluvy za ich užívanie platiť. Znalecký posudok (§ 125, § 127 O.s.p.) súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., odborné závery v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom podľa § 132 O.s.p. nepodliehajú, a pokiaľ teda súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, musí postupovať podľa § 127 ods. 2 O.s.p. a nariadiť preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudku teda spočíva v posúdení, či jeho závery sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Podstata hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno - logického uvažovania. Správne súd prvého stupňa vzhľadom na potrebu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie pozemkov pre zistenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil vo veci znalecké dokazovanie z oblasti oceňovania nehnuteľností. Odvolací súd sa zhodne so súdom prvého stupňa priklonil k záverom kontrolného znaleckého posudku č. č.X/XXXX vypracovaného znaleckým ústavom, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota ročného nájmu za 1m2 pozemku za jednotlivé roky rozhodného obdobia (XXXX-XXXX). Znalecký posudok spĺňal všetky zákonné náležitosti, znalecký ústav pri jeho vypracovaní vychádzal zo všetkých relevantných a dostupných skutočností, ktoré odborne posúdil a po ich zhodnotení výsledky premietol do svojich záverov, vysporiadal sa aj s postupom a závermi znalcov K.. R. L. K.. Q., ktorých rozdielne závery v nimi podaných znaleckých posudkoch týkajúcich sa, z hľadiska rozhodovania veci, zásadných otázok, sa nepodarilo v konaní inak, teda ani ich výsluchom, odstrániť. V konaní neboli zistené také iné závažné skutočnosti zásadného významu, ktoré by boli spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť závery kontrolného znaleckého posudku, keď ani argumentácia navrhovateľa a obrana odporcu neboli založené na takých tvrdeniach, na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť alebo nariadiť ďalšie (kontrolné) znalecké dokazovanie. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že výber metódy je výlučne na znalcovi a jej zvolenie vychádza z podkladov, ktoré má k dispozícii, preto účastníkom konania neprináleží posudzovať, akou metódou mali k stanoveniu všeobecnej hodnoty nájmu znalci pristupovať. Znalecký ústav mal dostatok relevantných podkladov pre použitie porovnávacej metódy; ktorá aj podľa názoru odvolaciu súdu, najviac zodpovedala potrebám objektívneho zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a ktorá je tak jej najpravdepodobnejším znaleckým odhadom, a preto najvhodnejšie vystihuje aj všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov. Znalecký posudok č. X/XXXX vychádzal z toho, že ide o pozemok zastavaný miestnou verejnou (prístupovou) komunikáciou, a preto u neho ani iný spôsob využitia do úvahy neprichádza a tomu zodpovedali aj zadovážené podklady, tvoriace porovnávací materiál pre zistenie všeobecnej hodnoty pozemku, ktoré sa tak nevyhnutne museli týkať prevodov pozemkov určených na obdobné účely (verejnoprospešné, inžinierske stavby). Pokiaľ aj znalecký ústav použil pre niektoré roky aj podklady z iných rokov (napr. v roku XXXX,XXXX a pod.), nepovažuje to odvolací súd za dôvod spochybňujúci relevantnosť jeho odborných záverov vzhľadom na to, že tieto neboli staršie ako 6 mesiacov. Navyše navrhovateľ mohol v konaní doložiť také listinné doklady, ktorý by v tomto smere vyvracali správnosť odborných záverov, neopodstatnene však v tomto smere argumentuje výškou trhovej ceny stavebných pozemkov v danej lokalite, nakoľko takého využitie sporných pozemkov nebolo možné vzhľadom na platný územný plán. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvíja od toho, aký majetkový prospech získal obohatený v okamžiku, keď ho neoprávnene získal, a teda nie je rozhodujúce, aká majetková ujma vznikla tomu, na úkor koho sa obohatil. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ sa nemôže dovolávať plnenia vo výške trhového nájomného, aké by bol získal prenajatím pozemku ako stavebného, a preto bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý v konaní zisťoval, o čo sa odporca užívaním pozemku na účely miestnej komunikácie na úkor navrhovateľa obohatil, a teda aké obvyklé nájomné by bol platil v prípade, ak by tento užíval na základe nájomnej zmluvy. Navrhovateľ sa tak môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len v takej výške, na ktorú by mal od odporcu nárok v prípade, že by medzi nimi bola uzatvorená nájomná zmluva. Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 Obč. zák., odvodzuje sa výška plnenia za užívanie cudzej veci (pozemku) bez právneho dôvodu od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal (§ 451 ods. 1, § 456 a § 458 ods. 1 Obč. zák.); za bezdôvodné obohatenie teda nie možné považovať akýkoľvek prospech, ktorý by mohol teoreticky (hypoteticky) dosiahnuť vlastník veci, ale len ten prospech, o ktorý na jeho úkor obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo. V danom prípade výška bezdôvodného obohatenia spočívala v cene nájmu, ktorý by oprávňoval odporcu sporný pozemok užívať. V danej veci bolo predpokladom pre zistenie všeobecnej ceny nájmu, ktorá predstavuje zároveň i primeranú náhradu, stanovenie všeobecnej hodnoty sporného pozemku. Ani odvolací súd sa pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku pre účely nájmu nestotožnil so spôsobom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku uvedenom v znaleckom posudku K.. R., nakoľko nevychádzal z objektívnej reality, keď znalkyňa v ňom za základ pre stanovenie ceny pozemku nevychádzala z predaja pozemkov slúžiacich rovnakému účelu a nezohľadnila v tomto smere územný plán, naopak vychádzala z cien pozemkov určených na stavebné účely, resp. na zastavanie rodinnými domami, ktoré pozemky však nie sú porovnateľné s účelom využitia sporných pozemkov, na ktorých podľa územného plánu nie je, resp. nebolo v rozhodnom období možné stavať rodinné či obytné domy. Podľa ustálenej súdnej praxe všeobecnú hodnotu pozemku možno chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Všeobecná hodnota musí odrážať i záujem o pozemok, teda dopyt a ponuku v danom mieste a čase. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd uzavrel, že v zmysle zásad ustálenej súdnej praxe sa objektívnemu stanoveniu všeobecnej ceny pozemku najviac priblížil kontrolný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe reálnych skutkových predpokladov, keď vychádzal z toho, že pozemok, ktorý je oceňovaný, je podľa územného plánu určený na využitie ako miestna verejná (prístupová) komunikácia. Nakoľko v zmysle konštantnej súdnej judikatúry za všeobecnú hodnotu pozemku možno považovať takú hodnotu, ktorá odráža trh a dopyt v danom mieste a čase vo vzťahu k reálnemu využitiu ohodnocovanému pozemku, ani odvolací súd neakceptoval porovnanie sporných pozemkov s pozemkami stavebnými, nakoľko by to bolo v rozpore s využitím týchto sporných pozemkov podľa súčasne platného územného plánu; tento bolo potrebné vziať na zreteľ, keďže v dôsledku jeho existencie sa v podstatnej miere znižuje dopyt sporných pozemkov na trhu a táto skutočnosť sa potom odráža nielen v ich všeobecnej hodnote, ale aj v cene nájmu. Len v hypotetickej rovine možno konštatovať, že pokiaľ by došlo k zmene územného plánu a uvedený pozemok by mohol byť využívaný i na stavebné účely, môže pre budúcnosť toto zvýšiť jeho atraktivitu a tým aj jeho dopyt a aj všeobecnú cenu; v tomto konaní sú však takéto úvahy právne irelevantné, nakoľko je potrebné vychádzať z objektívneho stavu, ktorý tu existoval v celom rozhodujúcom období (XXXX-XXXX). Pokiaľ sa právna zástupkyňa navrhovateľa dovolávala vyššej ceny sporného pozemku v danej lokalite, bolo na nej, dôkazne v konaní doložiť, že v rozhodnom období by za uvedený pozemok bol iný subjekt ochotný zaplatiť ňou požadovanú vyššiu cenu, teda cenu takú, akoby išlo o stavebný pozemok, resp. za cenu vyššiu, ktorú stanovil kontrolný znalecký posudok. V tejto súvislosti si odvolací súd dovoľuje konštatovať, že je vysoko nepravdepodobné, že by za takúto, ňou požadovanú, cenu bol ochotný niekto kúpiť sporný pozemok v mieste, ktoré podľa územného plánu Q. Y. L. neslúži na bývanie, ale je určená na využitie ako miestna prístupová komunikácia. Z uvedených dôvodov znalecký posudok č. XX/XXXX A. K.. R. nebolo možné vziať za podklad pre stanovenie všeobecnej ceny nájmu, nakoľko tento vychádzal z nesprávnych vstupných údajov týkajúcich sa cien stavebných pozemkov v danej lokalite, keď znalkyňa sama na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vypovedala, že vychádzala z trhovej ceny, ako by sa mal na pozemku postaviť rodinný dom, čo je však v rozpore s jej konštatovaním, že nie je pravdepodobnosť zmeny účelu jeho využitia ako miestnej prístupovej komunikácie, a preto sa navrhovateľ neopodstatnene dovoláva jeho záverov. Navrhovateľ dôkazne nevyvrátil ani tú namietanú skutočnosť, že by prevody pozemkov na účely zriadenia verejnoprospešnej stavby (miestnej verejnej komunikácie, inžinierskej stavby) boli v jednotlivých lokalitách F. rôzne tak, ako je to všeobecne známe v prípade predajov stavebných pozemkov. Nakoľko iné podklady pre stanovenie ceny nájmu za rok XXXX v konaní zo strany navrhovateľa neboli doložené, a stanovenie všeobecnej ceny nájmu nebolo ani predmetom znaleckého dokazovania, nemožno súdu prvého stupňa vytknúť postup podľa vyhl. č. 465/1991 Zb., účinnej do 31.12.2003, ktorá upravovala aj ceny nájmu pozemkov. Pokiaľ aj kúpne zmluvy, v ktorých bola dojednaná cena na základe vyhl.č. 465/1991 Zb., tvorili podklad pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, treba uviesť, že v prípade ak sa na obdobné účely využitia cena vykupovaných pozemkov v roku XXXX dojednávala v kúpnych zmluvách na jej základe, treba takto dojednanú cenu považovať za všeobecnú cenu pozemku na trhu s nehnuteľnosťami v danom čase. Navyše je potrebné uviesť, že vyhl. č. 465/1991 Zb. slúžila nielen pre zisťovanie ceny pre účely daňové, ale aj pre dojednávanie ceny pre účely zmluvných prevodov stavieb, bytov a nebytových priestorov, pozemkov a trvalých porastov medzi predávajúcim a kupujúcim, ako aj pre dojednávanie nájomného za nájom pozemkov. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku odporcu v tom, že sa pri zisťovaní ceny nájmu vychádzalo z kúpnych cien za predaj nezastavaných pozemkov, nakoľko táto nemá svoje vecné opodstatnenie, keď relevantnou bola skutočnosť, že išlo o prevody pozemkov určených na zastavania miestnou verejnou komunikáciou, cestnou svetelnou signalizáciou, inžinierskou stavbou a pod., teda na účely, ktorým bol určený aj sporný pozemok. Napokon treba uviesť, že navrhovateľovi neprináleží hodnotiť postup znaleckého ústavu z hľadiska použitia metodiky aritmetického výpočtu pri stanovení všeobecnej ceny pozemku. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa postupoval správne keď rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 O.s.p.), a ani odvolací súd nepovažoval za potrebné výnimočne vykonať ďalšie dokazovanie nevyhnutne potrebné pre rozhodnutie vo veci, ktoré by bolo nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktorí boli v konaní riadne o svojej dôkaznej povinnosti poučení (§ 120 ods. 4 O.s.p.), pričom pred tým, ako súd na pojednávaní dňa 10.5.2011 vyhlásil dokazovanie za skončené, nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Preto ani v tejto súvislosti odvolací súd nezistil, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou pri zisťovaní skutkového stavu, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa sa však pri rozhodovaní dopustil viacerých matematických chýb, keď na jednej strane správne uviedol, že navrhovateľovi patrí úhrada za obdobie I. XX.X.XXXX H. XX.X.XXXX, správne vyčíslil jeho nárok za XX H. v mesiaci február 2003 v sume XXX,XX Sk, nesprávne však vypočítal priznaný mu nárok za mesiace Y. E. H. XXXX v sume XXXX,-Sk, ktorú sumu vypočítal za deväť mesiacov (XxXXX,-Sk), správne však mal vypočítať úhradu za desať mesiacov (XXx XXX,-Sk), čo predstavuje spolu sumu XXXX,-Sk, a preto navrhovateľovi patrí za uvedené obdobie suma XXXX,XX Sk ( XXX,XX +XXXX), M..R.. XXX,XX X., a to spolu s úrokom z omeškania od X.X.XXXX. Odvolací súd preto uvedené pochybenie súdu prvého stupňa odstránil a vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu XXX,XX X. spolu s úrokom z omeškania 12% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia a vo zvyšku ho ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Ďalšej matematickej chyby sa súd prvého stupňa dopustil tým, že nesprávne spočítal výšku priznanej istiny XX XXX,XX X. ako súčet priznaných úhrad vo výške XX,XX X. za C. XXXX, XX XXX,XX X. za C. XXXX E. XXXX E. XXXX,XX X. za C. XXXX, ktoré v súhrne predstavujú sumu vo výške XX XXX,XX X.; tak ako to napokon správne namietal i odporca. Napokon súd prvého stupňa v dôsledku svojej nepozornosti prehliadol, že v znaleckom posudku č. X/XXXX je úhrada v sume X XXX,XX X. U. za Z. C. XXXX a že nájom za obdobie od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX tak predstavuje jeho alikvotnú časť vo výške X XXX,XX X.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd túto zrejmú nesprávnosť odstránil a rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške XX.XXX,XX X., V. T. L. T. Ú. za C. XXXX U. L. XX,XX X., za C. XXXX E. XXXX U. L. XX XXX,XX X. E. za I. I. X.X.XXXX H. XX.X.XXXX U. L. X XXX,XX X. E. U. A. (za I. I. XX/XXXX H. XX/XXXX) návrh zamietol. Nakoľko v časti príslušenstva boli úroky z omeškania priznané správne len zo sumy X XXX,XX X., teda za I. H. Y. U. C. XXXX a iné vecné námietky účastníkmi konania v odvolaniach nimi podaných, čo do príslušenstva, neboli uvádzané, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 164 vety prvej O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, odvolací súd opravil ako zrejmú nesprávnosť výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia obdobia, za ktoré bola priznaná navrhovateľovi istina v súlade s jeho odôvodnením. Nakoľko súdom prvého stupňa nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania z dôvodu postupu podľa § 151 os. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.