Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/7/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205224183 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1205224183.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: I., I.. I. W.. V.., N. J. Č.. XX, T., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., advokátom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 24, proti odporcovi: C. Q., O..I.., K. R. Č.. X, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., Partizánska č. 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti právneho úkonu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 27. mája 2009, č.k. 16 C 210/2005-244, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. júla 2009, č.k. 16C 210/2005-256, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 27. mája 2009, č.k. 16C 210/2005-244, p o t v r d z u j e , uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 20. júla 2009, č.k. 16C 210/2005-256, p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 70,60 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu MCGA legal, s.r.o., Partizánska č. 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 27.5.2009, č.k. 16C 210/2005-244, zamietol návrh navrhovateľa. Ním sa, po pripustení zmeny návrhu súdom, domáhal, aby súd určil, že právny úkon uznania dlhu a súhlasu dlžníka a ručiteľov s vykonateľnosťou vo forme notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX, R. XXXXXX/XXXX, ktorá bola spísaná dňa 18.10.2004 na Notárskom úrade S.. T. Š., so sídlom D., K. Č.. X, je neplatný. Zároveň žiadal určiť, že zmluva o prenájme s následnou kúpou veci č. XXXXXX zo dňa 19.12.2003 spolu s prílohou všeobecné zmluvné podmienky leasingu zo dňa 19.12.2003 je neplatná. Dôvodil tým, že gastrotechnológia, ktorá bola predmetom leasingovej zmluvy, je vo vlastníctve, ako aj vo faktickej držbe odporcu. Ak by mal uhradiť aj zostatkovú cenu predmetu leasingu, na strane odporcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu. Takýto postup odporcu označil za výkon práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takýto právny úkon je tiež absolútne neplatným právnym úkonom. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti leasingovej zmluvy videl v tom, že práve na základe tejto zmluvy je voči nemu v súčasnej dobe vykonávaná exekúcia. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemá oporu v zákone. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a tým aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom zákonom sa tu myslí nielen Občiansky zákonník, ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu zákona. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť, právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech iba vtedy, ak bude preukázaná. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že právny úkon uznanie dlhu je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu zdôvodňoval tým, že došlo k zániku predmetu leasingu, nájom zanikol a nájomca uznal budúci záväzok. Súd mal v konaní za preukázané, že v čase uznania dlhu dlh trval, k uznaniu dlhu došlo dňa 18.10.2004, pričom dlh bol riadne určený čo do dôvodu aj výšky. Súd v konaní nezistil, žeby sa právny úkon uznania dlhu priečil dobrým mravom, resp. žeby bol v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami. Súd preto dospel k záveru, že uznanie dlhu formou notárskej zápisnice je platným právnym úkonom, tento bol vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Uznanie dlhu je právnym úkonom, ktorý neodporuje zákonným ustanoveniam a je bežnou praxou v spoločnosti, že v prípade nesplnenia záväzku dochádza k uznaniu dlhu formou notárskej zápisnice, ktorá je zároveň aj exekučným titulom. Navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by svedčili skutočnosti, že sa právny úkon uznania dlhu prieči dobrým mravom. Iba samotné tvrdenie, že právny úkon uznania dlhu sa viazal k existencii a trvaniu predmetu nájmu a tento zanikol, a tým zanikla aj povinnosť úhrady nájomného, nepreukazuje, žeby tento právny úkon bol neplatný. V neposlednom rade navrhovateľ uvádzal, že právny úkon je v tejto časti neplatný, resp. neúčinný. Je preto potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že zákon rozlišuje tieto pojmy a vo svojich zákonných ustanoveniach uvádza neplatnosť právneho úkonu a právnu neúčinnosť právneho úkonu, pričom tieto pojmy nie sú totožné a nemajú za následok rovnaké právne účinky. Nakoľko súd v konaní nezistil neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani § 39 Občianskeho zákonníka, návrh v časti určenia, že právny úkon uznania dlhu a súhlasu dlžníka s vykonateľnosťou vo forme notárskej zápisnice je neplatný, zamietol. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že v prejednávanej veci navrhovateľ žiadal o určenie, že zmluva o prenájme s následnou kúpou veci spolu s prílohami všeobecné zmluvné podmienky leasingu uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 19.12.2003 je neplatná, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, predmet leasingu je doposiaľ v držbe odporcu a odporca napriek tomu požaduje zaplatenie leasingových splátok. Neplatnosť zmluvy odôvodňoval taktiež tým, že od zmluvy nie je možné jednostranne odstúpiť, a preto je táto zmluva absolútne neplatná. V neposlednom rade odôvodňoval neplatnosť zmluvy rozdielom v leasingovej cene, ktorá je iná v zmluve a iná v dodatku k zmluve, pričom leasingová cena je podstatnou náležitosťou zmluvy. Navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o prenájme s následnou kúpou veci, na základe ktorej navrhovateľ prevzal predmet leasingu od odporcu. Zároveň bola dohodnutá obstarávacia cena predmetu leasingu v sume X.XXX.XXX,XX Sk a dohodnutý bol i splátkový kalendár. V konaní bolo taktiež preukázané, že navrhovateľ leasingové splátky riadne a včas neuhrádzal, a preto bol k predmetnej zmluve uzavretý dodatok č. 1 a dohodnutý nový splátkový kalendár, v ktorom došlo k navýšeniu jednotlivých splátok, ktoré zohľadňovali nedodržanie predchádzajúceho splátkového kalendára. Súd preskúmal platnosť zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom nezistil porušenie ani jednej zákonnej podmienky, ktorá by spôsobovala neplatnosť právneho úkonu. Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ako dôvod neplatnosti navrhovateľ uvádzal skutočnosť, že od zmluvy nebolo možné jednostranne odstúpiť, nesúlad v leasingovej cene ako i tú skutočnosť, že predmet leasingu je i po ukončení zmluvy v držbe odporcu. Skutočnosť, že od zmluvy nebolo možné jednostranne odstúpiť, podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy, nakoľko navrhovateľ pred uzavretím zmluvy bol s jej obsahom riadne oboznámený a v prípade, žeby s takýmto ustanovením zmluvy nesúhlasil, nebolo jeho povinnosťou zmluvu uzavrieť, ale mal práve naopak právo zmluvu neuzavrieť. V prípade, že zmluvu uzavrel, s takýmto ustanovením zmluvy súhlasil. Súd taktiež dospel k záveru, že leasingová cena bola dohodnutá riadne, k jej zmene došlo až dodatkom k zmluve a to práve z dôvodu, že navrhovateľ si riadne neplnil svoje povinnosti a neplatil nájomné tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Z dôvodu riadneho neplatenia nájomného bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve a dohodnutý nový splátkový kalendár, s ktorým navrhovateľ súhlasil a tento podpísal. Súd mal taktiež za to, že skutočnosť, že predmet leasingu sa doposiaľ nachádza u odporcu, nespôsobuje dodatočne neplatnosť zmluvy o prenájme veci s následnou kúpou v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade súd vzal do úvahy i vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 23.6.2008, ktorý uviedol, že zmluva o prenájme s následnou kúpou veci je platná a nemá k nej žiadne námietky (č. l. 164 spisu). Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci. Podľa výkladu ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto aj eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhoch, kladných aj záporných jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem musí totiž existovať aj v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok o veci (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto ručenia stalo neistým. K vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na určenie stačí také chovanie odporcu, ktoré nasvedčuje úmyslu odporcu porušiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť navrhovateľovi ujmu na jeho právnom postavení. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva aj jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo navrhovateľa bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia. Ak by však už bolo právo navrhovateľa porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho eventuálny návrh na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustný. Navrhovateľ má v tomto prípade právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení. Tento právny záujem však nemusí zvlášť tvrdiť, zdôvodňovať ani dokazovať, pretože jeho existencia je samozrejmým dôsledkom porušenia práva. Toto subjektívne právo však navrhovateľ musí tvrdiť a preukázať v konaní na plnenie, ktoré už prebieha. Určovacia žaloba by však mala predchádzať vzniku ďalších sporov. V danom prípade je právne postavenie navrhovateľa také, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - notárska zápisnica č. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, prebieha exekučné konanie v prospech odporcu, pričom práve predmetnou notárskou zápisnicou navrhovateľ uznal svoj dlh voči odporcovi. Keďže súd dospel k záveru, že právny úkon uznania dlhu je platný a práve na základe tohto prebieha exekučné konanie, zároveň dospel k záveru, že rozhodnutím súdu o určení neplatnosti zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci by právne postavenie navrhovateľa ostalo nezmenené, nakoľko exekučné konanie by na základe tohto určenia pokračovalo ďalej a nedošlo by k jeho zastaveniu. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom návrhu proti odporcovi; určovacím návrhom, ktorého určenia sa navrhovateľ domáhal, sa jeho právne postavenie nezmení. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 558, § 34, § 37 ods. l, § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c/ O.s.p. Úspešnému odporcovi súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania v sume 596,60 €, výšku ktorých aj odôvodnil. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. Zdôraznil, že medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou V.-D. D., I.. I. W..V.., bola dňa 19.11.2003 uzatvorená dohoda o spätnej kúpe a v zmysle čl. III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci (V.-D. D., I.. I. W..V..) sa zaväzuje v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy č. XXXXXX (zmluvy medzi ním a odporcom) odkúpiť spätne ním dodaný predmet leasingu. V zmysle čl. 5 písm. k/ všeobecných zmluvných podmienok k leasingovej zmluve odporca nemá právny nárok na zaplatenie leasingových splátok odo dňa rozhodnutia o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy, resp. odo dňa faktického vydania predmetu leasingu odporcovi, t.j. od 21.8.2005. Vzhľadom k tomu, že medzi nimi dňa 21.8.2005 záväzkový vzťah zanikol, nie je možné spravodlivo požadovať, aby navrhovateľ odporcovi niečo ďalej plnil, keďže všetky záväzky do dňa 21.8.2005 už splnil. Napriek tomu je voči nemu stále vedené exekučné konanie na základe notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, zo dňa 18.10.2004. Touto notárskou zápisnicou uznal dlh voči odporcovi (jednotlivé leasingové splátky), avšak uznal aj dlh budúci, teda všetky leasingové splátky až do riadneho splatenia ceny predmetu zmluvy. Keďže však došlo k mimoriadnemu ukončeniu leasingovej zmluvy a odovzdaniu predmetu leasingu, došlo aj k zániku povinnosti hradiť jednotlivé ďalšie splátky. V zmysle platnej právnej úpravy leasingová zmluva obsahuje aj prvky nájomnej zmluvy, ktoré sa prejavujú najmä skutočnosťou, že počas trvania leasingovej zmluvy leasingový nájomca užíva vec, ktorá je vo vlastníctve iného subjektu. Keďže predmet leasingu už nemá v nájme, neužíva ho, nemá ani povinnosť platiť nájomné. Naliehavý právny záujem preukázal, exekučné konanie sa vedie na základe notárskej zápisnice, ktorá je absolútne neplatná, keď uznal aj budúci dlh, ktorého právny titul mimoriadnym ukončením leasingovej zmluvy zanikol. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesúhlasil so zmenou návrhu tak, aby súd určil, že jeho záväzok voči odporcovi zanikol. Mal za to, že v konaní boli splnené všetky zákonné podmienky pre to, aby súd takúto zmenu návrhu pripustil. Okrem toho si mal súd ako predbežnú otázku vyriešiť, či jeho záväzok voči odporcovi trvá alebo zanikol. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože súd nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. K otázke výšky náhrady trov konania, spôsobu jeho výpočtu, sa vôbec nevyjadroval. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a síce za vyjadrenie k odvolaniu v sume 53,49 €, DPH v sume 10,16 €, režijný paušál v sume 6,95 €, spolu v sume 70,60 €. Navrhovateľ dňa 18.10.2004 uznal voči nemu svoj dlh čo do dôvodu a výšky z titulu nesplácania leasingových splátok zo zmluvy o prenájme s následnou kúpou veci (leasingová zmluva) v sume 5.184.557,-- Sk (172.095,76 €), zaviazal sa ho splácať v mesačných splátkach tam uvedených; v prípade neuhradenia jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Svoj ručiteľský záväzok uznali ručitelia S. C. a X.. V. Q.. Navrhovateľ neuhradil prvú splátku, a tak sa sám svojich nárokov domáha v exekučnom konaní. V ňom navrhovateľ vznášal námietky, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné. Na návrh navrhovateľa Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 12.4.2006, sp.zn. 12Er 1367/2005, povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 16C 210/2005. Navrhovateľ doteraz neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bol právny úkon absolútne neplatný; absentuje tiež akékoľvek zákonné ustanovenie, o ktoré by oprel svoju argumentáciu o neplatnosti právneho úkonu. Na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXX poskytol navrhovateľovi predmet leasingu (gastrotechnológiu), navrhovateľ sa zaviazal splácať splátky podľa splátkového kalendára, čo však nedodržal. Preto listom zo dňa 2.6.2004 mimoriadne ukončil leasingovú zmluvu. Následne dodatkom č. l k leasingovej zmluve bolo dohodnuté, že zmluvné strany majú záujem na pokračovaní leasingu a list o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 2.6.2004 považujú za neúčinný od samého počiatku. Zároveň bol vyhotovený nový splátkový kalendár, do ktorého bola premietnutá dlžná suma po lehote splatnosti, pričom tento splátkový kalendár tvorí prílohu č. l k dodatku č. l k lízingovej zmluve č. XXXXXX. Navrhovateľ si svoje povinnosti opätovne neplnil, a preto sa dohodli, že sám nepodá voči navrhovateľovi žalobu o plnenie, ale že navrhovateľ uzná svoj záväzok vo forme notárskej zápisnice. V čase spísania notárskej zápisnice predstavoval nesplatený záväzok sumu X.XXX.XXX,-- Sk (XXX.XXX,XX €), čo je v notárskej zápisnici výslovne uvedené a táto suma je uznaná čo do dôvodu a výšky. To, že navrhovateľ sa zaviazal tento dlh splácať do 29.11.2007, neznamená, že uznal budúci záväzok. Napokon navrhovateľ nesplnil ani tento svoj záväzok; je zavádzajúce jeho tvrdenie v tom, že všetky svoje záväzky voči nemu si splnil. Nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že nie je povinný platiť ďalšie leasingové splátky, pretože nemá predmet leasingu v užívaní, avšak to neznamená, že nie je povinný splatiť si svoje povinnosti v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok leasingu. V exekučnom konaní si bude uplatňovať len ten zostatok dlžnej sumy v zmysle vyčíslenia podľa záverečného protokolu. Keďže je ale exekučné konanie prerušené, nie je možné oznámiť, že počas exekučného konania došlo k poníženiu dlžnej sumy. To však nemá súvis s platnosťou, resp. neplatnosťou zmluvy a s ňou súvisiacich všeobecných zmluvných podmienok, resp. s platnosťou, neplatnosťou uznania dlhu. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 20.7.2009, č.k. 16C 210/2005-256, uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie v sume 99,50 € do 10 dní odo dňa jeho doručenia. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že v konaní iba účelne bráni svoje práva. Zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. Nachádza sa v nepriaznivej finančnej situácii, ktorá má vplyv aj na jeho ďalšie podnikateľské aktivity. Navrhol súdu, aby v zmysle ustanovenia § 210a O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil a rozhodol v zmysle ním podaného návrhu. Uznesením zo dňa 9.11.2009, č.k. 16C 210/2005-265, v znení opravného uznesenia zo dňa 8.12.2009, č.k. 16C 210/2005-265, súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonného podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. mája 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa stotožňuje aj s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Predmetom konania bolo posúdiť, či prejav navrhovateľa - uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky vo vzťahu k veriteľovi - odporcovi, obsiahnutý vo forme notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, zo dňa 18.10.2004, súhlasu dlžníka a ručiteľov s vykonateľnosťou, je platný právny úkon, keď navrhovateľ sa domáha vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti; tiež určiť, že leasingová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 19.12.2003, č. XXXXXX, je absolútne neplatná. Z obsahu spisu, z chovania účastníkov konania, z ich tvrdenia, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že predmetné právne úkony sú absolútne neplatné podľa ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, vykonané dôkazy hodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z nich vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne právne posúdil, zaoberal sa všetkými skutočnosťami pre vec rozhodujúcimi, svoj postup aj podrobne v rozsudku odôvodnil; rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Bolo potrebné posudzovať otázku platnosti/neplatnosti právnych úkonov v čase ich vzniku, čo sa aj stalo. Skutočnosť, že neskôr nastali podstatné skutočnosti (odovzdanie predmetu zmluvy odporcovi) nemá za následok absolútnu neplatnosť daných právnych úkonov. Z notárskej zápisnice nepochybne vyplýva, že navrhovateľ uznal dlh vo výške, v ktorej existoval v okamihu uznania (v sume X.XXX.XXX,-- Sk /..XXX,XX €/). Pre rozhodnutie súdu nebolo nutné riešiť prejudiciálnu otázku v znení uvádzanom odvolateľom (či jeho záväzok voči odporcovi trvá alebo zanikol) predovšetkým s poukazom na predmet sporu a v neposlednom rade z dôvodu, že ani sám navrhovateľ netvrdil, že v čase uznania dlhu jeho záväzok voči odporcovi už neexistoval. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania ako vecne a právne správny. Napokon jeho správnosť navrhovateľ v odvolaní ničím nespochybnil. Odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Navrhovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku za podané odvolanie je správne určená (z predmetu konania, ktorý nemožno oceniť; § 1 ods. 1, § 2 ods. l písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 8 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; položka č. 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zákona o súdnych poplatkoch). Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle vyúčtovania v sume 70,60 €. Zodpovedajú tomu trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a síce za vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa dňa 11.9.2009 v sume 53,49 €, 19 % DPH v sume 10,16 €, paušálna suma náhrad v sume 6,95 € (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. l písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia právnej služby /do 31.5.2010/). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.