KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava4. 4. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/482/2010 z 4. 4. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. apríla 2012, sp. zn. 20CoE/482/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1206222967.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/482/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206222967
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206222967.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: ALFA TREND, spol. s r.o. „v likvidácii",
Južná trieda 48, 040 12 Košice, IČO: 31 710 972, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Tamphaldom, Magurská 8, 040 01 Košice, proti povinnému: SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, 851
01 Bratislava, IČO: 31 361 081, právne zastúpeného JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo nám. 1, 811 01
Bratislava, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Fulkom, Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod
č. EX 94/2006, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č.k. 39Er/5914/2006-122 zo dňa 02.09.2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er/5914/2006-122 zo dňa
02.09.2010 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že námietkam povinného voči exekúcii vyhovel
podľa § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.).
Rozhodol tak po tom, čo Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26.05.2010 zrušil
uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 39Er/5914/2006-70 zo dňa 26.11.2007, ktorým konajúci
súd námietky proti exekúcii zamietol a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR konštatoval, že k zániku
vymáhanej pohľadávky došlo započítaním pohľadávky povinného voči oprávnenému. Započítací prejav
bol oprávnenému riadne doručený, čo potvrdil aj v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia vedenom
na Okresnom súde Košice II sp. zn. 31Cb/240/2002. V tomto konaní oprávnený sám sa snažil započítať
svoj nárok voči povinnému na náhradu trov konania v sume 110.612,-Sk proti pohľadávke povinného
uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia. Pohľadávka povinného v čase započítania bola splatná a
na tejto skutočnosti nemení nič fakt, že nebola súdom judikovaná. Súd prvého stupňa uviedol, že všetky
zákonné predpoklady započítania pohľadávky ustanovené v § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len O.z.) boli splnené, a teda pohľadávka oprávneného započítaním zanikla.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že
pohľadávka povinného vo výške 110.612,-Sk predstavujúca úrok z omeškania 17,6 % ročne z istiny
1.027.616,-Sk za obdobie od 18.11.2000 do 1.7.2001, ako aj samotná istina vo výške 1.027.612,- Sk,
z ktorej bola započítaná pohľadávka povinného vypočítaná, sú do dnešného dňa sporné a vedie sa o
nich súdne konanie, preto súd nemohol dospieť k záveru, že došlo k platnému započítaniu predmetnej
pohľadávky jednostranným úkonom povinného.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia



pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Podľa § 580 O.z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Odvolací súd neakceptoval námietku oprávneného, že nemohlo dôjsť k splneniu podmienok započítania
pohľadávky jednostranným úkonom povinného vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie týkajúce
sa pohľadávky povinného, od ktorej sa odvodzuje započítaná pohľadávka, nakoľko prípady, kedy
započítanie nie je prípustné, sú upravené v ustanovení § 581 O.z..

Exekučný súd je v prejednávanej veci povinný skúmať, či sú splnené podmienky v zmysle § 580 O.z.. Pri
rozhodovaní súdu o námietkach proti exekúcii v dôsledku zániku vymáhanej pohľadávky započítaním,
skutočnosť, že vzájomná pohľadávka povinného nie je judikovaná a je medzi účastníkmi sporná,
nezbavuje súd povinnosti na základe dokazovania dospieť k záveru, že sú splnené všetky podmienky, s
ktorými hmotné právo spája zánik pohľadávky započítaním. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 31Cb/240/2002 oprávnený potvrdil prijatie predmetnej započítanej námietky,
ktorú nespochybnil, ale naviac sám sa snažil započítať svoj nárok voči povinnému na náhradu trov
konania vo výške 110.612 Sk proti pohľadávke povinného uplatnenej z titulu bezdôvodného obohatenia,
čím de facto potvrdil splatnosť vzájomnej pohľadávky povinného minimálne v rozsahu 110.612,-Sk.
Konštatoval, že zákonné podmienky započítania v zmysle ust. § 580 O.z. tak boli nesporne splnené.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR rozhodol tak,
že námietkam povinného voči exekúcii vyhovel. Právny názor dovolacieho súdu je pre súdy nižšieho
stupňa právne záväzný a nemožno sa od neho odchýliť.

Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne
správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 39Er/5914/2006

    potvrdené

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1206222967)

  1. 4. 4. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/482/2010 z 4. 4. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 4. 4. 2012Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoE/482/2010 z 4. 4. 2012

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam