Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/253/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223293 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1208223293.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Západný rad 39, Bratislava, proti odporcovi: Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Chlumeckého 4, Bratislava, zastúpeného advokátom Mgr. Jánom Grittersom, advokátska kancelária gritters a spol., s.r.o., Hattalova 12/B, Bratislava, o zaplatenie 5 277,83 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C 271/2008-53, zo dňa 18.01.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C 271/2008-53, zo dňa 18.01.2010 vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania ho m e n í tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Dovolanie vo veci je p r í p u s t n é . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 13.11.2008, o zaplatenie 5 277,83 eur (159 000,- Sk) s prísl., ktoré si navrhovateľ uplatnil z titulu bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca ako rozpočtová organizácia, je povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej už len zák. č. 211/2000 Z.z.) a prevádzkuje informačný systém v zmysle ust. § 6 ods. 3 cit. zákona, ku ktorému umožňuje prístup prostredníctvom internetovej stránky www.katasterportal.sk. Prístup k internetovej stránke podmieňuje zaplatením peňažného preddavku vo výške 100,- Sk na jeho bankový účet. Odporca požaduje odplatu (zrazí si ju z preddavku) za vyhľadanie a zobrazenie informácií v zmysle ním zverejneného cenníka. Podľa navrhovateľa je uvedený postup odporcu v rozpore s ust. § 6 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Argumentoval tým, že na jeho strane nemohlo dôjsť prijatím finančných čiastok od navrhovateľa titulom úhrad za služby poskytované prostredníctvom katastrálneho portálu k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu, pretože odporca si iba plnil zákonnú povinnosť stanovenú zák. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (ďalej už len zák. č. 215/1995 Z.z.), v znení neskorších právnych predpisov, podľa ktorého je poskytovanie údajov odplatné. Zákon č. 215/1995 Z.z. považuje odporca vo vzťahu k zák. č. 211/2000 Z.z. za zákon lex specialis. Ďalej odporca poukazoval na to, že je právnickou osobou, rozpočtovou organizáciou, v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a podľa § 26 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej už len zák. č. 523/2004 Z.z.), rozpočtová organizácia poskytuje svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. Ceny za poskytnuté údaje odporca klientom účtoval, resp. fakturoval v súlade so zákonom o cenách. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca pre klientov zriadil a prevádzkuje informačný systém, ku ktorému umožňuje prístup prostredníctvom internetovej stránky www.katasterportal.sk a za údaje z neho, o ktoré mal navrhovateľ záujem, musel bankovým prevodom na účet odporcu zaplatiť preddavky, inak by mu neboli poskytnuté. Z výpisov z účtu č. 20597 mal súd preukázané, že v období od 13.11.2006 do 16.08.2007 uvedenou formou navrhovateľ odporcovi zaplatil 159 000,- Sk. Konštatoval, že ide o vec, ktorá nie je zložitá po skutkovej stránke, ale právnym posúdením postavenia dvoch právnych predpisov samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Pri posúdení veci vychádzal z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyslovil v rozsudku č.k. 4Co 238/2008-51, ktorým zmenil rozsudok tamojšieho súdu tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom, ktorý v konaní prezentoval odporca, že ak zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje vo všeobecnosti podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, ust. § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z.z., účinné do 01.09.2007, špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní určitého druhu informácií, a to informácií zo štátnej dokumentácie, a že tieto dva zákony sú vo vzťahu všeobecného a špeciálneho zákona, kde sa uplatňuje lex specialis derogat legi generali. Odporca ako rozpočtová organizácia zriadená podľa ust. § 3 zák. č. 215/1995 Z.z., na základe tohto predpisu vykonáva svoju činnosť a podľa ust. § 11 ods. 1 a 3 (účinného do 01.09.2007) spravuje štátnu dokumentáciu a zároveň je povinná poskytovať informácie zo štátnej dokumentácie za odplatu podľa osobitného predpisu. Súd vo veci rozhodol s odkazom na ust. § 2 ods. 1, 2 a § 3 ods. 1, 3 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ust. § 21 ods. 1 a § 26 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a ust. § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, účinného do 01.09.2007. V danom prípade súd dospel k záveru, že odporca pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie postupoval správne podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z., účinného do 01.09.2007, ktorý špeciálne upravoval postup pri poskytovaní takýchto informácií, a nie podľa príslušných ustanovení zák. č. 211/2000 Z.z.. Zákonodarca až novelou zák. č. 215/1995 Z.z., účinnou od 01.09.2007, zmenil ust. § 11 ods. 3 uvedeného zákona tak, že spoplatňovanie za poskytovanie a sprístupňovanie informácií zo štátnej dokumentácie sa nevzťahuje na informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa nie je dôvodný, preto jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého v konaní úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 671,29 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom vyslovil nesúhlas s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Poukázal na to, že zák. č. 215/1995 Z.z. upravuje dva spôsoby poskytovania informácií, a to buď podľa ust. § 21 vo forme súboru údajov (databáza), alebo podľa ust. § 22 tohto zákona a § 69 ods. 3, 4 zák. č. 162/1995 Z.z. vo vorme jednotlivých informácií na žiadosť. Ust. § 6 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. upravuje tretí, úplne odlišný spôsob poskytovania informácií, a to ich zverejnením na voľne prístupnej internetovej stránke. Zdôraznil, že navrhovateľ neuhradil poplatok za poskytnutie informácií na žiadosť, ale uhradil nezákonný poplatok za prezretie informácií zverejnených na internetovej stránke. Právna norma vyjadrená v ust. § 6 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z. a právne normy vyjadrené v ust. § 11 ods. 3, § 21 a § 22 zák. č. 215/1995 Z.z. teda upravujú tri úplne odlišné spôsoby poskytovania informácií a preto si nekonkurujú. Aplikácia výkladovej zásady lex specialis derogat generali však prichádza do úvahy iba pri konkurujúcich si právnych normách. Uviedol, že ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z., ktoré rieši spoplatňovanie informácií, sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými v zák. č. 215/1995 Z.z., nie v iných právnych predpisoch (napr. zák. č. 211/2000 Z.z.). Toto ustanovenie oprávňuje odporcu požadovať za poskytnutie informácií „odplatu“ podľa osobitného predpisu, ktorým mal byť podľa odkazu pod čiarou zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách. Podľa navrhovateľa ide však o legislatívny nezmysel a obsolentnú právnu normu, keďže zo zákona o cenách nevyplýva žiadna povinnosť platiť akúkoľvek odplatu za čokoľvek a niet ani iného právneho predpisu, ktorý by ukladal povinnosť platiť odporcovi odplatu za ním poskytnuté informácie. Ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z. je tiež potrebné vykladať so zreteľom na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, ktorý garantuje každému, že mu povinnosti budú ukladané iba v súlade so zákonom. Keďže neexistuje zákon, ktorý by určoval, v akej výške má žiadateľ platiť za poskytnutie informácií v režime zák. č. 215/1995 Z.z., alebo ktorý by aspoň splnomocnil odporcu určiť výšku odplaty svojim rozhodnutím, niet zákonnej opory pre požadovanie odplaty za informácie. Odporca počas konania nevysvetlil, akým spôsobom stanovil výšku požadovanej odplaty, keďže táto nie je určená žiadnym právnym predpisom, nepreukázal ani výšku nákladov na poskytovanie informácií a ich premietnutie do poplatku za prezretie informácií na internetovej stránke. V danom prípade nešlo o stanovenie ceny dohodou, táto bola jednostranne určená odporcom, preto do úvahy prichádza iba nákladové určenie výšky odplaty. Odporca tak v tejto časti neuniesol ani povinnosť tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Poukázal tiež na to, že zák. č. 211/2000 Z.z. je právnym predpisom, ktorý v súlade s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR upravuje medze ústavného práva na informácie garantované čl. 26 Ústavy SR. Odmietnutie sprístupnenie informácií je možné, len ak je to v konkrétnom prípade nevyhnutné v záujme ochrany niektorého z dôležitých záujmov, t.j. práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti. Spoplatnenie internetovej stránky prevádzkovanej odporcom nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre ochranu žiadneho z týchto záujmov, nie je možné obmedziť prístup k informáciám z dôvodu nezaplatenia poplatku, tak ako to urobil odporca. Podľa názoru navrhovateľa ani neskoršia novela zák. č. 215/1995 Z.z., ktorou bolo explicitne určené, že informácie z informačného systému prevádzkovaného odporcom sa zverejňujú (nie poskytujú vo forme „súboru údajov“, ako to upravuje ust. § 21 zák. č. 215/1995 Z.z.) na internetovej stránke odporcu bezplatne, nemôže byť vykladaná ako potvrdzujúca predchádzajúcu existenciu povinnosti hradiť poplatok za zobrazenie zverejnených informácií. Aj pred novelovou uvedeného zákona právny poriadok garantoval právo na bezplatné získanie informácií zverejnených na internetovej stránke prevádzkovanej odporcom a neukladal povinnosť platiť odplatu. Uvedenú novelu zákona navrhovateľ chápe ako potvrdenie predchádzajúceho právneho stavu a podľa jeho názoru ide o snahu zákonodarnej moci prinútiť odporcu postupovať v súlade so zák. č. 211/2000 Z.z.. Namietol tiež priznanie náhrady trov právneho zastúpenia odporcovi, nakoľko udelenie plnej moci advokátovi bolo neúčelné a nadbytočné, keďže odporca disponuje vlastným právnym oddelením. Okrem toho odporca ako rozpočtová organizácia môže využiť aj odborné kapacity svojho zriaďovateľa. V podaniach zo dňa 16.03.2012 a 12.04.2012 navrhovateľ poukázal na ust. § 21 zák. č. 215/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.08.2007 a v znení účinnom od 01.09.2007. Uviedol, že pokiaľ by bolo správne tvrdenie odporcu, že ust. § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31.08.22007 upravovalo zverejňovanie informácií z informačného systému katastra nehnuteľností na internetovej stránke za úhradu, po novele účinnej od 01.09.2007, ktorej jediným účelom údajne bolo umožniť bezplatné zverejňovanie, by musel byť pôvodný odsek 1 úplne nahradený novým znením a nie iba s malou zmenou nemeniacou jeho význam presunutý do odseku 2. Rovnako by nebol zachovaný zákaz poskytovať získané súbory údajov alebo prístup k nim tretím osobám, pretože po začatí bezplatného zverejňovania týchto údajov na voľne prístupnej internetovej stránke by sa takýto zákaz stal bezpredmetným. Ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z., zmieňujúce sa o spoplatnení informácií, sa podľa navrhovateľa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými v zák. č. 215/1995 Z.z., nie v iných právnych predpisoch, napr. zák. č. 211/2000 Z.z.. Do 31.08.2007 však v zák. č. 215/1995 Z.z. poskytovanie informácií ich zverejnením na internetovej stránke upravené nebolo. V súvislosti s ust. § 26 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. uviedol, že citované ustanovenie upravuje poskytovanie výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií, nie realizáciu ústavných práv občanov, medzi ktoré patrí aj právo na informácie. Prístup k informáciám zverejneným na internetovej stránke je výkonom ústavného práva, jeho limity a podmienky, vrátane podmienok finančných môžu byť upravené výlučne zákonom (čl. 13 ods. 1, ods. 2, čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Ďalej uviedol, že pokiaľ odporca v konaní opakovane poukazuje na dôvodovú správu k zák. č. 346/2007 Z.z., ktorá podľa jeho názoru vyjadruje vôľu zákonodarcu a má byť východiskom pri výklade zákona, s najväčšou pravdepodobnosťou ich vypracoval odporca a vláde následne návrh predložil prostredníctvom svojho rezortného ministerstva. Schválenie návrhu zákona Národnou radou SR vôbec nemusí znamenať, že sa stotožnila aj s predloženou dôvodovou správou, keďže s textom zákona sa môže stotožniť z iných dôvodov, ako uvádza dôvodová správa, ktorá sa už neprerába. Podľa jeho názoru si odporca zrejme po začatí súdnych sporov uvedomil svoju neistú situáciu, hoci naďalej predstieral, že doterajšia právna úprava mu ukladá vyberať poplatky a preto inicioval novelu zákona č. 215/1995 Z.z.. V písomnom vyjadrení odporcu k odvolaniu navrhovateľa, podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu, odporca poukázal na svoje argumenty uvedené vo vyjadrení k návrhu a na správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý vyslovil, že odporca pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie postupoval správne, keď ich poskytoval v súlade s ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z. ako zákona špeciálneho a nie podľa zák. č. 211/2000 Z.z. ako zákona generálneho. Zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám vo všeobecnosti, kým ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z. špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní určitého druhu informácií, a to informácií zo štátnej dokumentácie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní za prítomnosti právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania. Na odvolacom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na argumentoch uvedených v písomne vyhotovenom odvolaní a svojich ďalších písomných podaniach. Poukázal na to, že pokiaľ by sa malo vychádzať z argumentov odporcu, muselo by aj Ministerstvo spravodlivosti SR požadovať odplatu za informácie zverejnené v internetovej verzii obchodného registra. Toto ministerstvo však aplikovalo ust. § 6 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z., ktoré ukladá zverejnenie informácií na voľne prístupnej internetovej stránke. Pokiaľ odporca tvrdí, že mal oprávnenie požadovať odplatu, neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoje náklady. Uviedol, že má vedomosť o tom, že Európska komisia (ďalej len EK) upozornila na možnosť začatia konania voči Slovenskej republike z dôvodu porušovania Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady (ďalej len Smernica). Výhrady EK smerujú k tomu, že Slovenská republika nedostatočne legislatívne upravila možnosť komerčného využitia informácií získaných z verejného sektora. Smernica síce umožňuje (neukladá) vyberať za získanie informácií poplatky, tieto však musia byť vo výške nákladov a nesmú mať charakter odradzujúci alebo znemožňujúci v podnikaní v tejto oblasti. Zdôraznil, že výklad, ktorý zastáva navrhovateľ je v súlade s princípmi Smernice, nakoľko vychádza z názoru, že sprístupnenie súborov informácií, na ktoré sa vzťahujú spomínané obmedzenia, je odlišným spôsobom, než zverejňovanie informácií na internete, ktoré po následnom využití informácií nepodlieha žiadnym obmedzeniam. Skutočnosť, že zákonodarca ponechal aj po novele v zákone dovtedajšie spôsoby poskytovania informácií, najmä poskytovanie súborov aj s doterajšími obmedzeniami znamená, že do zákona novelou zahrnuté zverejnenie informácií na internete je odlišným spôsobom poskytovania informácií. Právny zástupca odporcu namietol argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľa, že zákonodarca novelou zák. č. 215/1995 Z.z. chcel len donútiť odporcu, aby prestal vyberať poplatky za informácie zverejnené na internetovej stránke. Zdôraznil, že navrhovateľ odvodzuje svoj nárok zo zák. č. 211/2000 Z.z., avšak spoplatňovanie informácií katastrálneho portálu sa riadilo platnou úpravou zák. č. 215/1995 Z.z., ktorým bol odporca zriadený a ktorý upravuje jeho činnosti, a zároveň upravuje aj poskytovanie špeciálneho druhu informácií, a to informácií zo štátnej dokumentácie, ktoré boli pred novelou poskytované za odplatu. Novelou tohto zákona zákonodarca jasne deklaroval, že informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú za odplatu, to sa však nevzťahuje na informácie poskytované prostredníctvom katastrálneho portálu informačného systému katastra nehnuteľností. Zdôraznil, že zák. č. 215/1995 Z.z. je špeciálnym zákonom vo vzťahu k zák. č. 211/2000 Z.z.. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že zákon o cenách nerieši otázku spoplatňovania poskytovania informácií uviedol, že odporca je rozpočtovou organizáciou napojený na štátny rozpočet a ako taký podľa zák. č. 523/2004 Z.z. poskytuje služby odplatne. V ust. § 26 uvedeného zákona sa odkazuje na zákon o cenách, ktorý samozrejme túto otázku konkrétne nerieši, ale v zákone o rozpočtových pravidlách je odkaz na konkrétne ustanovenie zákona o cenách, ktoré upravuje pravidlá pri tvorbe ceny za výkon rozpočtových organizácií. Spoplatňovanie výkonov rozpočtových organizácií je riešený cenníkom, ktorý majú všetky rozpočtové organizácie. Cenník pre odporcu vypracoval jeho zriaďovateľ, tento bol zverejnený na internetovej stránke a touto otázkou sa zaoberal aj súd prvého stupňa. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 3 ods. 1 toho zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 3 ods. 3, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. Podľa § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (účinného do 01.09.2007), správy katastra a právnické osoby zriadené úradom na zabezpečenie geodetických a kartografických činností spravujú dokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydavateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len "štátna dokumentácia"). Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú za odplatu podľa osobitného predpisu; uvedené sa nevzťahuje na osoby oslobodené od platenia správnych poplatkov podľa osobitného predpisu. Podľa § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii (účinného od 01.09.2007), správa katastra a právnické osoby zriadené úradom na zabezpečenie geodetických a kartografických činností spravujú dokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydavateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len "štátna dokumentácia"). Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú a sprístupňujú za odplatu; to sa nevzťahuje na - osoby oslobodené od platenia správnych poplatkov podľa osobitného predpisu, - informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa osobitného predpisu. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že navrhovateľ vyvodzoval svoj nárok uplatňovaný voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane odporcu plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). K bezdôvodnému obohateniu odporcu malo dôjsť tým, že protiprávne podmieňoval prístup na internetovú stránku www.katasterportál.sk <http:// www.katasterportál.sk> uhrádzaním odplaty, v dôsledku čoho na účet odporcu uhradil navrhovateľ za obdobie od 13.11.2006 do 16.08.2007 sumu 159.000,- Sk (5.277,83 eur). Pre správne právne posúdenie veci je potrebné ustáliť vzájomný vzťah dvoch zákonov, a to zák. č. 211/2000 Z.z. a zák. č. 215/1995 Z.z.. Z tohto hľadiska je dôležité, že ide o zákony, ktoré predmetom svojej úpravy nie sú totožné (druh a rozsah informácií) a ich vzťah možno vyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Z toho dôvodu zák. č. 211/2000 Z.z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z., ktoré ustanovovalo, že informácie zo štátnej dokumentácie sa vo všeobecnosti poskytovali a sprístupňovali za odplatu. Bezodplatnosť získavania uvedeného konkrétneho druhu informácií, t.j. informácií zo štátnej dokumentácie, sprístupňovaných prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni, bola zavedená až novelou zák. č. 215/1995 Z.z., účinnou od 01.09.2007. Na základe platnej právnej úpravy účinnej v rozhodnom období bol odporca oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie z „dokumentácie“, podľa ním zverejneného cenníka vypracovaného podľa pravidiel pri tvorbe cien za výkon rozpočtových organizácií, ktoré určuje zákon o cenách. K odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom navrhovateľa, že spoplatňovanie informácií podľa ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z., sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými týmto zákonom. Nech by právo na poskytnutie informácií vyplývalo z akéhokoľvek zákona a išlo by o informácie zo štátnej dokumentácie, odplata za informácie by sa stále riadila v tom čase účinnou právnou úpravou (ust. § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z.z. účinným do 31.08.2007). Aj keď možno s navrhovateľom súhlasiť, že zákon 526/1990 Zb. o cenách nerieši otázku určenia výšky odplaty za poskytovanie informácií, ide však o všeobecný predpis, ktorý určuje pravidlá tvorby cien. Táto námietka navrhovateľa je však právne irelevantná s ohľadom na posúdenie otázky oprávnenosti požadovania odplaty odporcom za informácie zo štátnej dokumentácie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17.11 2003 o opakovanom používaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie poskytovania informácií. Naopak v bode 14 pripúšťa za poskytovanie informácií vyberanie poplatkov, ktoré by však nemali presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov, spolu s primeranou návratnosťou investícií. Nákladová návratnosť, spolu s primeranou návratnosťou investícií v súlade s platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie nákladov príslušného subjektu verejného sektora, predstavuje hornú hranicu poplatkov. Súčasťou bodu 14 Smernice je aj výzva členských štátov, aby podporovali subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní dokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca nepreukázal skutočné náklady na ním prevádzkovanú internetovú stránku (katastrálny portál), odvolací súd poukazuje na to, že informácie verejne prístupné na katastrálnom portály boli do 31.08.2007 poskytované za odplatu podľa cenníka, ktorý bol na internetovej stránke odporcu zverejnený. Keďže ide o určitý druh správneho poplatku, nie je možné v tomto konaní preskúmavať opodstatnenosť výšky poplatkov (odplaty) z hľadiska vyššie uvedených kritérií. Z uvedených dôvodov preto krajský súd považuje ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa, týkajúce sa výšky odplaty za právne irelevantné. Pretože súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa vo vzťahu k výroku o trovách konania, túto považuje odvolací súd za dôvodnú. Odporcovi v konaní pred súdom prvého stupňa vznikli len trovy v súvislosti s nákladmi právneho zastúpenia. Je nesporné, že právo nechať sa zastupovať v súdnom konaní má každá fyzická a právnická osoba. Pokiaľ však ide o účastníka, právnickú osobu, ktorá má vlastné právne oddelenie, teda disponuje s pracovníkmi, ktorí sú spôsobilí ju v súdnom konaní kvalifikovane zastupovať, vyvstáva otázka, či ide o účelne vynaložené trovy. Nakoľko odporca je právnickou osobou, rozpočtovou organizáciou v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý má vlastný právny odbor, odvolací súd nepovažuje za potrebné, aby sa odporca v záujme účelného uplatňovania alebo bránenia práva v predmetnom konaní nechal zastupovať advokátom. Z toho dôvodu v časti výroku o trovách konania odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi nepriznal právo na náhradu trov, pozostávajúcich len z náhrady nákladov právneho zastúpenia. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Na odvolacom pojednávaní konanom dňa 21.02.2012, právny zástupca navrhovateľa pre prípad, že odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí, navrhol pripustiť vo veci dovolanie, v záujme vyriešenia právnej otázky spoplatňovania informácií získavaných z informačného systému Geodézie, kartografie a katastra prostredníctvom internetovej stránky, tzv. katastrálneho portálu, v období pred 01.09.2007. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor k spornej otázke poskytovania informácií z katastrálneho portálu za odplatu v období pred novelou zák. č. 215/1995 Z.z., účinnou od 01.09.2007. Právna úprava tejto spornej otázky, a to aj v súvislostiach, na ktoré v konaní navrhovateľ poukazoval, pripúšťa však nejednotný výklad, čomu nasvedčuje aj rozdielna rozhodovacia činnosť súdov v identických veciach, len s rozdielnou výškou uplatňovanej pohľadávky a rôznymi navrhovateľmi. Odvolací súd z toho dôvodu podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil vo veci dovolanie, nakoľko podľa jeho názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.