Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/369/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223293 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1208223293.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: BPT LEASING a. s., Drieňová 34, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Západný rad 39, Bratislava proti žalovanému: Geodetický a kartografický ústav Bratislava, Chlumeckého 4, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Jánom Grittersom, advokátska kancelária gritters a spol. s. r. o., Hattalova 12/B, Bratislava v konaní o zaplatenie 5 277,83 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 18C/271/2008 - 53, zo dňa 18.01.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 18C/271/2008 - 53 zo dňa 18.01.2010 p o t v r d z u j e v celom rozsahu. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II v Bratislave svojím rozsudkom z 18. januára 2010, č. k. 18C/271/2008 - 53 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 5 277,83 eur s príslušenstvom z titulu plnenia bez právneho dôvodu, ktoré zaplatil za sprístupnenie informácií z katastrálneho portálu s tým, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému taktiež náhradu trov prvoinštančného konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 21 ods. 1 a § 26 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii účinného do 01. septembra 2007 a uviedol, že žalovaný pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie postupoval podľa § 11 ods. 3. zák. č. 215/1995 Z. z. účinného do 01. septembra 2007, ktorý zákon špeciálne upravoval postup pri poskytovaní takýchto informácií za odplatu; a nie podľa ustanovení zák. č .211/2000 Z. z. Uviedol, že až novelou zákona č. 215/1995 Z. z. účinného od 01. septembra bolo zmenené ustanovenie § 11 ods. 3 citovaného zákona tak, že spoplatňovanie za poskytnutie a sprístupňovanie informácií zo štátnej dokumentácie sa nevzťahuje na informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému Katastra nehnuteľností, ktorý je spracovaný na centrálnej úrovni. Súd prvej inštancie uzavrel, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto žalobu žalobcu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 142 ods. 1 OSP. 2. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. apríla 2012, sp. zn. 7Co/253/2010 - 87 rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a proti rozsudku odvolacieho súdu pripustil dovolanie. Odvolací súd námietky žalobcu o nesprávnych právnych záveroch súdu prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné, keď mal za to, že zákon č. 211/2000 Z. z. a zákon č. 215/1995 Z. z. nie sú totožné, ich vzťah možno vyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Podľa odvolacieho súdu zákon č. 211/2000 Z. z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktoré ustanovenie ustanovilo, že informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytovali a sprístupňovali za odplatu. Bezodplatnosť získavania takéhoto druhu informácií bola zavedená až novelou zákona č. 215/1995 Z. z., účinnou od 01. septembra 2007. Odvolací súd mal za to, že žalovaný na základe právnej úpravy účinnej v rozhodnom období bol oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie z dokumentácie podľa ním zverejneného cenníka. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že spoplatňovanie podľa § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými týmto zákonom, a to z dôvodu, že nech by právo na poskytovanie informácií vyplývalo z akéhokoľvek zákona a išlo by o informácie zo štátnej dokumentácie, odplata za informácie by sa riadila v tom čase účinnou právnou úpravu, t. j. podľa § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., účinným do 30.08.2006. Odvolací súd zároveň poukázal i na smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom používaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie informácií; naopak pripúšťa, a to v bode 14 za poskytovanie informácií vyberanie poplatkov, ktoré nemajú presiahnuť celkové náklady za zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov spolu s primeranou návratnosťou investícií. Odvolací súd výrok o trovách provinštančného konania zmenil, keď mal za to, že v danej veci nebolo potrebné, aby bol žalovaný zastúpený advokátom z dôvodu, že má vlastný právny odbor. 3. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dovolanie žalobca, keď mal za to, že v predmetnej veci ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu tým, že zák. č. 215/1995 Z. z. upravuje v podstate 2 spôsoby poskytovania informácií (§ 21 citovaného zákona vo forme súboru údajov alebo podľa § 22 citovaného zákona vo forme jednotlivých informácií na žiadosť). Ustanovenie § 6 ods. 3 zák. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) upravuje tretí, ale úplne odlišný spôsob poskytovania informácií, a to zverejnením na voľne prístupnej stránke. Žalobca mal za to, že uhradil žalovanému nezákonný poplatok za prezretie informácií, ktoré boli zverejnené na internetovej stránke. Uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktoré hovorí o spoplatnení informácií, sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi, ktoré sú upravené v zák. č. 215/1995 Z. z., nie v iných právnych predpisoch, ako je napr. ZSI. Podľa žalobcu ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. oprávňuje žalovaného požadovať za poskytnutie informácií „odplatu podľa osobitného predpisu“, avšak ide o legislatívny nezmysel a o obsolentnú právnu normu. Keďže však neexistuje zákon, ktorý by určoval, v akej výške má žiadateľ platiť za poskytnutie informácií v režime zák. č. 215/1995 Z. z., podľa žalobcu niet zákonnej opory pre požadovanie odplaty za informácie. Žalovaný podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať len na základe právnych predpisov, nemá normotvornú právomoc vo vzťahu k poplatkom za poskytovanie informácií. Taktiež žalobca poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktorý zo svojej pôsobnosti vylučuje osoby, ktoré sú oslobodené od platenia správnych poplatkov, pričom podľa § 4 ods. 3 písmeno c) zák. č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, je od správnych poplatkov oslobodenie získavania informácií podľa ZSI. Internetová stránka, ktorú prevádzkuje žalovaný, má jednoznačný charakter internetovej stránky v zmysle § 6 ods. 3 ZSI, a teda sa na žalobcu vzťahuje vecné oslobodenie podľa § 4 ods. 3 písmeno c) zák. č. 145/1995 Z. z., a preto žalobca nemal povinnosť platiť poplatok podľa § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. 4. Dovolací súd preskúmal rozsudok Krajského súdu v Bratislave a dospel k záveru, že tento rozsudok je potrebné zrušiť, pričom v odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací súd uviedol, že odvolací súd spôsobom, akým vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku, znemožnil preskúmanie správnosti riešenia v právnej otázke zásadného významu, ktorú mal pri pripúšťaní dovolania na mysli a dovolací súd tak so zreteľom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti, ktorá svedčí o existencii vady konania, majúcej za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci a na ktorú musel dovolací súd vziať zreteľ, neprichádzalo do úvahy iné rozhodnutie dovolacieho súdu ako zrušenie veci a jej vrátenie odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016 postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 6. Krajský súd v Bratislave, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal opätovne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil riadne skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP), z hľadiska opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil, a to v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. S poukazom na citované ustanovenie, na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd, ktorý nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu po stránke skutkovej a právnej stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. 10. Predmetom žaloby bol nárok žalobcu, ktorý si voči žalovanému uplatnil vo výške 5 277,83 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, a to plnením bez právneho dôvodu tak, ako bolo už vyššie uvedené. Súd prvej inštancie v súlade so stanoviskom žalovaného uviedol, že ak zák. č. 211/2000 Z. z. upravuje podmienky a rozsah slobodného prístupu k informáciám, ustanovenie § 11 ods. 1 a 3 zák. č. 215/1995 Z. z. účinného do 01.09.2007 špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní určitého druhu informácií zo štátnej dokumentácie s tým, že oba zákony sú vo vzťahu všeobecného a špeciálneho zákona, kde sa uplatňuje lex specialis derogat legi generali. Žalovaný preto vykonáva svoju činnosť podľa § 3 zák. č. 215/1995 Z. z. a podľa § 11 ods. 1 a 3 účinného do 01.09.2007 spravuje štátnu dokumentáciu a zároveň je povinný poskytovať informácie zo štátnej dokumentácie za odplatu podľa osobitného predpisu. Mal za to, že § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. účinný do 01.09.2007 špeciálne upravoval postup pri poskytovaní informácií, a nie podľa príslušných ustanovení zák. č. 211/2000 Z. z. a až novelou zák. č. 215/1995 Z. z. účinného od 01.09.2007 došlo k zmene § 11 ods. 3 citovaného zákona, a to tak, že spoplatňovanie za poskytovanie a sprístupňovanie informácií zo štátnej dokumentácie sa nevzťahuje na informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spracovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa osobitného predpisu. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktoré rieši spoplatňovanie informácií, sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi uvedenými v zák. č. 215/1995 Z. z., nie v iných právnych predpisoch, napr. zák. č. 211/2000 Z. z. Žalobca uviedol, že zák. č. 211/2000 Z. z. je právnym predpisom, ktorý v súlade s čl. 13 ods. 2 Ústavy SR upravuje medze ústavného práva na informácie garantované v čl. 26 Ústavy SR, pričom odmietnutie sprístupnenia informácií je možné, len ak je to v konkrétnom prípade nevyhnutné v záujme ochrany niektorých dôležitých záujmov. Spoplatnenie internetovej stránky nebolo v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Žalobca mal za to, že ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktoré sa zmieňuje o spoplatnení informácií, sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými v zák. č. 215/1995 Z. z., nie v iných právnych predpisoch, napr. v zák. č. 211/2000 Z. z. Do 31.08.2007 však zák. č. 215/1995 Z. z. poskytovanie informácií ich zverejnenie na internetovej stránke upravené nebolo. 12. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď vyslovil, že žalovaný pri odplatnom poskytovaní informácií zo štátnej dokumentácie postupoval správne, keď ich poskytol v súlade s ustanovením § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. ako zákona špeciálneho, a nie podľa zák. č. 211/2000 Z. z. ako zákona generálneho. Zákon č. 211/2000 Z. z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám vo všeobecnosti, kým ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. špeciálne upravovalo postup pri poskytovaní určitého druhu informácií, a to informácií zo štátnej dokumentácie. 13. V priebehu odvolacieho konania a podaním zo dňa 16.03.2012 sa písomne vyjadril žalobca, v ktorom citoval ustanovenie § 21 zák. č. 215/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2007 a aj v znení účinnom od 01.09.2007 a uviedol, že pokiaľ by bolo správne tvrdenie žalovaného, že ustanovenie § 27 ods. 1 v znení účinnom do 31.08.2007 upravovalo zverejňovanie informácií z informačného systému katastra nehnuteľností na internetovej stránke, aj keď za úhradu, po novele účinnej od 01.09.2007, ktorej jediným účelom údajne bolo umožniť bezplatné zverejňovanie, by musel byť pôvodný odsek úplne nahradený novým znením, a nie presunutým iba s malou zmenou nemeniacou jeho význam do odseku 2. 14. Písomné podanie žalobcu zo dňa 16.03.2012 bolo zaslané na adresu právneho zástupcu žalovaného, ktorý ho prevzal dňa 28.03.2012. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 15. K odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa § 2 ods. 1 zák. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 3 ods. 3 informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 16. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia, príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom. 17. Podľa § 11 ods. 1 a 3. zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii účinného do 01.09.2007 správa katastra a právnické osoby zriadené Úradom na zabezpečenie geodetických a kartografických činností spravujú dokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydavateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len štátna dokumentácia). Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú za odplatu podľa osobitného predpisu; uvedené sa nevzťahuje na osoby oslobodené od platenia správnych poplatkov podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 11 ods. 1 a 3. zák. č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii (účinného od 01.09.2007) správa katastra a právnické osoby zriadené Úradom na zabezpečenie geodetických a kartografických činností spravujú dokumentáciu geodetických základov, geodetickú časť hraničného dokumentárneho diela, dokumentáciu geodetických bodov podrobných bodových polí, dokumentáciu kartografických diel, ktorých vydavateľom je úrad, dokumentáciu štandardizácie geografického názvoslovia, dokumentáciu katastrálneho operátu a dokumentáciu automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len štátna dokumentácia). Informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytujú a sprístupňujú za odplatu; to sa nevzťahuje na osoby oslobodené od platenia správnych poplatkov podľa osobitného predpisu, informácie sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, ktorý je spravovaný na centrálnej úrovni; tieto informácie nie sú verejné listiny podľa osobitného predpisu. 19. Žalobca svoj nárok právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného plnením zo strany žalobcu bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tým, že protiprávne podmieňoval prístup na internetovú stránku www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk> uhrádzaním odplaty, v dôsledku čoho na účet žalovaného uhradil žalobca za obdobie od 13.11.2006 do 16.08.2007 sumu 5 277,83 eur. 20. Ako už v predchádzajúcim rozhodnutí odvolací súd konštatoval, pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné ustáliť vzájomný vzťah dvoch zákonov, a to jednak zák. č. 211/2000 Z. z. a zák. č. 215/1995 Z. z. Ide o zákony, ktoré predmetom svojej úpravy nie sú totožné, pokiaľ sa týka druhu a rozsahu informácií a ich vzťah možno vyjadriť ako vzťah subsidiarity a generality. Preto zák. č. 211/2000 Z. z. nemá derogačné účinky vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z., ktoré ustanovilo, že informácie zo štátnej dokumentácie sa poskytovali a sprístupňovali za odplatu. Bezodplatnosť získavania konkrétneho druhu informácií zo štátnej dokumentácie, ktoré boli sprístupňované prostredníctvom katastrálneho portálu z informačného systému katastra nehnuteľností, spravovaný na centrálnej úrovni, bola zavedená až novelou zák. č. 215/1995 Z. z., ktorá bola účinná od 01.09.2007. Preto na základe platnej právnej úpravy účinnej v rozhodnom období bol žalovaný oprávnený požadovať odplatu za všetky informácie z „dokumentácie“ podľa ním zverejneného cenníka vypracovaného podľa pravidiel pri tvorbe cien za výkon rozpočtovej organizácie, ktorý určuje zákon o cenách. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že spoplatňovanie informácií podľa ustanovenia § 11 ods. 3. zák. č. 215/1995 Z. z. sa vzťahuje len na poskytovanie informácií spôsobmi upravenými týmto zákonom. Pokiaľ sa týka práva na poskytnutie informácií a toto právo by vyplývalo z akéhokoľvek zákona a išlo by o informácie zo štátne dokumentácie, odplata za informácie by sa riadila v tom čase účinnou právnou úpravou (ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. účinné do 31.08.2007). 21. Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách je všeobecným predpisom, ktorý určuje pravidlá tvorby cien, pričom k námietke žalobcu, že tento zákon nerieši otázku určenia výšky odplaty za poskytovanie informácií, odvolací súd uvádza, že táto námietka žalobcu je irelevantná s ohľadom na posúdenie otázky oprávnenosti požadovania odplaty žalovaným za informácie zo štátnej dokumentácie. 22. Opätovne odvolací súd poukazuje na smernicu 2003/98/ES Európskeho parlamentu a rady zo 17.11.2003 o opakovanom používaní informácií verejného sektora, ktorá nezakazuje spoplatňovanie poskytovania informácií. Práve naopak, v bode 14 pripúšťa za poskytovanie informácií vyberanie poplatkov, ktoré by však nemali presiahnuť celkové náklady na zber, zhotovenie, reprodukciu a šírenie dokumentov spolu s primeranou návratnosťou investícií. Nákladová návratnosť spolu s primeranou návratnosťou investícií v súlade s platnými účtovnými princípmi a zodpovedajúcou metódou kalkulácie nákladov príslušného subjektu verejného sektora predstavuje hornú hranicu poplatkov. Súčasťou bodu 14 smernice je aj výzva členských štátov, aby podporovali subjekty verejného sektora pri sprístupňovaní dokumentov za poplatky, ktoré nepresahujú marginálne náklady na reprodukciu a šírenie dokumentov. 23. K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný nepreukázal skutočné náklady na ním prevádzkovanú internetovú stránku (katastrálny portál), odvolací súd má za to, že informácie verejne prístupné na katastrálnom portáli boli do 31.08.2007 poskytované za odplatu podľa cenníka, ktorý bol na internetovej stránke žalovaného zverejnený. Ide o určitý druh správneho poplatku, keďže však ide o určitý druh správneho poplatku, v tomto konaní nie je možné preskúmavať opodstatnenosť výšky poplatkov, resp. odplaty s poukazom na vyššie uvedené kritériá. 24. V priebehu odvolacieho konania na pojednávaní dňa 21.02.2012 právny zástupca žalobcu pre prípad, že by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, navrhol pripustiť vo veci dovolanie, aby sa vyriešila právna otázka spoplatňovania informácií, ktoré sú získavané z informačného systému geodézie, kartografie a katastra prostredníctvom internetovej stránky tzv. katastrálneho portálu v období pred 01.09.2007. 25. Takýto návrh právny zástupca žalobcu navrhol v čase účinnosti procesného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný a účinný do 30.06.2016. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je platný nový procesný právny poriadok platný a účinný od 01.07.2016, kde zásadnou zmenou v tejto novej úprave prípustnosti dovolania (§ 421 CSP) proti rozhodnutiam odvolacieho súdu je jeho nastavenie na princípe otvorenosti proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými jednak v ustanovení § 421 ods. 2, ako aj v ustanovení § 422 CSP s tým obsahovým rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti definovaných v ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Odvolací súd uvádza, že v procesnej právnej úprave do 30.06.2016, bola upravená prípustnosť dovolania daná len úvahou odvolacieho súdu, ktorý mohol, ale i nemusel pripustiť dovolanie na vyriešenie otázky zásadného právneho významu, pričom táto prípustnosť dovolania daná len úvahou odvolacieho súdu bola vypustená z novej procesnej úpravy. Odvolací súd preto upriamuje pozornosť žalobcu na posledný odsek: poučenie, v ktorom sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, aj pokiaľ sa týka potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. 26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd vec vrátil odvolaciemu súdu z dôvodu existencie vady konania, majúcej za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, ktorá bola spôsobená nesprávnou formuláciou pripustenia dovolania odvolacím súdom, a teda vzhľadom na skutočnosť, že dovolací súd neprikročil k právnemu posúdeniu predmetnej veci, má odvolací súd za to, že potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je v rozpore so zrušujúcim uznesením dovolacieho súdu. Dovolací súd taktiež nevzhliadol názor odvolacieho súdu ohľadom nejednotného výkladu a rozdielnej rozhodovacej činnosti v identických veciach. 27. Odvolací súd pre potvrdenie správnosti svojho rozhodnutia, ako aj jeho súladnosti s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. júna 2017, sp. zn. 1Obdo/30/2010, ktorým Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, a to v identickej veci odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že sa nestotožňuje s argumentom dovolateľa, ktorý uvádza tiež žalobca aj v tejto právnej veci vo svojom odvolaní ( a aj v dovolaní): „Pokiaľ ustanovenie § 11 ods. 3 zák. č. 215/1995 Z. z. oprávňuje žalovaného požadovať za sprístupnenie informácií akúsi odplatu podľa osobitného predpisu, ktorým mal byť podľa odkazu pod čiarou zák. č. 18/1996 Z. z. o cenách, ide o legislatívny nezmysel a obsolentnú právnu normu.“ Rovnako nemožno podľa názoru Najvyššieho súdu dôvodne odvolaciemu súdu vytýkať, že sa nestotožnil ani nevysporiadal s mienkou dovolateľa, že „novela zák. č. 215/1995 Z. z. účinná od 01.09.2007 je legislatívnym potvrdením predchádzajúceho právneho stavu a treba ho chápať ako prejav zákonodarnej moci prinútiť žalovaného postupovať v súlade so ZSI, určite však nemá za následok akceptáciu predchádzajúceho protiprávneho konania žalovaného“. 28. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď dovolací súd sa priamo k právnemu posúdeniu v danej veci nevyjadril, v iných identických rozhodnutiach sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu vo veci samej v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016), keď v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu každá strana sporu, či už fyzická alebo právnická osoba, má právo nechať sa zastupovať v súdnom konaní bez ohľadu na to, či disponuje pracovníkmi, ktorí sú spôsobilí ju v súdnom konaní zastupovať, a to najmä vo veciach skutkovo, ale najmä právne náročných. Neobstojí preto námietka žalobcu, že by žalovanému nemala byť priznaná náhrad trov právneho zastúpenia z dôvodu, že udelenie plnomocenstva advokátovi bolo zo strany žalovaného neúčelné a nadbytočné z dôvodu, že žalovaný disponuje vlastným právnym oddelením. Trovami konania podľa ustanovenia § 137 OSP (predpis platný do 30.06.2016) boli najmä hotové výdavky účastníkov konania a ich zástupcov. Takýmito bola aj odmena advokáta, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, spojená s jeho činnosťou obsahovo vymedzená príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Vo všeobecnosti predstavuje účelnosť vlastnosť procesu, spočívajúcu v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a kritérií a neprekračuje ich medze. Z Občianskeho súdneho poriadku (procesný predpis platný do 30.06.2016) nevyplývalo, že by odmena za zastupovanie advokátom v civilnom konaní bola sama o sebe vždy trovami spojenými k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Bolo potrebné prihliadnuť aj na samotný výber procesných prostriedkov zvolených účastníkom (od 01.07.2016 strana sporu), a to v každom konkrétnom prípade na uplatnenie alebo bránenie práva, ktoré ovplyvňujú aj rozsah trov, na ktorých náhradu môže, ale tiež rovnako nemusí strane vzniknúť nárok, a preto strana sporu musí znášať aj procesnú zodpovednosť za voľbu konkrétneho prostriedku uplatňovania práva alebo jeho bránenia v súdnom konaní, ako aj procesné dôsledky spojené s prípadnou nevhodnosťou jeho výberu, a to aj v podobe nepriznania náhrady trov konania. Zákonná požiadavka dbať z hľadiska priznania náhrady trov konania na účelnosť ich vynaloženia nijako neobmedzuje právo účastníka (strany sporu) na poskytnutie právnej pomoci (viď čl. 22 ods. 2 Ústavy SR), a nie je ani v rozpore s podstatou dispozičnej zásady rozhodnúť sa začať súdne konanie podaním žaloby voči určitému subjektu. V danej veci okrem žalobcu bol právne zastúpený i žalovaný, a to advokátskou kanceláriou. Odvolací súd považoval takto vynaložené úkony právnej služby žalovaného za účelne vynaložené, a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i vrátane výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, a preto odvolací súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).