Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/137/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204604 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209204604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Gajdoš - Lekáreň OPIUM, Námestie SNP 71, Zvolen, IČO: 35 190 779, proti žalovanému: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 36 284 831, o zaplatenie 5.400,33 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/169/2009-96 zo dňa 27.01.2010 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/169/2009-96 zo dňa 27.01.2010 v napadnutej časti, ktorou bol priznaný 10% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.828,88 eura od 07.03.2009 do 22.04.2009 mení tak, že žalobu zamieta. Vo zvyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.828,88 eura od 07.03.2009 do 22.04.2009 a 9,50% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.544,15 eura od 05.04.2009 do 02.12.2009, trovy konania vo výške 586,46 eura, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd konanie zastavil. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s účinnosťou od 01.01.2009, ktorá bola žalobcovi doručená a podpísaná žalovaným dňa 16.03.2009. Na jej základe žalobca poskytol poistencom žalovaného plnenia, za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 1220080488 za január 2009 splatnú dňa 01.03.2009, ktorú žalovaný uhradil dňa 22.04.2009, a faktúru č. 0120090506 za február 2009 splatnú dňa 29.03.2009, ktorú žalovaný uhradil dňa 02.12.2009. Žalovaný v konaní nikdy nenamietal moment prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, resp. samotný dátum platnosti zmluvy, sám uviedol, že zmluva je účinná od 01.01.2009. Z čl. VI ods. 7 zmluvy vyplýva povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi faktúru do 30 dní po doručení formálne a vecne správnej faktúry spolu s prílohami žalovanému. Keďže sa žalovaný uhradením faktúr po dátumoch ich splatnosti dostal do omeškania, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu súd konanie vo zvyšku zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p., tak, že úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 586,46 eura. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti č. 2006/3000000-01178-00 zo dňa 27.12.2008 skončil dňom 27.12.2008. Na nový návrh zmluvy, ktorý žalovaný prvýkrát zaslal žalobcovi dňa 27.11.2008 žalobca nereagoval. Na ukončenie zmluvného vzťahu žalobcu opakovane upozorňoval, a to aj listom zo dňa 27.02.2009, s ktorým opätovne (druhýkrát) zaslal totožný návrh zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému ním akceptovanú zmluvu až dňa 16.03.2009. V čase posudzovania faktúr za mesiac január 2009 a február 2009 nemal informáciu, či žalobca bude, resp. nebude so žalovaným v zmluvnom vzťahu, a vzhľadom na absenciu zmluvného vzťahu žalobca ako nezmluvný poskytovateľ nebol oprávnený poskytovať lekárenskú starostlivosť hradenú plne alebo čiastočne z verejného zdravotného poistenia a ani mu nevznikol nárok na úhradu zo strany žalobcu za jej poskytnutie. Z uvedeného dôvodu žalobca vrátil zúčtovacie doklady za dané obdobie späť žalobcovi. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď uviedol, že nenamietal moment uzavretia zmluvy, keď na pojednávaní konanom dňa 27.01.2010 zdôraznil, že žalobcom podpísaná zmluva mu bola prvýkrát doručená až 16.03.2009, čo potvrdzuje aj list žalobcu zo dňa 10.03.2009, ktorým mu bol doručený aj zúčtovací doklad za mesiac január 2009. Z dôvodu vecnej nesprávnosti bola faktúra vrátená žalobcovi dňa 06.04.2009, ktorý opravný účtovný doklad doručil žalovanému dňa 15.04.2009, faktúra sa stala splatnou dňom 22.04.2009 a jej úhrada bola realizovaná v ten istý deň, t.j. dňa 22.04.2009. Žalobca faktúry č. 2/2009 a 03/2009 predložil až na základe výzvy súdu dňa 02.11.2009 a ich úhrada bola zrealizovaná v lehote splatnosti 30 dní od doručenia, t.j. 02.12.2009. Poukázal na skutočnosť, že medzi ním a žalobcom ako zmluvným partnerom existoval synalagmatický právny vzťah. V zmysle čl. 5 bod 1 zmluvy, povinnosti úhrady zo strany žalovaného predchádzala povinnosť navrhovateľa doručiť zúčtovacieho doklady za príslušné obdobie. Má za to, že do omeškania sa dostal žalobca, nakoľko ako veriteľ neposkytol potrebné spolupôsobenie - po akceptovaní zmluvy a jej zaslaní žalovanému zaslal zúčtovacie doklady za mesiac 02/2009 a 03/2009 oneskorene. Súčasne sa odvolal aj proti trovám konania, nakoľko pri ich výpočte súd prvého stupňa nezohľadnil ich účelnosť a primeranosť. Miestom podnikania žalobcu je Zvolen, súd pri ich výpočte zohľadnil nezdôvodnené cestovné náklady, ako aj náhradu za stratu zárobku za čas strávený cestou na/z pojednávania z Trebišova do Bratislavy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol bez náhrady trov konania. Zároveň žiadal, aby odvolací súd, v prípade ak by potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, vyslovil prípustnosť dovolania, nakoľko žalovaný sa domnieva, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v tom smere, že zmluvu č. 2006/3000000-01178-00 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považuje za nesporne platnú do 31.12.2009, nakoľko podľa čl. 10 zmluvy sa táto uzatvára na dobu jedného roka a v prípade, že niektorá zo zmluvných strán písomne neprejaví svoj zámer ukončil zmluvný vzťah do 6 týždňov pred termínom ukončenia zmluvy, zmluvný vzťah sa predlžuje o ďalších 12 kalendárnych mesiacov. Keďže ani jedna zo zmluvných strán neprejavila v uvedenom termíne vôľu ukončiť zmluvný vzťah, zmluva platila do 31.12.2009. Ak by žalovaný za prejav vôle ukončiť zmluvný vzťah považoval zaslanie návrhu novej zmluvy, tento bol odoslaný 27.11.2008, t.j. po uplynutí 6 týždňovej lehoty. Ak žalovaný popiera doručenie potvrdeného návrhu novej zmluvy č. 5011FLEI001408 pred 16.03.2009, do tejto doby platila pôvodná zmluva a žalobca bol preto zmluvným partnerom žalovaného. Uhradením faktúry za mesiac január a február 2009 žalovaný uznal, že zmluvný vzťah v uvedenom období existoval. K zmluve č. 5011FLEI001408 uviedol, že návrh zmluvy mu bol doručený bez označenia číslom a bez vyznačenia dátumu podpisu žalovaným a bez podpisu žalovaného listom zo dňa 27.11.2008. Tento návrh dňa 29.12.2008 podpísal a doručil na pobočku poisťovne B. vo Zvolene k vyznačeniu čísla zmluvy, dátumu podpisu žalovaného a podpisu zo strany žalovaného, ktorá mu bola následne vrátená späť s doplnenými údajmi, pričom v pravom hornom rohu bola opatrená nálepkou a pečiatkou odporcu, tak aby nemohlo dôjsť k zámene strán zmluvy. Zmluva bola podpísaná dňa 31.12.2008, pričom jeden výtlačok ostal žalobcovi a jeden žalovanému. Uviedol, že fotokópia zmluvy, ktorú žalovaný predložil súdu, resp. jej čelná strana nie je rovnaká s tou, ktorú podpísal, keďže je na nej prekrytý pravý horný roh, na ktorom je pečiatka žalovaného s dátumom 16.03.2009. Žalovaný listom zo dňa 02.12.2008 zaslal ďalšie dva rovnaké návrhy zmlúv, ktoré mu žalobca nezaslal späť vzhľadom na to, že mu zaslal podpísanú zmluvu listom zo dňa 27.11.2008. Listom zo dňa 06.03.2009 mu bolo zaslané oznámenie o nezúčtovaní faktúry za mesiac február 2009 spolu s treťou sadou rovnakej zmluvy bez podpisu žalovaného ale s vyznačeným dátumom podpisov na strane žalobcu 26.11.2008 a na strane žalovaného 28.11.2008, pričom tieto zmluvy podpísal a doručil žalovanému dňa 11.03.2009. Uvedený návrh sa mu späť nevrátil, a preto ostal platný pôvodný návrh podpísaný žalovaným dňa 31.12.2008, z ktorého prefotil ako dôkaz pre súd poslednú stranu, a prvú stranu nafotil prelepením nálepky a pečiatky žalovaného s doplnením dátumovky s dátumom 16.03.2009. Žalovaný neoprávneným vrátením faktúr bez opory takéhoto konania v zmluve sám spôsobil opakované doručovanie faktúr so snahou o oddialenie ich úhrady. K trovám konania uviedol, že či ich uplatnil z miesta trvalého bydliska žalobcu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom spisu, s dôvodmi odvolania ako i s vyjadreniami účastníkov na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné čiastočne vyhovieť. Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia O.s.p. odvolací súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise na číslach listu 2, 3, 17, 28, 30-40, 42, 62 a č.l. 122. K opakovanému dokazovaniu obaja účastníci konania zhodne uviedli, že k nemu nemienia uviesť žiadne skutočnosti. Z takto zopakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v napadnutej časti, ktorou bol priznaný 10% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.828,88 eura od 07.03.2009 do 22.04.2009 je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. a vo zvyšku napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť. Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. v znení platnom ku dňu 31.05.2009 zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c)]. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, 17) má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Podľa ods. 4 splatnosť úhrady podľa odseku 3 je 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o zistenia a právne závery súdu prvého stupňa k existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania vznikol nový zmluvný vzťah na základe novej zmluvy a vzájomnej dohody účastníkov konania s účinnosťou od 01.01.2009, tieto závery sú správne a vyplývajú aj zo zopakovaného dokazovania. Túto skutočnosť napokon žalovaný uvádza aj vo svojom odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa s výnimkou omeškania sa žalovaného s úhradou faktúry za mesiac január 2009, ktorá faktúra sa stala splatnou po vystavení a doručení opravného účtovného dokladu (č.l. 31), ktorý bol žalovanému doručený dňa 14.04.2009 až dňa 14.05.2009. Keďže žalovaný túto faktúru za mesiac január 2009 uhradil žalobcovi dňa 22.04.2009, s úhradou faktúry za mesiac január 2009 sa nedostal do omeškania. Odvolacie námietky žalovaného preto boli v tejto časti dôvodné. Odvolacie námietky týkajúce sa zvyšnej časti priznaného úroku z omeškania však odvolací súd aj po doplnenom dokazovaní neuznal za dôvodné. Faktúra za mesiac február 2009 bola žalovanému doručená dňa 04.03.2009, jej splatnosť nastala dňa 04.04.2009, pričom k úhrade došlo až dňa 02.12.2009. Za uvedené obdobie meškania s úhradou týchto faktúr patrí žalobcovi úrok z omeškania ako ho priznal súd prvého stupňa, pričom v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Pre vecnú správnosť tejto časti rozsudku, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil a to aj v spojení s výrokom o náhrade trov prvostupňového konania. Výrok o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd potvrdil hoci čiastočne menil napadnutý rozsudok, pretože neúspech žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa bol len v nepatrnej časti takže mu súd môže priznať náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v celom rozsahu. Podľa § 72 ods. 1 vyhl.č. 543/2005 Z.z. k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa § 72 ods. 3 vyhl.č. 543/2005 Z.z. účastníkovi, ktorý nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale je zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb, delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmov fyzických osôb preukazuje účastník platobným výmerom vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný; inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie. Ak nemožno výšku straty na zárobku spôsobom podľa predchádzajúcej vety preukázať, patrí účastníkovi náhrada za stratu na zárobku za hodinu v sume minimálnej hodinovej mzdy určenej podľa osobitného predpisu, najviac však osemnásobok tejto sumy za deň. Podľa § 73 ods. 1 vyhl.č. 543/2005 Z.z. nárok na cestovné má účastník, ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Podľa § 73 ods. 2 vyhl.č. 543/2005 Z.z. účastníkovi sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Podľa § 74 vyhl.č. 543/2005 Z.z. ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa účastníkom pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. 40) Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Odvolaciu námietku o neúčelnosti a neprimeranosti trov konania žalovaného v časti cestovných nákladov a straty na zárobku za čas strávený cestou na/z pojednávania z Trebišova do Bratislavy, odvolací súd neuznal za dôvodnú. Účastník konania - žalobca má miesto svojho trvalého bydliska v Trebišove, odkiaľ sa na pojednávanie dostavil. Vzhľadom na vzdialenosť svojho trvalého pobytu od miesta konania súdnych pojednávaní, ako aj vzhľadom na stanovený začiatok pojednávaní (dňa 02.11.2009 o 11.00 hod. a dňa 27.01.2010 o 8,30 hod.) bolo použitie osobného motorového vozidla na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta konania súdnych pojednávaní a späť, dôvodné a účelné (inak by mohlo dôjsť aj k zvýšeniu nákladov na ubytovanie a stravné - doprava deň vopred verejným dopravným prostriedkom). S poukazom na § 74 vyhl.č. 543/2005 Z.z. si okolnosti prípadu vyžiadali použitie osobného motorového vozidla. Taktiež odvolací súd má za to, že v zmysle vyššie citovaného ust. § 72 ods. 3 vyhl.č. 543/2005 Z.z. patrí žalobcovi náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov, ako si ju pred súdom prvého stupňa uplatnil a ako mu ju súd prvého stupňa správne priznal. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. v časti 10% úroku z omeškania zo sumy 2.828,88 eura od 07.03.2009 do 22.04.2009 zmenil tak, že v tejto časti žalobu zamietol a vo zvyšku vrátane trov konania podľa § 219 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože obaja účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. totiž ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné