Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/139/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512206824 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512206824.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: JUMANS, s.r.o., Jilemnického 3, 960 01 Zvolen, IČO: 36 642 690, zastúpeného advokátskou spoločnosťou AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 o zaplatenie istiny vo výške 31.065,38 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/115/2012-394 zo dňa 9.2.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 21Cb/115/2012-394 zo dňa 9.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.04.2012, zmenenou čo do označenia žalovaného písomným podaním doručeným súdu dňa 03.09.2012, ktorú zmenu žaloby súd pripustil uznesením č. 21Cb/115/2012-101 zo dňa 03.09.2013 v súlade s § 95 ods. 1 O.s.p., domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny vo výške 31.065,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.565,04 Eur od 12.03.2010 do 19.04.2010, zo sumy 11.010,00 Eur od 20.04.2010 do 30.10.2010, zo sumy 9.096,34 Eur od 31.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 5.597,36 Eur od 21.03.2010 do 24.03.2010, zo sumy 4.094,50 Eur od 25.03.2010 do 30.11.2010, zo sumy 4.000,74 Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 11.200,04 Eur od 13.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 6.761,16 Eur od 23.05.2010 do zaplatenia, zo sumy 509,08 Eur od 12.08.2010 do 30.10.2010 a zo sumy 7,94 Eur od 31.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu čiastočne nezaplatených faktúr č. 0000412010 splatnej dňa 11.03.2010 na sumu 13.565,04 Eur v časti 9.096,34 Eur, č. 0002012010 splatnej dňa 20.03.2010 na sumu 5.597,36 Eur v časti 4.000,74 Eur, č. 0005012010 splatnej dňa 12.05.2010 na sumu 15.085,32 Eur v časti 11.200,04 Eur a č. 0013912010 splatnej dňa 11.08.2010 na sumu 509,08 Eur v časti 7,94 Eur a nezaplatenej faktúry č. 0007712010 splatnej dňa 22.05.2010 na sumu 6.761,16 Eur, ktorými vyfakturovala Nemocnica s Poliklinikou - VAŠE ZDRAVIE n.o., Kuzmányho nábrežie 1068/34, 960 01 Zvolen, IČO: 37 954 628 ako poskytovateľ žalovanému cenu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom žalovaného na základe Zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-102420-00016-81/00 zo dňa 28.04.2006, z ktorých pohľadávok prešli práva a povinnosti na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 18.10.2011, ktorú skutočnosť postupca oznámil žalovanému listom doručeným žalovanému dňa 03.11.2011. 3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný z faktúry č. 0000412010 splatnej dňa 11.03.2010 na sumu 13.565,04 Eur plnil neziskovej organizácii Nemocnica s Poliklinikou - VAŠE ZDRAVIE n.o., Kuzmányho nábrežie 1068/34, 960 01 Zvolen, IČO: 37 954 628 (ďalej len „nezisková organizácia“) len čiastočne, a to dňa 19.04.2010 vo výške 2.555,04 Eur a dňa 30.10.2010 vo výške 1.913,66 Eur. Neuhradená zostala z tejto faktúry suma vo výške 9.096,34 Eur. Z faktúry č. 0002012010 splatnej dňa 20.03.2010 na sumu 5.597,36 Eur plnil žalovaný neziskovej organizácii len čiastočne, a to dňa 24.03.2010 vo výške 1.502,86 Eur a dňa 30.11.2010 vo výške 93,76 Eur. Neuhradená zostala z tejto faktúry suma vo výške 4.000,74 Eur. Z faktúry č. 0005012010 splatnej dňa 12.05.2010 na sumu 15.085,32 Eur plnil žalovaný neziskovej organizácii len čiastočne, a to dňa 12.05.2010 vo výške 3.885,28 Eur. Neuhradená zostala z tejto faktúry suma vo výške 11.200,04 Eur. Z faktúry č. 0013912010 splatnej dňa 11.08.2010 na sumu 509,08 Eur plnil žalovaný neziskovej organizácii len čiastočne, a to dňa 30.10.2010 vo výške 173,08 Eur a vo výške 328,06 Eur. Neuhradená zostala z tejto faktúry suma vo výške 7,94 Eur. Čiastočným plnením, v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák., teda žalovaný uznal aj zvyšok dlhu. Z faktúry č. 0007712010 splatnej dňa 22.05.2010 na sumu 6.761,16 Eur žalovaný neziskovej organizácii neplnil ani čiastočne. Predmetné pohľadávky aj so súvisiacim príslušenstvom boli žalobcovi postúpené dňa 18.10.2011 Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi neziskovou organizáciou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. K žalobe žalobca pripojil Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-102420-00016-81/00 zo dňa 28.04.2006 bez dodatkov a príloh, výpis z registra organizácií postupcu, Oznámenie o postúpení pohľadávok (bez Prílohy č. 1) doručené žalovanému dňa 03.11.2011 a faktúry č. 0000412010, č. 0002012010, č. 0005012010, č. 0013912010 a č. 0007712010. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú, nakoľko žalované pohľadávky má žalovaný v celom rozsahu vysporiadané ešte voči poskytovateľovi - neziskovej organizácii. Zmluva o postúpení pohľadávok mu nebola predložená spolu so žalobou. Predložená bola žalobcom Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-102420-00016-81/00 (podpísaná žalovaným dňa 30.03.2006 a neziskovou organizáciou - poskytovateľom dňa 28.04.2006), predmetom ktorej bolo dojednanie podmienok poskytovania nemocničnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi zo strany žalovaného. Z predložených faktúr však vyplýva, že väčšina z nich sa týkala záchrannej zdravotnej služby, na ktorú existovala samostatná zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-1016132-00057-81/00 podpísaná poskytovateľom aj žalovaným dňa 30.03.2006. Na základe tejto druhej zmluvy žalovaný poskytovateľovi, ktorý mal povolenie a prevádzkoval záchrannú zdravotnú službu, poskytoval v súlade s § 8 ods. 5 zák. č. 581/2004 Z.z. preddavky na zdravotnú starostlivosť vo výške zodpovedajúcej podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov. Preddavok je splatný do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa preddavok poskytuje. Po uplynutí mesiaca, za ktorý bol tento preddavok poskytnutý, v prípade, že preddavok bol poskytnutý v nižšej sume, sa poskytovateľovi na základe faktúry doplatí suma zodpovedajúca skutočným nákladom poskytnutej záchrannej zdravotnej služby a v prípade, že preddavok bol poskytnutý vo vyššej sume, vzniknutý preplatok z preddavku sa použije na započítanie vzájomných pohľadávok zdravotnej poisťovne a poskytovateľa. Takýto postup mali zmluvné strany (poskytovateľ - nezisková organizácia a poisťovňa - žalovaný) dohodnutý a bežne podľa neho postupovali, preto žalované pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 18.10.2011 medzi žalobcom a poskytovateľom neexistovali. Skutočnosť, že poskytovateľ nesprávne evidoval platby žalovaného spôsobili, že predmetom postúpenia boli neexistujúce pohľadávky. K odporu pripojil spôsob zaúčtovania jednotlivých poskytnutých preddavkov týkajúcich sa faktúr, ktoré sú predmetom žaloby ako i vykonaných súvisiacich platieb, Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-1016132-00057-81/00 zo dňa 28.04.2006 s prílohami a dodatkami č. 1 až 3, svoje výpisy z účtu v banke a listiny súvisiace s úhradami žalovaných faktúr. 5. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.03.2006 nezisková organizácia ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a žalovaný ako zdravotná poisťovňa uzavreli Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-101632-00057-81/00 (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať neziskovej organizácii zdravotnú starostlivosť podľa bodu 1.2 zmluvy na prevádzkovanie ambulancie rýchlej lekárskej pomoci - Krupina, Zvolen - časť stred, a to v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluvou a VZP v rozsahu, ktorý vyplýva z povolenia, ktoré Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo poskytovateľovi. Výšku úhrady za túto zdravotnú starostlivosť zmluvné strany dohodli v čl. III. zmluvy. Žalovaný podľa bodu 3.2 zmluvy bol povinný poskytovať poskytovateľovi preddavok na zdravotnú starostlivosť vo výške zodpovedajúcej podielu poistencov žalovaného na celkovom počte poistencov v zásahovom území. Preddavok bol splatný do 20. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa preddavok poskytuje. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.04.2006. Podľa bodu 5.3 zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky účinné od 01.04.2006 (ďalej len „VZP“). Dňa 28.04.2006 zmluvné strany uzavreli k tejto zmluve Dodatok č. 1, ktorým sa menil bod 1.2 zmluvy tak, že žalobca sa zaväzuje poskytovať dohodnutú zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby - ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (ďalej len „RZP“). Účinnosť Dodatku č. 1 k zmluve nastala dňa 01.05.2006. Dňa 21.12.2006 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 2 k tejto zmluve, ktorým, v súvislosti so zlúčením žalovaného s obchodnou spoločnosťou SIDERIA zdravotná poisťovňa, a.s., sa žalovaný zaviazal poskytovať zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok aj poistencom poisťovne HIGHMARK. Dodatok č. 2 nadobudol účinnosť dňa 01.01.2007. Dňa 14.12.2009 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 3 k tejto zmluve v súvislosti so spojením žalovaného s obchodnou spoločnosťou APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s. Podľa čl. V. VZP zúčtovacím obdobím je kalendárny mesiac. Podľa čl. VI. bod 6.2 a 6.8 VZP poisťovňa uhradí úhradu za zdravotnú starostlivosť na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať okrem iného výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zúčtovacom období poistencom žalovaného. Záväzok poisťovne zaplatiť poskytovateľovi úhradu za zdravotnú starostlivosť je splnený pripísaním peňažných prostriedkov v prospech účtu poskytovateľa. 6. Súd ďalej konštatoval, že na mesiac január 2010 žalovaný poskytol v mesiaci december 2009 poskytovateľovi preddavky na ambulancie RZP Zvolen - Juh, Horný Tisovník, Senohrad a Čerín pripísaním na účet poskytovateľa v súlade s čl. 6.8 VZP. Po ukončení zúčtovacieho obdobia 01/2010 poskytovateľ vyhotovil dňa 08.02.2010 listinu s názvom: Súhrn platieb - RLP, RZP. V tejto listine vyčíslil skutočné náklady na predmetnú lekársku starostlivosť poskytnutú poistencom žalovaného v mesiaci január 2010 vo výške 13.565,04 Eur, pričom sumy prijatých preddavkov (teda čiastočné plnenie) na toto zúčtovacie obdobie poskytovateľ v danej listine potvrdil vo výške 11.024,44 Eur. Dňa 09.02.2010 poskytovateľ za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 vystavil žalovanému faktúru č. 0000412010 splatnú dňa 11.03.2010 na sumu 13.565,04 Eur, ktorej súčasťou bol vyššie uvedený súhrn platieb zo dňa 08.02.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zaplatil titulom tejto faktúry na účet poskytovateľa len sumy vo výške 2.555,88 Eur dňa 19.04.2010 a vo výške 1.913,66 Eur dňa 30.10.2010. Opomenul však uviesť v žalobe vopred zaplatené čiastočné plnenia žalovaného za poskytnuté služby poskytovateľovi služieb (na mesiac január 2010 pripísané na účet poskytovateľa v zmysle zmluvy a platných právnych predpisov už v mesiaci december 2009) a potvrdené poskytovateľom vo výške 11.024,44 Eur na listine Súhrn platieb - RLP, RZP (vyhotovenej poskytovateľom dňa 08.02.2010), teda tie, ktoré sú vo vystavenej faktúre za dané rozhodné obdobie poskytovateľom zohľadnené. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané predloženým Súhrnom platieb - RLP, RZP poskytovateľom vyhotoveným dňa 08.02.2010 za mesiac január 2010 s podpisom a pečiatkou poskytovateľa a tiež tvrdením žalovaného, ktoré opieral o ním predložené účtovné doklady, teda výpisy z jeho účtu preukazujúce úhradu čiastočného plnenia poskytnutého poskytovateľovi titulom ceny služieb poskytnutých žalovanému neziskovou organizáciou v mesiaci január 2010, to pripísaním na účet poskytovateľa. Na mesiac marec 2010 žalovaný poskytol v mesiaci február 2010 poskytovateľovi preddavkovo čiastočné finančné plnenie na ambulancie RZP Zvolen - Juh, Horný Tisovník, Senohrad a Čerín pripísaním na účet poskytovateľa v súlade s čl. 6.8 VZP. Po ukončení zúčtovacieho obdobia 03/2010 poskytovateľ vyhotovil dňa 08.04.2010 listinu s názvom: Súhrn platieb - RLP, RZP. V tejto listine vyčíslil skutočné náklady na predmetnú lekársku starostlivosť v mesiaci marec 2010 vo výške 15.085,32 Eur, pričom prijatie čiastočného plnenia vopred na toto zúčtovacie obdobie od žalovaného poskytovateľ v danej listine potvrdil vo výške 11.024,44 Eur. Dňa 12.02.2010 poskytovateľ za obdobie od 01.03.2010 do 31.03.2010 vystavil žalovanému faktúru č. 0005012010 splatnú dňa 12.05.2010 na sumu 15.085,32 Eur, ktorej súčasťou bol vyššie uvedený súhrn platieb zo dňa 08.04.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný zaplatil titulom tejto faktúry na účet poskytovateľa len sumu vo výške 3.885,28 Eur v lehote splatnosti faktúry dňa 12.05.2010. Opomenul však uviesť v žalobe sumu čiastočného plnenia žalovaným (preddavkovo pripísanú na účet poskytovateľa na mesiac marec 2010 už v mesiaci február 2010) potvrdenú poskytovateľom vo výške 11.024,44 Eur na listine Súhrn platieb - RLP, RZP (vyhotovenej poskytovateľom dňa 08.04.2010), teda tú sumu, ktorá je vo vystavenej faktúre za dané rozhodné obdobie poskytovateľom zohľadnená. Tieto skutočnosti mal súd nepochybne preukázané predloženým Súhrnom platieb - RLP, RZP poskytovateľom vyhotoveným dňa 08.04.2010 za mesiac marec 2010 s podpisom a pečiatkou poskytovateľa a žalovaným predloženými účtovnými dokladmi (výpismi z účtu v banke prevodom na účet poskytovateľa) preukazujúcimi vykonanie platieb na účet poskytovateľa v plnej výške fakturovanej sumy. Za obdobie 03/2010 poskytovateľ vystavil žalovanému na základe tejto zmluvy dňa 12.05.2010 aj faktúru č. 0007712010 splatnú dňa 22.05.2010 na sumu 6.761,16 Eur ako ťarchopis k faktúre č. 0005012010. Žalobca v žalobe tvrdil, že táto faktúra žalovaným nebola uhradená poskytovateľovi. Za obdobie 06/2010 poskytovateľ vystavil žalovanému faktúru č. 0013912010 splatnú dňa 11.08.2010 na sumu 509,08 Eur za zdravotné výkony ADOS 06/2010. Žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaný plnil z tejto faktúry len čiastočne, a to dňa 30.10.2010 v sume 173,08 Eur a v sume 328,06 Eur, spolu vo výške 501,14 Eur. Nezaplatená z tejto faktúry zostala čiastka 7,94 Eur. Z výpisov z účtov žalovaného a Súhrnných platieb vystavených poskytovateľom, obsahom ktorých bolo potvrdenie poskytovateľa o výške prijatých platieb od žalovaného súd jednoznačne vyvodil, že poskytovateľ zhodne so žalovaným považoval povinnosť žalovaného zaplatiť mu cenu služieb za uvedené mesiace za splnenú, nakoľko nikdy neupozorňoval žalovaného na to, že by z jeho strany nedošlo k zaplateniu ceny poskytnutých služieb v mesiacoch január a marec 2010 v plnej výške, nikdy nepopieral prijatie čiastočného plnenia za dané služby od žalovaného vopred a teda ho ani nikdy nevyzýval na to, že žiada doplatiť cenu služieb v rozsahu vopred prijatej zálohy z ceny, alebo na zúčtovanie takto prijatých platieb. 7. Súd ďalej zistil, že dňa 28.4.2006 nezisková organizácia ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a žalovaný ako zdravotná poisťovňa uzavreli aj Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-102420-00016-81/00 (ďalej len „zmluva“). Podľa obsahu tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytovať neziskovej organizácii zdravotnú starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádzanú z verejného zdravotného postenia poistencom žalovaného. Spôsob úhrady za zdravotnú starostlivosť zmluvné strany dohodli v čl. V. tejto zmluvy za podmienok čl. X. zmluvy. Na základe tejto zmluvy poskytovateľ vystavil žalovanému faktúru č. 0002012010 splatnú dňa 20.03.2010 na sumu 5.597,36 Eur, ktorou dofaktúroval žalovanému jednodňovú ambulantnú starostlivosť za obdobie 10/2009, a to zdravotné výkony. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný plnil z tejto faktúry len čiastočne, a to dňa 24.03.2010 v sume 1.502,86 Eur a dňa 30.11.2010 v sume 93,76 Eur, spolu v sume 1.596,62 Eur. Nezaplatená z tejto faktúry zostala suma vo výške 4.000,74 Eur. Splnenie tejto povinnosti mal súd preukázané faktúrami poskytovateľa a výpismi z účtu žalovaného tak, že ku dňu 24.3.2010 bola celá faktúra č. 0002012010 riadne vysporiadaná a žiadna pohľadávka z nej v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok žalobcom neexistovala. 8. Súd ďalej konštatoval, že na návrh neziskovej organizácie (poskytovateľa) zo dňa 20.12.2010 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/14/2010-6 zo dňa 28.12.2010 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči poskytovateľovi ako dlžníkovi. Uznesenie bolo neziskovej organizácii doručené dňa 10.01.2011. Uznesením č.k. 1R/14/2010-10 zo dňa 12.01.2011 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu neziskovej organizácie ako dlžníka. Uznesením č. 1R/14/2010-148 zo dňa 02.06.2011 Okresný súd Banská Bystrica potvrdil reštrukturalizačný plán zo dňa 28.04.2011 prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 27.05.2011. Zároveň súd ukončil reštrukturalizáciu dlžníka - neziskovej organizácie. Z pripojeného spisu reštrukturalizačného súdu ďalej súd zistil, že pred podaním návrhu na začatie reštrukturalizačného konania, správca, na základe poverenia dlžníka zo dňa 15.11.2010, vyhotovil dňa 13.12.2010 Reštrukturalizačný posudok č. 4/2010 (ďalej len „posudok“) na účely zistenia, či sú splnené predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka. V posudku správca uvádza, že významnou činnosťou z hľadiska príjmov dlžníka bolo poskytovanie záchrannej zdravotnej služby, ktorá bola zameraná na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v oblastiach Čerín, Zvolen - Stred, Horný Tisovník a Senohrad. Dlžník mal platné licencie na poskytovanie RLP pre oblasť Zvolen do 31.3.2010, pre oblasť Krupina do 31.1.2010, pre oblasť Senohrad a Horný Tisovník do 30.4.2010 a pre oblasť Čerín do 30.5.2010. Ku dňu 30.06.2010 dlžník ukončil prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. V čl. 5. posudku správca uviedol, že hlavným príjmom dlžníka boli kontrahované výkony so zdravotnými poisťovňami. Dlžník hospodáril v rokoch 2005 až 2007 s vyrovnaným rozpočtom. Medzi príčiny záporného hospodárskeho výsledku z minulých období správca zahrnul okrem iného nezaplatenie skutočne vykonaných výkonov a zrušenie licencie na poskytovanie RZP. Pohľadávky voči Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. (žalovanému) sú vo výške 31.159,14 Eur; právnym dôvodom evidencie týchto pohľadávok v účtovníctve dlžníka sú nezaplatené nadlimity, zaplateniu ktorých sa poisťovňa bráni, ich vymožiteľnosť je značne otázna, a preto na účely tohto posudku správca určuje hodnotu týchto pohľadávok vo výške 0,00 Eur. V závere správca pohľadávky voči žalovanému v uvádzanej sume 31.159,14 Eur z titulu nezaplatených nadlimitov v posudku bližšie nešpecifikuje čo do čísla faktúr a obdobia, ani údajmi kedy konkrétne a v akej výške mali vzniknúť (súvaha nie je súčasťou posudku, ani jej prílohou). Žiadne pohľadávky dlžníka (neziskovej organizácie - poskytovateľa) voči žalovanému z titulu poskytovania RZP služieb sa v posudku neuvádzajú. Záverom správca konštatuje, že dlžník je predĺžený, preto odporučil reštrukturalizáciu dlžníka. 9. Dňa 18.10.2011 (t.j. po schválení reštrukturalizačného plánu a skončení konania rozhodnutím súdu), nezisková organizácia ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli písomne Zmluvu o postúpení pohľadávok. Predmetom postúpenia podľa jej čl. I. boli pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1. Oznámenie o postúpení pohľadávok ku dňu 18.10.2011 špecifikovaných v Prílohe č. 1 doručil postupca žalovanému dňa 03.11.2011, ale Príloha č. 1 k Oznámeniu nebola priložená. Z Prílohy č. 1, ktorú žalobca predložil súdu až v priebehu konania na námietky žalovaného (ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku) nepochybne vyplýva, že predmetom postúpenia mali byť pohľadávky z čiastočne neuhradených faktúr č. FAO10-00004-SKK, č. FAO10-00020-SKK, č. FAO10-00050-SKK, a č. FAO10-00077-SKK a nezaplatenej faktúry č. FAO10-00139-SKK v celkovej výške 31.065,38 Eur a príslušenstvo. Toto označenie faktúr ako i celková výška pohľadávok z nich, však nezodpovedá označeniu žalovaných pohľadávok čo do výšky žalovanej sumy a tiež čo do označenia a špecifikácie titulu pohľadávok číslami faktúr a výkonmi, ktoré sú predmetom fakturácie. Ani jedna pohľadávka z faktúr žalobcom uvedených a pripojených k žalobe nie je pohľadávkou z titulu nezaplatených nadlimitov, hoci v posudku určenom ako podklad k začatiu reštrukturalizačného konania správca špecifikuje ako pohľadávky voči žalovanému výlučne týmto titulom. Z faktúr predložených žalobcom súdu nepochybne vyplýva, že štyri sa týkajú služieb RZP (RLP) a jedna sa týka jednodňových výkonov (čo je nevyhnutná zdravotná starostlivosť plne hradená poisťovňou), teda v žiadnom prípade predmetom týchto faktúr neboli tzv. nadlimity (vznikajú pri poskytovaní lekárskej starostlivosti nie neodkladnej). Iné pohľadávky, teda titulom RZP a jednodňových výkonov, v čase vyhotovovania posudku správcom, dlžník voči žalovanému vo svojom účtovníctve nevykazoval, resp. neboli súčasťou poskytovateľom predloženej súvahy správcovi za účelom vyhotovenia jeho správy, keďže sa v nej takéto pohľadávky poskytovateľa nespomínajú. Tieto skutočnosti mal súd preukázané obsahom pripojeného úplného spisu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/14/2010 v rámci dokazovania, ktorého súčasťou je vyššie uvedený posudok správcu z decembra 2010 ako i z predložených zmlúv, faktúr a súvisiacich účtovných dokladov. Skutočnosť, že by v schválenom reštrukturalizačnom pláne boli zahrnuté aj iné pohľadávky neziskovej organizácie voči žalovanému mimo nezaplatených nadlimitov spomenutých v správe správcu, žalobca súdu nepreukázal, nepredložil súdu schválený reštrukturalizačný plán, a z nevysvetliteľným dôvodov sa tento nenachádza ani v pripojenom spise súdu, ktorý mal o jeho schválení rozhodovať, pričom predmetom postúpenia mali byť pohľadávky výlučne spojené s reštrukturalizačným konaním, resp. vyplývajúce z reštrukturalizačného konania ako tvrdil žalobca v žalobe a i potom v priebehu dokazovania. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania, keď žalovaný preukázal splnenie všetkých svojich záväzkov zo žalovaných faktúr ešte pred postúpením pohľadávok, rozsudkom č. 21Cb/115/2012-325 zo dňa 24.3.2015 žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 2Cob/150/2015-363 zo dňa 24.5.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. 11. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne zhodnotil vykonané dokazovanie, pričom konštatoval, že v ďalšom konaní neboli predložené sporovými stranami žiadne nové dôkazy. Súd vychádzal zo zhodného tvrdenia sporových strán, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 31.065,38 Eur sa opiera o faktúry vystavené poskytovateľom, ktorý mal platne uzavreté dve zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovaným, a že tieto faktúry boli vystavené za poskytnuté služby podľa uzavretých zmlúv, pričom k prevodu práv poskytovateľa z nich na žalobcu malo dôjsť uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Spor medzi stranami nebol čo do výšky vyfakturovanej sumy, ani čo do dôvodu, spor medzi stranami spočíval v tom, že žalovaný tvrdil, že platby za vyfakturované služby zaplatil poskytovateľovi ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda postúpené mali byť neexistujúce pohľadávky, ktoré zanikli reálnym plnením žalovaného ako je opísané vyššie v odôvodnení tohto rozsudku a žalobca tvrdil, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, nakoľko zaplatené preddavky voči poskytovateľovi nevysporiadal započítaním podľa § 580 Obč. zák., teda k splneniu záväzku zo strany žalovaného pred postúpením pohľadávky žalobcovi nedošlo, preto pohľadávky nezanikli, a to z dôvodu, že chýbal na strane žalovaného prejav vôle k započítaciemu prejavu, jeho nárok je preto uplatnený voči žalovanému dôvodne. 12. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že k zániku pohľadávky nedošlo z dôvodu, že neboli splnené podmienky v zmysle § 580 Obč. zák. s poukazom na to, že na strane žalovaného chýba prejav vôle k započítavaniu zaplatených preddavkov. 13. Súd konštatoval, že medzi žalovaným a postupcom boli zavreté dve zmluvy podľa osobitných zákonov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, kde boli podrobne dohodnuté podmienky zmluvného vzťahu (z. 581/2004 Z.z., z. 213/1997 Z.z., z. 431/2002 Z.z.). Povinnosť pre obe zmluvné strany uzavrieť takéto zmluvy vyplývala priamo z uvedených osobitných zákonov rovnako priamo zo zákona vyplývala pre žalovaného ako zdravotnej poisťovne plniť zmluvnému partnerovi z takejto zmluvy aj preddavkovo, teda platbami vopred. Podstatou tohto zmluvného vzťahu bola povinnosť poskytovateľa poskytovať poistencom žalovaného zdravotné služby špecifikované v zmluve a v právnych predpisoch, na základe ktorých boli aj uzavreté. Povinnosťou žalovaného bolo za tieto služby poskytovateľovi riadne a včas platiť cenu v zmluvnej výške. Žalovaný platil za každý mesiac cenu za služby poskytnuté poskytovateľom, a to časť ceny vopred a časť po uplynutí konkrétneho mesiaca v lehote splatnosti. Z uvedeného je zrejmé, že v lehote splatnosti mal žalovaný splnením týchto platieb zmluvnú povinnosť riadne a včas splnenú. Tzv. preddavky neboli samostatným finančným nárokom žalovaného takého charakteru, že by si ich musel s poskytovateľom vysporiadavať formou započítavania v zmysle § 580 Obč. zák., taký prípad by nastal vtedy, ak by sa zaplatené preddavky netýkali následne plnenia za služby poskytnuté v mesiaci, za ktorý poskytovateľ vystavil faktúru, ale týkali by sa plnenia iného napríklad za iný ako následne vyfakturovaný mesiac, ktorého sa poskytovateľom vystavená faktúra netýka a vznikli by tak dve vzájomné peňažné pohľadávky zmluvných strán. Vykonaným dokazovaním však takýto prípad nenastal, nakoľko bolo preukázané, a to aj zhodným tvrdením sporových strán, aj účtovnými dokladmi aj súhrnmi platieb vyhotovených poskytovateľom, že platby vykonávané žalovaným, ktorých reálne plnenie preukázal v konaní a opieral o ich zaplatenie zánik žalovaného záväzku, sa týkali práve toho plnenia, ktoré vyplýva z faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca konaní domáha voči žalovanému. Pritom zo strany žalovaného išlo o reálne plnenie, teda platenie ceny za poskytovateľom dodané zdravotnícke služby v bežnom mesiaci, ktoré uhrádzal dohodou a v zmysle zákona v dvoch častiach, resp. v dvoch platbách, avšak na základe jednej poskytovateľom vystavenej faktúry. 14. Žalovaný v konaní predložením svojich výpisov z účtov preukázal riadne zaplatenie ceny za poskytovanie služieb poskytovateľom mesačne vopred a aj doplatenie zvyšku po skončení bežného mesiaca, aj v listinách vyhotovených poskytovateľom - súhrn platieb, táto skutočnosť vyplynula a bola potvrdená poskytovateľom, ktorý sám tieto listiny vyhotovil. Nároky za daný mesiac medzi zmluvnými stranami teda zanikli, resp. boli riadne vysporiadané. 15. Súd poukázal na to, že skutočnosť, že žalovaný časť ceny preddavkovo poskytovateľovi v žalovaným namietanej výške zaplatil, žalobca pred súdom nespochybňoval, teda nebolo potrebné v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie, nakoľko súd vychádzal zo zhodného tvrdenia sporových strán, ktoré nie je potrebné dokazovať. Aj svedok Valovič potvrdil, že súhrny platieb sú vyhotovené poskytovateľom. Z uvedeného dôvodu v čase kedy mal žalobca uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetná pohľadávka poskytovateľa už reálne neexistovala, nemohla byť preto postúpená na žalobcu. O tejto skutočnosti postupca musel vedieť, teda rozpor so zásadou poctivého obchodného styku spočíval v pohnútke postupcu, keď prejavil vôľu k postúpeniu v danom čase neexistujúcej pohľadávky na žalobcu konajúceho v dobrej viere, že postupovaná pohľadávka skutočne existuje o čom ho postupca utvrdil, netýka sa teda samotnej zmluvy, ale konania a úmyslu postupcu. K tomuto záveru súd dospel aj prejaveným postojom svedka Valoviča, ktorý ju v mene postupcu uzatváral, keď sa zodpovedaniu otázok, ktorými mohol prispieť podporne k tvrdeniam žalobcu, účelovo vyhol, a to potom, čo sa mohol podrobne zoznámiť so skutočnosťami vyplývajúcimi práve z účtovníctva poskytovateľa, ktorým výlučne, v rámci svojej kompetencie likvidátora neziskovej organizácie, disponoval. Ak by k reálnemu zaplateniu služieb podľa postupovaných faktúr zo strany žalovaného v plnej výške nedošlo v rozhodnom čase, iste by vyvinul snahu to súdu preukázať a prispieť k zisteniu skutkových okolností tvrdených žalobcom v konaní, už aj s ohľadom na to, že sám túto zmluvu so žalobcom uzatváral a podpísal. 16. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že k zániku pohľadávok by malo dôjsť započítaním podľa § 580 Obč. zák., teda urobiť úkon smerujúci k započítaniu, súd uviedol, že keďže povinnosť poskytovateľa zo zmluvy spočívala v plnení naturálnom (zdravotnícke služby) a povinnosť žalovaného spočívala v plnení peňažnom (cena za služby), nepochybne možno vyvodiť, že pohľadávky uvedených zmluvných strán neboli rovnaného druhu, teda nie je namieste tvrdenie žalobcu. Naopak, súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že k zániku vzájomných pohľadávok došlo reálnym plnením zmluvných strán. 17. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. 18. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkových okolností, oprel o približne tie isté skutočnosti, ako v pôvodnom rozsudku. Napadnuté rozhodnutie preto považuje žalobca za prekvapujúce, v rozpore s reálnym očakávaním strán sporu. Súd prvej inštancie neuviedol akým spôsobom a kedy mali žalované pohľadávky zaniknúť, či zanikli spôsobom popísaným v bodoch 17, 18 a 19 napadnutého rozsudku, prípadne iným spôsobom. 19. Žalobca poukázal na to, že nie je sporné, že pohľadávky poskytovateľa voči žalovanému vznikli, nebola sporná ani ich dôvodnosť, výška a právny titul ich vzniku. Sporným zostalo, či zo strany žalovaného došlo k úhrade pohľadávok, teda či zanikli ešte pred povolením reštrukturalizácie poskytovateľa. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v konaní zánik nepreukázal a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca poukázal na to, že sám žalovaný závery súdu prvej inštancie ( o tom, že tzv. preddavky neboli samostatným finančným nárokom žalovaného takého charakteru, že by si ich musel s poskytovateľom započítavať), vyvracia, pretože spája rôzne faktúry s rôznymi preddavkami, a teda z vykonaného dokazovania celkom zrejme vyplýva, že nastal prípad, kedy aj podľa súdu prvej inštancie je potrebné poskytované preddavky oproti vystaveným faktúram započítať, aby mohlo dôjsť k zániku pohľadávok z titulu faktúr. Uvedené zodpovedá aj zaužívanej praxi. Žalobca uviedol, že v ustanoveniach § 599 a nasl. Obč. zák. a § 344 a nasl. Obch. zák. nie je definovaný zánik záväzku zaplatením preddavku naň, keďže preddavok je platený ešte pred tým, ako záväzok vznikne. Odôvodnenie rozsudku je podľa žalobcu opäť svojvoľné, neprijateľné a neudržateľné. 20. Žalobca jednoznačne tvrdí, že mu boli postúpené existujúce pohľadávky, ktoré neboli zaplatené, k ich zániku nedošlo ani započítaním, keďže započítanie je podmienené prejavom vôle smerujúcim k započítaniu, pričom žalovaný takýto úkon nepreukázal. Námietku započítania uplatnenú žalovaným v podaní zo dňa 14.2.2013 nie je možné zohľadniť s poukazom na § 529 ods. 3 Obch. zák. a § 120 ods. 2 zák. o konkurze a reštrukturalizácii. 21. Žalobca považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné, nie je mu zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rozhodnutie je založené aj na absencií právneho posúdenia veci. 22. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň mu priznal plnú náhradu trov konania. 23. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Má za to, že rozsudok je správny, súd prvej inštancie rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery a odstránil vytýkané nedostatky pôvodného rozhodnutia. 24. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu v odvolaní, že pohľadávky neboli sporné, za zavádzajúce, pretože nie všetky faktúry a pohľadávky uvedené v žalobe súviseli so skutočnosťami uvedenými v žalobe, keďže záchranná zdravotná starostlivosť bola poskytovaná na základe inej zmluvy, a to č. 2006.1016132-00057-81/00 zo dňa 30.3.2006. Ako vyplynulo z obsahu reštrukturalizačného posudku, pohľadávky proti žalovanému, ktoré mali byť údajne postúpené na žalobcu, mali vzniknúť z dôvodu nadlimitu (teda za poskytnutie zdravotnej starostlivosti nad dojednaný zmluvný objem). Toto však nie je pravdivá informácia, nakoľko sa preukázalo, že faktúry predložené žalobcom vystavoval bývalý poskytovateľ za záchrannú zdravotnú službu a jednodňovú zdravotnú starostlivosť. Pohľadávky bývalého poskytovateľa, ktoré mali byť postúpené na žalobcu, teda neboli od začiatku určité a správne definované a počas celého priebehu súdneho konania sa žalobcovi nepodarilo tieto nedostatky odstrániť. Pri ich údajnom postúpení nebol rozhodne správne určený dôvod ich vzniku. K tomuto záveru dospel aj prvostupňový súd po tom, čo vykonal dokazovanie, tak ako mu to nariadil odvolací súd. Žalovaný poukázal aj na to, že je výška pohľadávky v reštrukturalizačnom spise odlišná od tej, čo mala byť postúpená na žalobcu. 25. Žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k zániku pohľadávok došlo ich riadnym splnením, čo súd uviedol v bode 31 rozsudku a podrobný opis zániku pohľadávok uviedol aj žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.9.2016. Žalovaný má za to, že súd v novom konaní odstránil nedostatky, ktoré mu vytkol odvolací súd, v novom konaní dostatočne opísal dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce a jednoznačne vyvodil právne závery o riadnom splnení dlhu zo strany žalovaného. 26. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku, kde uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na dôvodoch uvedených v odvolaní. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že súd doplnil dokazovanie pretože potom, ako mu bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie, súd žiadne dokazovanie nevykonával a rozhodol na základe tých istých dôkazov ako pôvodne. Podľa názoru žalobcu je obom stranám zrejmé, o aké pohľadávky sa jedná, žalované pohľadávky sú tak nesporné a žalobca považuje svoj návrh spolu s ostanými vyjadreniami za dostatočne určitý a zrozumiteľný. 27. Žalobca trvá na tom, že poskytovateľom mu boli postúpené existujúce pohľadávky, pričom je irelevantné, ako ich reštrukturalizačný správca pomenoval a pre potreby reštrukturalizácie ohodnotil. Zánik predmetných pohľadávok v konaní nebol preukázaný. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 29.5.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu a replikou žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 29. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30.6.2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1.7.2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 32. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie sa po zrušení prvého rozsudku neriadil právnym názorom odvolacieho súdu. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/150/2015-363 zo dňa 24.5.2016 vyplýva, že považoval za nepreskúmateľné závery súdu prvej inštancie v pôvodnom rozsudku, keďže sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery ohľadom zániku pohľadávky žalobcu neboli dostatočne vysvetlené. 33. Z obsahu napadnutého rozsudku zo dňa 9.2.2017 odvolací súd nezistil uvedenú žalobcom namietanú vadu, keďže súd prvej inštancie v novom rozsudku opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vysporiadal sa i s otázkou započítania v zmysle § 580 Obč. zák., ktorú si na svoju obranu uplatnil žalovaný, a to v bode 32. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa tak v novom konaní riadil právnym názorom odvolacieho súdu a keďže mu strany sporu nenavrhli žiadne nové dôkazy, súd správne oprel svoje rozhodnutie o doposiaľ vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie v novom rozsudku uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, presne uviedol, ako dospel k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Právne posúdenie veci je uvedené v bode 23. rozsudku, závery súdu o zániku pohľadávky žalobcu sú jasne vysvetlené v bode 8.,9.,10.,17.,18., 19. a 20. rozsudku v nadväznosti na bod 31. rozsudku, pričom odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach poukazuje na dôvody tam uvedené. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, a to najmä: Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 2006-102420-00016-81/00 a č. 2006-1016132-00057-81/00, tabuľka preddavkov záchrannej zdravotnej služby na január 2010, výpisy z bankového účtu žalovaného zo dňa 18.12.2009, 7.12.2009, faktúra č. 0040212009, dobropis č. 0040212009 zo dňa 1.2.2010, tabuľky preddavkov záchrannej zdravotnej služby na marec 2010 a apríl 2010, výpisy z bankového účtu žalovaného zo dňa 18.2.2010, 12.5.2010, dobropis č. 001312010 zo dňa 25.7.2010, Exekučný príkaz EX 434/2010, zoznam pohľadávok uhradených na účet súdneho exekútora, výpis z bankového účtu žalovaného zo dňa 2.9.2010, že žalovaný pohľadávky žalobcu buď priamo uhradil, alebo boli zúčtované s poskytnutými preddavkami. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaný mal predmetné pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil predmetnou žalobou, nevysporiadané v celom rozsahu voči poskytovateľovi, t.j. Nemocnici s poliklinikou - VAŠE ZDRAVIE s.r.o., Zvolen, IČO: 37 954 628, a to bez toho, aby bolo potrebné vykonať úkon započítania podľa § 580 Obč. zák.. Vzájomné zúčtovanie preddavkov na záchrannú zdravotnú službu s následnými vyúčtovanými pohľadávkami za túto starostlivosť spôsobili zánik záväzku, čo bolo zaužívanou praxou medzi žalovaným a bývalým poskytovateľom. 35. Súd prvej inštancie preto dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu záveru, že v čase kedy žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, pohľadávka poskytovateľa už neexistovala, preto ani nemohla byť postúpená. 36. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. 37. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tj. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 38. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 39. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože si výslovne nárok na ich náhradu neuplatnil. 41. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).