Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/250/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206363 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209206363.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TIREX, spol. s r.o., Nobelova 9A/12278, 831 02 Bratislava, IČO: 31 391 281, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: ROM FRACHT SRL, Oxigenului nr. 5, Cernica, Caldararu, Rumunsko, IČO: 84 392 215, o zaplatenie 1.285,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/112/2009-98 zo dňa 02.08.2011 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/112/2009-98 zo dňa 02.08.2011 potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením konanie o zaplatenie 1.285,- eur s príslušenstvom zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2009 domáhal zaplatenia sumy 1.285,- eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry č. 2803434 zo dňa 28.03.2008 za vykonanú prepravu. Súd poukázal na čl. 31 ods. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej ako „Dohovor CMR“). Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy, tovar bol prepravovaný z Českej republiky do Rumunska, pričom preprava bola vykonaná prostredníctvom ďalšieho prepravcu. Zmluvné strany si zároveň dohodli, že príslušným súdom na riešenie sporov vyplývajúcich z tejto zmluvy je súd, do ktorého územnej príslušnosti spadá spoločnosť ROM Fracht. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie daného sporu nie je daná, preto konanie zastavil. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na ich náhradu.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že základným predpokladom na aplikáciu Dohovoru CMR je, aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá prepravná zmluva a miesto nakládky a vykládky bolo v dvoch rôznych štátoch. V uvedenom prípade nedošlo k uzavretiu prepravnej zmluvy, ale zasielateľskej zmluvy. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nijako neuviedol, akými úvahami dospel k tomu, že na právny vzťah účastníkov konania je potrebné aplikovať Dohovor CMR. Určenie príslušného súdu, do ktorého územnej príslušnosť spadá spoločnosť ROM Fracht na základe uzavretej zmluvy považuje len za dohodu o miestnej príslušnosti, t.j. odvolávať sa na ňu by bolo možné len vtedy, ak je daná právomoc súdu Rumunska. Ak by išlo o voľbu právomoci, musela by byť v súlade s § 37e ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, čo v danom prípade tiež splnené nebolo. Trvá na tom, že právomoc súdu SR vychádza z Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel I“), ktorý je potrebné aplikovať na predmetný prípad. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 56Ndob 1/2008 zo dňa 30.04.2008, ktorý v obdobnom prípade dospel k záveru, že je daná právomoc súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa čl. 71 ods. 1 Nariadenia Brusel I, toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty, a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach.
Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len „Dohovor CMR“), sa tento Dohovor vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa čl. 31 ods. 1 Dohovoru CMR, spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého;
a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo
b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie;
na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.
Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté prepravné zmluvy č. 1077 zo dňa 22.02.2008 a č. 1747 zo dňa 28.03.2008, v ktorých bolo uvedené, že preprava sa uskutoční na základe dohovoru CMR a že príslušným súdom na riešenie sporov vyplývajúcich zo zmluvy je súd, do ktorého územnej príslušnosti spadá spoločnosť ROM Fracht SRO. Skutočnosť, že preprava sa vykonáva v súlade s Dohovorom CMR bola uvedená aj v potvrdení o rezervácie č. 1747 zo dňa 28.03.2008, ktoré vystavil žalobca žalovanému.
Žalobca má sídlo v Slovenskej republike, žalovaný v Rumunsku a preprava bola vykonávaná z Českej republiky do Rumunska. Aj keď ide o spor, ktorý vznikol medzi subjektmi z dvoch členských štátov Európskej únie, prvostupňový súd pri posudzovaní právomoci na konanie v predmetnej veci správne aplikoval Dohovor CMR a konanie na základe nedostatku právomoci správne zastavil.
Postup súdu prvého stupňa bol správny, keďže určoval právomoc v zmysle čl. 31 Dohovoru CMR, a nie podľa Nariadenia Brusel I, nakoľko v zmysle čl. 71 Nariadenia Brusel I, nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie a výkon rozsudkov v špecifických veciach. Medzi uvedené dohovory patrí aj Dohovor CMR, ktorý sa vzťahuje na zmluvy o preprave, a je aplikovateľný v prípade, že miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru (čl. 1). Keďže táto podmienka bola v predmetnom prípade splnená, právomoc vo veciach sporov vzniknutých z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru CMR, upravená v jeho článku 31, má mať prednosť pred právomocou zakotvenou v Nariadení Brusel I (rozsudok SD ES Nürnberger C-148/03).
Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď na určenie právomoci vo veci konať vychádzal z čl. 31 Dohovoru CMR, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.