Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/234/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212862 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209212862.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : C.. I. B., J. J., F. X, zastúpený Mgr. Ladislavom Mihalovičom, Bratislava, Holičská 18, proti odporcom : 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášiková 48, 2/ General Factoring, a.s., Bratislava, Košická 56, zastúpená Advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefanovičova 12, 3/ W.. O. J., J. J., K. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Petrou Lukáčovou, Advokátska kancelária, Nitra, Mostná 72, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 12. 2010 č.k. 45C 158/2009 - 299, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/ a 3/ domáhal určenia neplatnosti dražby bytu č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave, J. A.. XX, ktorá sa konala dňa 13. 5. 2009 o 10.00 hod. v sídle odporcu 2/ v Bratislave, na Košickej ul. 56, ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou spísanou notárkou I.. T. E. pod č. N 240/2009, Nz 15429/2009, NCRIs 15603/2009. Navrhovateľom dražby bol odporca 1/, dražobníkom odporca 2/ a vydražiteľom bytu odporca 3/. Navrhovateľ sa neplatnosti dražby domáhal z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 527/2009 Z.z. o dobrovoľných dražbách, argumentujúc tým, že mu nebola predložená zmluva o vykonaní dražby, uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, tiež tým, že mu nebola doručená výzva k sprístupneniu bytu na J. A.. XX v Bratislave pre účely vyhotovenia znaleckého posudku na hodnotu bytu a napriek tomu bol dňa 11. 11. 2008 znalcom W.. D. Š. vypracovaný znalecký posudok č. 116/2008. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že predmetom opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009 boli nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XXXX T..Ú.. G. J. - byt č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave, E. J. XX súp.č. 5193, parc.č. 5432, 5433, 5434, 5435, 5436 a 5437, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 1092/100000 v 1/1-ine. Odhadnutá cena predmetu opakovanej dobrovoľnej dražby predstavovala sumu 89.623,58 €. Najnižšie podanie bolo určené sumou 45.000 €, najvyššie podanie v sume 60.500 € urobil odporca 3/, ktorý sa stal aj vydražiteľom predmetu dražby. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ je prihlásený na prechodný pobyt od 20. 6. 2008 na adrese J. XX v Bratislave. Odporca 2/ písomne vyzval navrhovateľa, aby dňa 6. 11. 2008 sprístupnil nehnuteľnosť a umožnil tak súdnemu znalcovi W.. D. Š. vykonať ohodnotenie bytu; zásielka s touto výzvou bola navrhovateľovi doručovaná v dňoch 27. 10. 2008 a 28. 10. 2008, pričom 28. 10. 2008 bola zásielka uložená na pošte, kde si ju navrhovateľ v odbernej lehote nevyzdvihol. V znaleckom posudku č. 116/2008 zo dňa 11. 11. 2008 znalec W.. D. Š. určil všeobecnú hodnotu bytu sumou 2.673.998,49,- Sk, keď použil metódu polohovej diferenciácie. Pohľadávka, pre vymoženie ktorej odporca 1/ navrhol vykonanie dražby, vznikla na základe zmluvy o hypotekárnom úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2004 a zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX; obe pohľadávky boli zabezpečené záložným právom v prospech odporcu 1/ na nehnuteľnosť - byt č. 1 na prízemí bytového domu v Bratislave, J. XX. Z dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ sa podľa oznámenia spoločnosti Chirmed dňa 9. 10. 2008 podrobil na klinike tejto spoločnosti operácii; hospitalizovaný bol do 10. 10. 2008, práceneschopný bol do 31. 10. 2008. Prvostupňový súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľa vychádzal z ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého ak sa navrhovateľ chce úspešne domôcť určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby na súde, je nutné, aby preukázal, že pri výkone dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu tohto zákona, pričom zároveň musí preukázať aj to, že v dôsledku porušenia tejto skutočnosti došlo k zásahu do jeho práv. Navrhovateľ namietal, že mu odporca 2/ ako dražobník nedoručil riadne výzvu na sprístupnenie predmetu dražby, čo malo za následok porušenie ust. § 12 ods. 3 zák.č. 527/2002 Z.z., pretože ocenenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade so zákonom. Zákon č. 527/2002 Z.z. ustanovuje, že písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk; na doručovanie sa podľa uvedeného zákona primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok. Navrhovateľovi bola zásielka s výzvou na sprístupnenie bytu doručovaná dňa 27. 10. 2008, opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 28. 10. 2008, s následným uložením zásielky na pošte, kde si ju navrhovateľ v odbernej lehote neprevzal. Navrhovateľ namietal, že nedošlo ku vzniku fikcie doručenia zásielky, pretože v čase jej doručovania sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržoval. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že v prípade uloženia zásielky na pošte alebo orgáne obce, sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol, považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, aj keď sa o tom adresát nedozvedel. To však platí len vtedy, ak sa adresát v mieste doručenia zdržiaval. Navrhovateľa zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že sa nezdržiaval v mieste bydliska v čase od prvého pokusu o doručovanie až po koniec odbernej lehoty na prevzatie zásielky po jej uložení. Len pokiaľ by navrhovateľ preukázal, že sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržoval po celú dobu, počas ktorej si mohol zásielku prevziať, by bol možný záver súdu o neúčinnosti náhradného doručenia zásielky. Skutočnosť, že sa navrhovateľ v čase doručovania mu zásielky - písomnej výzvy na sprístupnenie bytu - v mieste doručovania nezdržoval, preukazoval navrhovateľ lekárskou správou vystavenou spoločnosťou Chirmed, s.r.o. Košice, v ktorej podstúpil liposukciu. Podľa tejto správy sa navrhovateľ podrobil zákroku dňa 9. 10. 2008; dňa 10. 10. 2008 boli navrhovateľovi previazané dreny a doporučený kľudový režim do 31. 10.2008. Následne sa mal navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia zdržovať na adrese v Bratislave, J. XX, teda v mieste svojho prechodného pobytu a nie v mieste trvalého pobytu v Bratislave, F. X, kam mu boli zásielky doručované. Navrhovateľ má ako prechodný tak i trvalý pobyt hlásený v Bratislave, t.j. v tom istom meste. Nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by sa v mieste trvalého bydliska vôbec nezdržoval, pričom napr. na adrese trvalého bydliska si dňa 22. 2.2009 prevzal poštovú zásielku, obsahujúcu oznámenie o konaní dražby zo dňa 19. 2. 2009, ktorú si navrhovateľ prevzal napriek tomu, že tvrdil, že sa na adrese Bratislava, F. X nezdržuje. Súd prvého stupňa z týchto zistení uzavrel, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania uvedenej zásielky na adrese svojho trvalého pobytu nezdržoval, a teda nebola preukázané skutočnosť, že by v jeho prípade nedošlo k naplneniu predpokladov vzniku zákonnej fikcie náhradného doručenia. Navrhovateľ tak nepreukázal, že postup odporcu 2/ pri oceňovaní nehnuteľnosti odporoval ustanoveniam zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Ďalším dôvodom, pre ktorý navrhovateľ namietal neplatnosť opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 13. 5. 2009, bola skutočnosť, že k vykonaniu dražby došlo napriek tomu, že odporca 1/ ako navrhovateľ dražby a odporca 2/ ako dražobník medzi sebou neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby. Ako zistil prvostupňový súd, medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ došlo dňa 30. 5. 2007 k uzavretiu dohody o dobrovoľných dražbách; jej predmetom bolo dojednanie všeobecných podmienok pre vykonávanie dražieb odporcom 2/ na návrhy odporcu 1/. Dohoda obsahuje označenie odporcu 2/ ako dražobníka, označenie odporcu 1/ ako navrhovateľa dražieb, výšku predpokladaných nákladov dražieb, spôsob určenia odmeny dražobníka. Uvedená zmluva tak stanovuje všeobecné zmluvné podmienky, ktorými sa budú riadiť zmluvné vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ pri výkone bližšie neurčeného počtu dražieb. Podľa bodu 1.15 preambuly tejto dohody vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, bude zároveň považované za návrh na vykonanie dražby. V tejto dohode došlo medzi zmluvnými stranami aj k dojednaniu spôsobu uzatvárania zmlúv o vykonaní dražby pre jednotlivé dražby. K uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby tak podľa tejto dohody malo dôjsť podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby odporcom 1/ a odporcom 2/. Zmluva o vykonaní dražby tak pozostávala z dohody o dobrovoľných dražbách a vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Obdobný spôsob uzatvárania zmlúv bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o opakovanej dobrovoľnej dražbe, keď k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dobrovoľnej dražbe malo dôjsť podpísaním oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe oboma zmluvnými stranami. Podľa navrhovateľa takúto dohodu o vykonaní dražby nemožno považovať za zmluvu o vykonaní dražby podľa § 16 zák.č. 527/2002 Z.z., pretože neobsahuje všetky náležitosti ustanovené uvedeným zákonom. Konkrétne, podľa navrhovateľa, v dohode o dobrovoľných dražbách zo dňa 30. 5. 2007 nemohlo byť uvedené jeho meno, pretože v čase uzavretia dohody ešte vôbec nebolo známe, že nehnuteľnosti sa budú dražiť. Súd prvého stupňa k uvedenej námietke uviedol, že zákon č. 572/2002 Z.z. nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka, podmienky ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu čiastkovej zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná zmluva bude tvoriť jej súčasť. Pre platnosť každej jednotlivej zmluvy je podstatné, aby táto spolu s rámcovou zmluvou obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorého k uzatvoreniu dohody o vykonaní dražby dôjde podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby tvorí v takom prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby. Podpísanie tejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej akceptáciu ) oboma zmluvnými stranami. Obdobný mechanizmus bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý aj pre uzatváranie zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanej dražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho prijatiu, a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Takto uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, nepriečia sa mu a ani ho svojím obsahom neobchádzajú. Nemôžu byť preto postihnuté sankciou neplatnosti. Prvostupňový súd k tomu dodal, že ani samotné preukázanie porušenia zákona by nepostačovalo na dosiahnutie úspechu navrhovateľa v konaní o neplatnosť dražby, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. došlo k zásahu do jeho práv. Navrhovateľ nespochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby pristúpiť k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Ak by súd návrhu o určenie neplatnosti dražby vyhovel, došlo by iba k obnoveniu predošlého právneho stavu. Odporca 1/ by tak mohol znovu realizovať svoje oprávnenie záložného veriteľa. Navrhovateľ tiež neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dovoľovali dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov 1/, 2/ bol predmet zálohu vydražený za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet záložného práva bol vydražený za cenu nižšiu, než aká bola cena stanovená znalcom v znaleckom posudku, nemožno považovať za porušenie ust. § 3 ods. 1 Obč.zák., ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Za trhovú cenu je totiž v zmysle ustálenej judikatúry nutné považovať cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnom čase a mieste. Cenu, stanovenú znaleckým posudkom, nebolo možné dosiahnuť, pretože za takúto vyvolávaciu cenu nikto neprejavil záujem o kúpu nehnuteľností. Záverom v odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa dodal, že nevykonal navrhovateľom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov G. S. C.. Výsluchom svedka O. G. mala byť podľa navrhovateľa preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ sa zdržuje iba v mieste svojho prechodného pobytu; navrhovateľ však sám uviedol, že O. G. na uvedenej adrese býva iba približne štyri mesiace. V čase, kedy prebiehal výkon záložného práva, sa tak na uvedenej adrese nezdržoval. Jeho výsluchom by sa tak nedali zistiť žiadne také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu v danej veci. Podobne svedok O. C. mal spolu s navrhovateľom bývať na adrese prechodného bydliska, navrhovateľ však nevedel označiť adresu tohto svedka a na adresu J. XX v Bratislave sa súdu predvolanie pre tohto svedka doručiť nepodarilo - zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Po právnej stránke prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o ust. § 39, § 40 ods. 1, 3, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 4, 8 Obč.zák., a ďalej o ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 8, 9, § 20 ods. 12, 13, § 21 ods. 2, 4, 5, § 22 ods. 1, 4. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov nepriznal, z dôvodu, že tento si ich náhradu neuplatnil. Odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 423,23 € titulom trov právneho zastúpenia; odporcovi 3/ náhradu trov konania vo výške 527,41 € titulom trov právneho zastúpenia a cestovných nákladov. Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a odporca 2/. Navrhovateľ napadol rozsudok v celom rozsahu; v odvolacom konaní žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné k zisteniu rozhodujúcich skutočností; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ trval v odvolaní na tom, že odporca 2/ ako dražobník navrhovateľovi riadne nedoručil výzvu na sprístupnenie predmetu dražby za účelom jeho ocenenia znalcom. V čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu sa totiž v mieste doručenia nezdržiaval, pretože sa v tom čase nachádzal v mieste svojho prechodného pobytu v Bratislave, J. XX. V čase doručovania popisovanej výzvy bol navrhovateľ práceneschopný. Navrhovateľ je názoru, že za neprítomnosť v mieste doručenia je nutné považovať aj prípad, kedy sa adresát síce v obci zdržuje, avšak pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručenia dostaviť, a teda nemá možnosť dozvedieť sa o uložení zásielky, ako to ustálil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 Sž 35/02. Navrhovateľ v odvolaní opätovne poukázal na to, že je počnúc 20. 6. 2008 prihlásený k prechodnému pobytu v Bratislave, J. XX, na ktorej adrese sa aj zdržoval v čase kľudového režimu po chirurgickom zákroku, ktorý mal doporučený až do 31. 10. 2008. Svoje tvrdenie o tom, že sa zdržoval v mieste svojho prechodného bydliska podporil aj predložením potvrdení o úhradách za prenájom parkovacieho boxu č. 6 na J. XX v Bratislave. Navrhovateľ tiež navrhol na preukázanie svojho tvrdenia vypočuť svedka O. C. o tom, že sa v čase konania dražby a osobitne v čase svojej práceneschopnosti zdržoval v mieste svojho prechodného pobytu. Súd prvého stupňa rozhodol, že tohto svedka predvolá písomne, preto navrhovateľ nepovažoval za nutné sám zabezpečovať prítomnosť tohto svedka na pojednávaní, napokon ani súd nevyzval navrhovateľa, aby jeho účasť na pojednávaní zabezpečil. Výsluch tohto svedka považuje navrhovateľ za rozhodujúci pre posúdenie zákonnosti uplatnenia fikcie náhradného doručenia výzvy na sprístupnenie bytu. Táto skutočnosť mala totiž rozhodujúci význam pre postup dražobníka pri výkone dražby, a to v tom zmysle, že bolo povinnosťou dražobníka upustiť od dražby na základe § 19 ods. 1 písm. d/ zák.č. 527/2002 Z.z., pretože neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 17 cit. zákona. Znalec mohol totiž ocenenie bytu vykonať bez jeho ohliadky len postupom podľa § 12 ods. 3 cit. zák., avšak len za predpokladu, že by navrhovateľ neumožnil vykonanie ohodnotenia predmetu dražby jeho sprístupnením. Keďže v danom prípade nemohlo dôjsť k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení zásielky ( obsahujúcej výzvu na sprístupnenie bytu ), nemohlo dôjsť ani k postupu na základe § 12 ods. 3 cit. zák. Navrhovateľ nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu o tom, že nepreukázal, že by bolo došlo k zásahu do jeho práv. Mal za to, že k zásahu do jeho práv došlo práve z dôvodu uplatnenia inštitútu náhradného doručenia, z ktorého potom rezultovali ďalšie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal aj na to, že je jeho právom, ako vlastníka predmetu dražby, aby predmet dražby bol ocenený objektívne. Sám znalec pritom vo svojom znaleckom posudku č. 116/2008 pripustil, že „... je možné, že v súčasnosti uvedené technické zabezpečenie v byte nie je.....“, a teda ho do posudku nezahrnul, hoci sa v byte nachádza, čím spochybnil presnosť a správnosť záverov svojho posudku. Posudok tak nebol objektívny. Dohoda odporcov 1/, 2/ o najnižšom podaní vo výške 45.000 €, ktorá suma nezodpovedá ani polovici skutočnej hodnoty bytu, je preto v príkrom rozpore so zásadou stanovenou v § 3 ods. 1 Obč.zák. V tejto súvislosti ust. § 151m ods. 8 Obč.zák. slúži ako ochrana záložcu, aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod všeobecnú cenu. Uvedené ust. § 151m ods. 8 Obč.zák. sa síce týka predaja zálohu iným spôsobom, než dražbou, takáto zásada však musí platiť aj pre záloh predávaný formou dražby. Navrhovateľ zastáva názor, že v jeho prípade bolo pri výkone záložného práva zasiahnuté nad mieru nevyhnutnú do jeho vlastníckeho práva a oprávneného záujmu dosiahnuť z predaja nehnuteľnosti čo najvyšší výnos. Takýto výkon práva je treba považovať za výkon v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu poskytnúť právnu ochranu. Odvolanie odporcu 2/ smerovalo proti výroku o trovách konania, v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania odporcu 2/. V napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 3.633,96 €. V konaní sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva k bytu, t. j. k oceniteľnej hmotnej veci. Súd prvého stupňa pri vyčísľovaní výšky trov konania, ktoré priznal odporcovi 2/, vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., hoci po správnosti mal postupovať v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhl., a to zo sumy 60.500 €, za ktorú bol predmetný byt vydražený. Odporca 2/ nesúhlasí pre účely rozhodnutia o trovách konania s použitím základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 1/13-iny výpočtového základu, nakoľko v danom prípade neplatí, že by hodnotu bytu nebolo možné vyjadriť v peniazoch, alebo že by ju bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Na podporu svojich argumentov poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 334/07 zo dňa 23. 4. 2008, ako aj na rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 11Cb 55/2009 - 233 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob 53/2010, ktorých fotokópie pripojil k svojmu odvolaniu. Odporca 2/ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 336,53 €. Na odvolanie odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že s názorom odporcu 2/, na ktorom tento postavil svoje odvolanie čo do trov, nesúhlasí. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 1/ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdiť. Odporca 1/ sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že výsluch svedka O. C. nie je potrebný, nakoľko by neprispel k objasneniu skutkového stavu veci. Zásielka súdu obsahujúca predvolanie pre tohto svedka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ a navrhovanie nových dôkazov zo strany navrhovateľa bolo len snahou oddialiť rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Súčasťou zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ( uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom 1/ ) boli aj všeobecné obchodné podmienky odporcu 1/, v zmysle ktorých bol klient ( navrhovateľ ) povinný bezodkladne informovať banku ( odporcu 1/ ) o akejkoľvek zmene údajov, týkajúcich sa jeho adresy, čísla telefónu, faxu, alebo telexu či iných elektronických prostriedkov. Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke známu adresu, prípadne číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Navrhovateľ tak bol povinný oznámiť banke - odporcovi 1/- že zmenil adresu a že sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu. Keďže to neurobil, boli mu písomnosti doručované na poslednú známu adresu, Bratislava, F. X, ktorá je adresou jeho trvalého pobytu. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa na mieste trvalého pobytu nezdržiaval, pretože niektoré zásielky, týkajúce sa dražby, na adrese Bratislava, F. X prebral. Lekárska správa o dodržiavaní kľudového režimu nepreukazuje, že sa navrhovateľ v mieste trvalého pobytu nezdržoval. Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti bola navrhovateľovi doručovaná na miesto jeho trvalého pobytu s tým, že navrhovateľ si ju neprevzal. Z tohto dôvodu využil dražobník postup upravený v ust. § 12 ods. 3 zák.č. 527/2002 Z.z., pričom ako podklad pre vykonanie ohodnotenia nehnuteľnosti využil starší znalecký posudok č. 74/2005, v ktorom je predmet dražby riadne opísaný. Nebol preto porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Odporca 1/ mal záujem na tom, aby bol predmet dražby predaný za najvyššiu možnú cenu, aby tak dosiahol čo možno najvyššie uspokojenie svojej pohľadávky. Preto bolo najnižšie podanie na prvej dražbe stanovené sumou 102.901,15 €, ktorá prevyšovala cenu stanovenú znaleckým posudkom. Až pri tretej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie dohodnuté na 45.000 €, čo predstavuje 50 % ceny bytu určenej znaleckým posudkom. Nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 60.500 €, t.j. došlo k navýšeniu najnižšieho podania. Najnižšie podanie bolo vždy stanovené v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Cenu dosiahnutú vydražením neurčuje cena určená znaleckým posudkom, ale záujem dražiteľov o predmet dražby. Odporca 1/ rovnako zastal stanovisko, že navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie ustanovení zák.č. 527/2002 Z.z., ale ani že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko určením neplatnosti dražby by síce došlo k obnoveniu vlastníctva navrhovateľa k predmetu dražby, ale obnovilo by sa aj záložné právo odporcu 1/ a ten by opätovne mohol pristúpiť k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril tiež odporca 2/, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 664,15 €. Uviedol, že navrhovateľ v prípade ním navrhovaného výsluchu svedka O.. C. označil ako adresu bydliska svedka J. XX v Bratislave, hoci vedel, že tam tento svedok nebýva, nakoľko tam toho času býval navrhovateľ sám, ako to tvrdil na predchádzajúcich pojednávaniach. Pojednávanie bolo odročené na termín 15. 12. 2010 práve za účelom predvolania svedka; súdna zásielka sa však vrátila súdu nedoručená s tým, že adresát je neznámy. Navrhovateľ si nedal ani len tú námahu, aby dodatočne oznámil adresu prípadne iný kontaktný údaj na ním navrhovaného svedka, príp. aby zabezpečil jeho účasť. Na pojednávaní dňa 15. 12. 2010 sa navrhovateľ ohradil, že súd si mal sám zistiť adresu svedka, je pritom zvláštne, keď navrhovateľ nevie súdu poskytnúť aktuálnu adresu, alebo jeho telefónne číslo, či inak svedka identifikovať, keď tvrdil, že pred časom mal s týmto svedkom dlhšiu dobu bývať v jednom byte. To samo o sebe vyvoláva pochybnosti o existencii takéhoto svedka a o dôveryhodnosti takéhoto dôkazu. Napokon navrhovateľ svedka riadne neoznačil ani vo svojom odvolaní. Navrhovateľ sa opakovane snažil predlžovať konanie tvrdením nových skutočností a podávaním návrhov na doplnenie dokazovania, pričom niektoré ani nesúviseli s predmetom sporu - napr. žiadosť o zriadenie parkovacieho miesta, doklady o úhrade poplatkov za parkovanie. Súd prvého stupňa navrhovateľovi opakovane vyhovel tým, že za účelom predloženia dôkazu pojednávanie viackrát odročil, čím mu poskytol dosť časového priestoru na predkladanie a navrhovanie dôkazov. Súd prvého stupňa zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie veci a svoje rozhodnutie tiež riadne odôvodnil. Neúplné zistenie skutkového stavu nemožno zamieňať s prípadom, kedy navrhovateľ neunesie dôkazné bremeno, t.j. nepreukáže ním tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ opakovane na svojich podaniach adresovaných súdu uvádzal ako adresu svojho bydliska F. A.. X v Bratislave, napriek tomu, že ako tvrdí, sa na tejto adrese nezdržiava. Na pojednávaní dňa 26. 5. 2010 sám uviedol, že na F. A.. X v Bratislave sa nachádza sporadicky dvakrát týždenne, čo v zmysle ustálenej judikatúry ( uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 212/2004 ) znamená, že sa na tomto mieste zdržiaval a zásielky mu tak mohli byť doručované náhradným spôsobom. Lehota uloženia zásielky na pošte je 18 dní, t.j., že navrhovateľ sa mal počas tejto lehoty možnosť viackrát dozvedieť o uložení zásielok na pošte a zásielky tak prevziať. Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že ako adresa prechodného tak i adresa trvalého bydliska sa nachádzajú v tom istom mieste - mesto Bratislava - takže navrhovateľ nemohol mať väčšie ťažkosti s vyzdvihnutím zásielok uložených na pošte. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že navrhovateľ si na adrese Bratislava, F. X prevzal dňa 22. 2. 2009 zásielku o konaní dražby zo dňa 19. 2. 2009. Pokiaľ ide o kľudový režim, navrhovateľ podľa lekárskej správy mal tento nariadený do 31. 10. 2008, pričom v tomto období nebol navrhovateľ práceneschopný. Navrhovateľ nepreukázal, že sa počas doporučeného kľudového režimu zdržiaval na adrese J. XX v Bratislave; samotná správa spoločnosti Chirmed takýmto dôkazom nie je a naviac je v tejto správe ako adresa bydliska navrhovateľa uvedená F. X v Bratislave, na ktorú bola navrhovateľovi aj zasielaná pošta odporcom 2/. Výzva na sprístupnenie bytu znalcovi bola navrhovateľovi doručovaná 27. 10. 2010 a uložená na pošte dňa 28. 10. 2008; navrhovateľ si tak zásielku mohol na pošte vyzdvihnúť aj po 1. 11. 2008. Vo vyjadrení odporca 2/ zdôraznil, že navrhovateľ bol podľa všeobecných obchodných podmienok odporcu 1/ povinný v prípade akejkoľvek zmeny bydliska či adresy na doručovanie túto zmenu odporcovi 1/ ohlásiť. Poslednou známou adresou na doručovanie navrhovateľovi bola adresa jeho trvalého bydliska F. X v Bratislave, preto ak navrhovateľ zmenu adresy odporcovi 1/ neoznámil, sám tak zavinil nemožnosť doručovania písomností v priebehu dražby. Navyše výsluchom G.. C. bolo v konaní tiež preukázané, že navrhovateľ o konaní dražby vedel ( bol kontaktovaný telefonicky; byt, v ktorom sa mal navrhovateľ v tom čase zdržiavať, bol dražobníkom označený páskou ); podľa vyjadrení G.. C. sa však navrhovateľ v byte na J. XX v Bratislave nezdržiaval, hoci to v konaní tvrdil. Keďže ohliadka bytu dňa 6. 11. 2008 nebola znalcovi umožnená, znalec v súlade so zákonom pristúpil k ohodnoteniu predmetu dražby z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. V súvislosti s ohodnotením bytu odporca 2/ uviedol, že znaleckým posudkom určená hodnota predmetu dražby je z pohľadu vlastníka predmetu dražby ( t.j. navrhovateľa ) dôležitá len pre stanovenie najnižšieho podania, aby bolo zabezpečené, že predmet dražby sa v prípade jediného účastníka dražby nepredá výrazne pod cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť v prípade súťaživého navyšovania podaní účastníkmi dražby začínajúceho od minimálneho podania. Ak znalec v posudku určil cenu bytu sumou 89.623,58 €, najnižšie podanie nemohlo byť v zmysle zákona nižšie ako cca 45.000 €. Ako vyplýva z notárskej zápisnice č. 4/2009 spísanej I.. T. E., ktorá osvedčovala priebeh 1. kola dražby konanej dňa 16. 1. 2009, odporca 2/ ako dražobník ponúkal predmet dražby za najnižšie podanie 102.901,15 €, čo presiahlo aj cenu bytu určenú znaleckým posudkom a ktorá tak zodpovedala predmetu dražby ohodnotenému na vyše 205.000 €. O byt však v 1. kole dražby za najmenej 102.901,15 € nikto neprejavil záujem. V nasledujúcich kolách opakovanej dražby boli najnižšie podania určené sumami 90.000 € ( dňa 11. 2. 2009 ), 70.000 € ( dňa 16. 3. 2009 ), v ktorých však o predmet dražby nikto neprejavil záujem a až v treťom kole opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009 bolo najnižšie podanie určené na 45.000 €, kedy bol predmet dražby vydražený za cenu 60.500 €. Odporcovia 1/, 2/ teda mali záujem odpredať predmet dražby za čo najvyššiu možnú cenu, v opačnom prípade by postupovali nielen v rozpore so záujmom navrhovateľa, ale aj v rozpore s vlastnými záujmami, t.j. uspokojiť čo možno najväčšiu časť pohľadávky dlžníka, zabezpečenú záložným právom k predmetnému bytu a dosiahnuť čo najvyššiu odmenu dražobníka počítanú z výťažku dražby. Ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom v konečnom dôsledku nemalo žiaden vplyv na výťažok dražby. Byt bol predaný za cenu medzi polovicou hodnoty určenej znaleckým posudkom, pričom jeho cena nedosiahla hodnotu určenú znaleckým posudkom, čo znamená, že zo strany znalca nedošlo k žiadnemu závažnému pochybeniu, v dôsledku ktorého by bola určená hodnota bytu nižšia, ako jeho skutočná trhová hodnota zistená dražbou. O kúpu predmetného bytu opakovane nikto nejavil záujem a predať sa ho podarilo až v 4. kole dražby. Zároveň navrhovateľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že cena určená znaleckým posudkom mala byť vyššia, alebo že predmet dražby mohol byť predaný za vyššiu cenu, navrhovateľ nepreukázal pochybenie znalca alebo dražobníka, ktoré by malo vplyv na výšku výťažku dražby. Navrhovateľ v konaní na súde prvého stupňa neuviedol a ani nepreukázal ako mali byť dotknuté jeho práva ním tvrdeným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V odvolaní tvrdí, že k zásahu došlo z dôvodu uplatnenia inštitútu náhradného doručenia, z ktorého rezultovali ďalšie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Náhradné doručenie samo o sebe nemohlo spôsobiť zásah do práv navrhovateľa, nakoľko sa jedná o štandardný inštitút doručenia, v prípade, že adresáta nie je možné zastihnúť. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách pritom nestačí akékoľvek porušenie zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. Navrhovateľ odmietal s pracovníkmi odporcu 2/ komunikovať; jeho právo byť informovaný o dražbe a namietať jej priebeh tak v žiadnom prípade nemohlo byť porušené. Navrhovateľ nebol ukrátený ani na práve riadneho ocenenia predmetu dražby a jeho predaja za trhovú cenu. Nie je zrejmé, čo mieni navrhovateľ svojím postupom, ktorým sa domáha určenia neplatnosti dražby, dosiahnuť. V prípade neplatnosti dražby by sa dražba zopakovala, pričom „opakovanie dražby“ by bolo pre navrhovateľa dokonca nevýhodné, vzhľadom na skutočnosť, že výška jeho dlhu medzičasom vzrástla a z predaja bytu možno ťažko očakávať vyšší výnos, keďže o byt ani predtým nebol záujem a od aktuálnej ceny bytu by bolo nutné ešte odpočítať neustále narastajúce nedoplatky. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), pričom dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnsoti, ak to nariadi súd. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v meste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku, počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ( § 23 ). V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti dražby konanej na základe zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď súd prvého stupňa správne posudzoval okolnosti dražby v zmysle uvedeného zákona v jeho znení platnom po 1. 1. 2008, t.j. v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ako aj zákona č. 477/2008 Z.z. ( účinného od 1. 1. 2009, ktorým sa však zákon o dobrovoľných dražbách menil a dopĺňal v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike ). Prvostupňový súd správne aplikoval prechodné ustanovenie § 36a účinné od 1. 1. 2008, podľa ktorého dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace sa dokončia podľa doterajších predpisov ( t.j. podľa pôvodného znenia zákona o dobrovoľných dražbách ), keď vzal do úvahy, že Dohoda o dobrovoľných dražbách ( § 16 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. ) bola síce medzi odporcami 1/ a 2/ uzavretá ešte dňa 30. 5. 2007 ( t.j. pred 1. januárom 2008 ), avšak zmluva o vykonaní ( opakovanej ) dražby ( § 36a zák.č. 527/2002 Z.z. ) bola v predmetnej právnej veci uzavretá až po 1. 1. 2008, keď za návrh na vykonanie dražby sa podľa bodu 1.15 Preambuly Dohody o dobrovoľných dražbách uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/ považuje vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s. ( navrhovateľa dražby ) o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon ( opakovanej ) dražby. V zmysle uvedeného zmluvného dojednania potom podpísaním Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe Navrhovateľom dražby ( t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s. a Dražobníkom ( t.j. odporcom 2/ ) došlo k uzavretiu Zmluvy o vykonaní dražby; v danom prípade sa tak stalo dňa 23. 4. 2009 podpísaním Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe ( s termínom opakovanej dražby dňa 13. 5. 2009, č.l. 11 až 18 spisu ). Navrhovateľ, ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby ( jednoizbový byt na 1. poschodí v Bratislave, J. A.. XX ) návrhom na súde napadol platnosť dražby predmetného bytu, tvrdiac, s poukazom na ust. § 21 ods. 2 cit. zák., s odôvodnením, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade, ak došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola zároveň dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z dikcie ust. § 21 ods. 2 cit.zák. vyplýva, že na určenie neplatnosti ( dobrovoľnej ) dražby nestačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí ísť o porušenie, ktorým je súčasne osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. Konkrétne spôsoby takéhoto relevantného poškodenia práv osoby v konečnom dôsledku musí ustáliť súdna prax. V predmetnej právnej veci navrhovateľ namieta, že k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v jeho prípade došlo uplatnením fikcie o náhradnom doručení zásielky ( obsahujúcej výzvu, aby sprístupnil nehnuteľnosť na obhliadku za účelom ocenenia bytu znalcom ), hoci pre uplatnenie fikcie o náhradnom doručení zásielky, tak ako to má na mysli ust. § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. v spojení s § 47 ods. 2 O.s.p., neboli splnené podmienky. Následne nemohol dražobník v dôsledku nesprístupnenia bytu vykonať ohodnotenie bytu na základe dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii; navrhovateľ v konaní namieta, že ohodnotenie bytu nebolo vykonané objektívne. Prvostupňový súd - ako to vyplýva z obsahu spisového materiálu - potom správne zameral svoju pozornosť na skúmanie, či došlo k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení výzvy na sprístupnenie bytu v súlade so zákonom, alebo či na uplatnenie tejto fikcie v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky, t.j. skúmal naplnenie zákonných požiadaviek o náhradnom doručení zásielky z hľadiska ust. § 47 ods. 2 O.s.p., nakoľko na doručovanie písomností v zmysle ust. § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. sa podporne vzťahujú ust. § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku. ( O.s.p. ). V predmetnej právnej veci bola zásielka obsahujúca výzvu na sprístupnenie bytu za účelom jeho ohodnotenia znalcom doručovaná navrhovateľovi prvýkrát dňa 27. 10. 2008 neúspešne; opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 28. 10. 2008 opätovne neúspešne; dňa 28. 10. 2008 bola zásielka uložená na pošte, navrhovateľovi bol zanechaný oznam o jej uložení. Navrhovateľ si zásielku neprevzal; zásielka bola navrhovateľovi doručovaná na adresu jeho trvalého bydliska na F. X v Bratislave. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ sa dňa 9. 10. 2008 podrobil chirurgickému zákroku; dňa 10. 10. 2008 mu boli previazané dreny a podľa lekárskej správy mu do 31. 10. 2008 bol odporučený kľudový režim. Navrhovateľ v konaní tvrdí, že sa počas kľudového režimu zdržiaval na adrese svojho prechodného pobytu na J. A.. XX v Bratislave ( kam mu zásielka s výzvou na sprístupnenie bytu zasielaná nebola ); na preukázanie tohto tvrdenia navrhol v konaní vypočuť svedka O. C.. Súd prvého stupňa sa označeného svedka pokúsil vypočuť, keď ho predvolal z adresy Bratislava, J. XX, avšak bezúspešne, nakoľko zásielka pre tohto svedka sa z adresy J. XX v Bratislave vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd prvého stupňa pri posudzovaní splnenia podmienok uplatnenia fikcie o náhradnom doručení zásielky navrhovateľovi ( s výzvou na sprístupnenie bytu ) vychádzal z toho, že navrhovateľ je hlásený k trvalému i prechodnému pobytu v jednom mieste - v Bratislave, a preto nemohlo byť pre neho prekážkou prevziať si zásielku, ktorá mu bola doručovaná na adresu F. X ( trvalého pobytu ), aj keď by sa zdržoval na mieste prechodného pobytu (J. XX). Navyše, navrhovateľ mal síce doporučený kľudový režim po operačnom zákroku, avšak len do 31. 10. 2008, takže po tomto termíne mu už zdravotný stav nebránil prevziať si zásielku uloženú na pošte, keďže odberná lehota na prevzatie zásielky mu plynula aj po 31. 10. 2008. Otázkou uplatnenia zákonnej konštrukcie o náhradnom doručení sa v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 109/2011, pričom dospel k nasledovným záverom : Uvedená zákonná konštrukcia vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia ( t.j. v konkrétny deň ) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Hoci tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne ide o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom v zmysle ust. § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka ( resp. jeho zástupcu ), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval ( účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti ). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. Aplikujúc uvedené právne závery, ku ktorým došiel Najvyšší súd SR, na prejednávanú právnu vec, súd prvého stupňa nesprávne pri skúmaní naplnenia zákonných podmienok fikcie o náhradnom doručení zásielky určenej do vlastných rúk vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ mal možnosť prevziať si spornú zásielku v rámci odbernej lehoty, nedostatočne skúmajúc okolnosti doručovania predmetnej zásielky v deň doručovania, t.j. dňa 27. 10., resp. 28. 10. 2008. Fotokópia spornej zásielky je v spisovom materiáli založená na č.l. 41 spisu. Na uvedenej doručenke absentuje údaj o tom, že sa adresát v mieste doručenia (F. X, Bratislava) zdržoval; nemožno mať preto za osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom - vychádzajúc z obsahu uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 - navrhovateľ nebol povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že sa v čase doručovania ( 27. 10., 28. 10. 2008 ) v mieste doručenia ( Bratislava, F. X ) nezdržoval. Navrhovateľ však uviedol, že sa zdržoval v rozhodnom čase na adrese Bratislava, J. XX, ( kedy mal navyše doporučený kľudový režim), pričom na preukázanie tohto svojho tvrdenia aj navrhol vykonať dôkaz vypočutím svedka O. C.. Na vykonanie tohto dôkazu však súd prvého stupňa rezignoval, po tom, ako sa z adresy J. XX, Bratislava vrátilo predvolanie pre tohto svedka s poznámkou „adresát neznámy“. Preukázanie skutočnosti, či sa navrhovateľ v mieste doručenia v dobe doručovania zásielky obsahujúcej výzvu na sprístupnenie bytu, sa pritom javí ako rozhodujúca skutočnosť pre záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie fikcie o náhradnom doručení spomínanej zásielky, t.j. aj pre postup dražobníka podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré mu umožňovalo pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Účelom zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je ustanovenie právnej úpravy okrem iného rýchleho a efektívneho predaja založených vecí ( hnuteľných i nehnuteľných ), t.j. efektívneho nástroja realizácie záložného práva, avšak s primeranou ochranou dotknutých práv. Zákon č. 527/2002 Z.z. je tak založený na vyrovnanom pomere síl veriteľa a dlžníka, t.j. okrem možnosti realizácie záložného práva na uspokojenie veriteľa poskytuje aj primeranú ochranu práv dlžníkov, osobitne vlastníkov dražených nehnuteľností. Zodpovedá preto účelu tohto zákona požiadavka, aby ohodnotenie - v danom prípade draženej nehnuteľnosti znaleckým posudkom - aj reálne zodpovedalo cene obvyklej v mieste a čase konania dražby (§ 12 ods. 1 cit. zák.). V opačnom prípade by totiž nebolo možné považovať ochranu majetkových práv veriteľa a ochranu rovnakých práv ( predchádzajúceho ) vlastníka nehnuteľnosti, za proporcionálnu, hoci z hľadiska Ústavy ( čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ) majú veriteľ i dlžník garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Pokiaľ teda ďalšie šetrenie okolností doručovania zásielky, obsahujúcej výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia znalcom preukáže, že navrhovateľ sa v mieste doručenia v čase doručovania spornej zásielky nezdržoval ( v tomto smere sa javí byť potrebným výsluch navrhnutého svedka C. ), čím by neboli splnené zákonné podmienky pre postup dražobníka podľa ust. § 12 ods. 2 cit. zák., išlo by podľa názoru odvolacieho súdu o porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. takej intenzity, ktoré by samo o sebe bolo dôvodom pre určenie neplatnosti ( opakovanej ) dražby, nakoľko ohodnotenie predmetu dražby vypracované - v takom prípade v rozpore so zákonom - mohlo ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby. Prvostupňový súd tak nesprávne vec posúdil po právnej stránke, keď svoje rozhodnutie založil na právnom závere o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že sa v mieste doručenia v čase doručovania spornej zásielky nezdržiaval, hoci navrhovateľ nebol povinný túto skutočnosť preukazovať ( uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 ); záver prvostupňového súdu o naplnení podmienok vzniku fikcie o náhradnom doručení zásielky je tak predčasný. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ho vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.). K otázke výšky trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia odvolací súd poznamenáva, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vychádzal správne u zst. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ( porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 57/2011 ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.