Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/292/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223579 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209223579.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobkyne: F. Q., H. Na Y. Č.. XXF, H., zast. advokátskou kanceláriou Čarnogurský ULC, spol. s r. o., Tvarožkova ul. č. 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. Q., H. U. O.. Č.. XX, H., X/ I.. Z.. J. X., H. G. O.. Č.. XX, H., zast. advokátskou kanceláriou Jančo, Jakubčák a Partneri, spol. s r. o., Štúrova ul. č. 13, Bratislava, a advokátskou kanceláriou Gašková & CO, spol. s r. o., Križkova ul. č. 9, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 26. januára 2012 č. k. 10C/271/2009- 207, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 2/ na účet advokátskej kancelárie Jančo, Jakubčák a partneri, spol. s r. o. vedený v Československej obchodnej banke, č. účtu 4013651804/7500, trovy odvolacieho konania 79,58 eur do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke z 2. 1. 2007 a uznania dlhu zo zmluvy o pôžičke vo forme notárskej zápisnice z 20. 11. 2007 č. N 941/2007, Nz 47707/2007, NCRIs 47341/2007. Žalovanému 1/ súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 543,89 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/, 2/ uzavreli dňa 2. 1. 2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný 2/ požičal žalovanému 1/ 3 200 000 Sk s tým, že žalovaný 1/ sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31. 8. 2007. Pre prípad nevrátenia požičanej sumy do 31. 8. 2007 sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalovanému 2/ úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne vrátane zmluvnej pokuty 500 000 Sk. Dňa 20. 11. 2007 bola spísaná notárska zápisnica č. N 941/2007, Nz 47707/2007, NCRIs 47341/2007, obsahom ktorej bolo vyhlásenie dlžníka - žalovaného 1/, že uznáva dlh zo zmluvy o pôžičke 3 200 000 Sk a súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a vyhlásenie veriteľa - žalovaného 2/, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu 500 000 Sk a ani úroky z omeškania. Žalobkyňa uplatnila relatívnu neplatnosť týchto právnych úkonov v zmysle § 40a Obč. zák. z dôvodu, že ako manželka žalovaného 1/ nedala žalovanému 1/ súhlas na vyššie spomenuté právne úkony, ktoré sú preto podľa nej neplatné v zmysle § 145 ods. 1 druhá veta Obč. zák. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Základnou podmienkou použitia § 145 ods. 1 Obč. zák. je podľa súdu prvého stupňa existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú bezpredmetné úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a či teda k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela. Právnymi úkonmi, ktoré sa týkajú spoločných vecí, sú tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s už existujúcim predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Týmto predmetom môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily. Predmetom vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva preto nie sú pohľadávky a záväzky (dlhy). Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov (tzv. vyporiadanie v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, ručiteľský záväzok iba jedného z manželov a tiež zmluva o úvere uzavretá len jedným z manželov. Rovnaký záver platí aj pre uznanie dlhu vykonaného iba jedným z manželov na základe zmluvy o pôžičke, ktorú tiež uzavrel iba jeden z manželov. V prejednávanej veci síce pôžičku 3 200 000 Sk nemožno považovať za bežnú záležitosť, ale zmluvou o pôžičke sa tieto finančné prostriedky iba mali v budúcnosti získať a nepatria teda ešte medzi spoločné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Preto na uzavretie zmluvy o pôžičke a na uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke žalovaný 1/ nepotreboval súhlas manželky - žalobkyne. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z § 147 ods. 1 Obč. zák. mohla žalobkyňa so žalovaným 1/ eliminovať zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, jeho zánikom, prípadne zrušením za trvania manželstva podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. s poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázala na to, že predmetné právne úkony presahujú rámec bežných záležitostí a z dôvodu absencie jej súhlasu s týmito právnymi úkonmi sú tieto relatívne neplatné. Žalovaný 1/ nemá majetok, ktorý by nepatril do BSM a z ktorého by bolo možné splatiť predmetný dlh. Žalovaný 2/ ako veriteľ od počiatku vedel, že záväzok žalovaného 1/ sa bude realizovať na úkor majetku patriaceho do BSM, a to postupom predpokladaným v § 147 ods. 1 Obč. zák. Ďalej žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že pri interpretácii obsahu normatívneho textu „vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí“ súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného (priameho) vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Podľa názoru ústavného súdu pre aplikáciu § 145 ods. 1 Obč. zák. nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, postačí, ak ide o vzťah sekundárny a že vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu sa prejaví vo sfére spoločných vecí. Napokon žalobkyňa v odvolaní uviedla, že jej a ani žalovanému 1/ Občiansky zákonník neukladá povinnosť zmeniť rozsah alebo zrušiť BSM. Taktiež žiadny hmotnoprávny predpis neukladá povinnosť pri podnikaní upraviť BSM a až následne vstupovať do záväzkového vzťahu. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie i žalovaný 2/ a napadol ním výrok o trovách konania. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne pri vyčíslení trov jeho právneho zastúpenia, keď vychádzal z toho, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. hodnotu veci je možné vyjadriť a je ňou suma 3 200 000 Sk, ktorú žalovaný 2/ požičal žalovanému 1/. Súd prvého stupňa mal preto pri výpočte trov právneho zastúpenia postupovať podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom na to žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že žalobkyni uloží povinnosť nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 5 356,92 eur. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Právny úkon, u ktorého je daný dôvod tzv. relatívnej neplatnosti podľa ust. § 40a Obč. zák., sa považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho na právne vzťahy vyplývajúcimi, dokiaľ sa oprávnený subjekt neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba dôvodne dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný od počiatku (ex tunc). To platí i v prípade, keď na základe tohto právneho úkonu (zmluvy) vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. K tomu, aby nastali účinky relatívnej neplatnosti, zákon nestanovuje žiadnu formu. Možno tak preto urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno tak urobiť žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému nároku v konaní pred súdom. Účinky relatívnej neplatnosti nastávajú len vtedy, ak jej uplatnenie došlo všetkým účastníkom právneho úkonu, a to okamihom, v ktorom prejav vôle došiel poslednému z nich. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevenoval tomu, kedy žalobkyňa uplatnila relatívnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalobkyňa do spisu založila listy zo 17. 12. 2009 adresované obom žalovaným, ktorými sa dovolala relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov (č. l. 76 - 79). Žalovaný 1/ prevzal dovolanie sa relatívnej neplatnosti dňa 18. 12. 2009, čo potvrdil svojím podpisom na liste zo 17. 12. 2009. Žalovaný 2/ pri doručovaní dňa 18. 12. 2009 nebol zastihnutý a list žalobkyne zo 17. 12. 2009 mu bol v uvedený deň ponechaný v schránke (viď č. l. 80). Treba preto vychádzať z toho, že prejav vôle žalobkyne - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, sa dostal do sféry dispozície žalovaného 2/ dňa 18. 12. 2009 a týmto dňom mu teda bol doručený. Možno teda zhrnúť, že obom žalovaným bol list žalobkyne zo 17. 12. 2009, ktorým sa dovolala relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov, doručený dňa 18. 12. 2009. Podľa ustálenej súdnej praxe k právnemu úkonu, ktorým má byť vec iba získaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepotrebuje manžel súhlas druhého manžela, i keď nejde o bežnú záležitosť. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o pôžičke nie je právnym úkonom, ktorý by sa týkal spoločných vecí, t. j. vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/ a preto na jej uzavretie žalovaný 1/ nepotreboval súhlas svojej manželky - žalobkyne. Inými slovami, predmetná zmluva o pôžičke nepredstavuje dispozíciu so spoločnými finančnými prostriedkami žalobkyne a žalovaného 1/, keďže touto zmluvou mali byť finančné prostriedky iba (v budúcnosti) získané do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný iba žalovaný 1/; ak by sa žalovaný 2/ domáhal vrátenia pôžičky súdnou cestou, pasívne vecne legitimovaný v takom spore by bol iba žalovaný 1/, nie teda žalobkyňa. Je však pravda, že ust. § 147 ods. 1 Obč. zák. umožňuje pri exekúcii na vymoženie vrátenia pôžičky postihnúť i majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnaký záver, ako v prípade predmetnej zmluvy o pôžičke treba prijať i ohľadom uznania dlhu vo forme notárskej zápisnice z 20. 11. 2007. Ak nebol potrebný súhlas žalobkyne s uzavretím predmetnej zmluvy o pôžičke, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade právneho úkonu, ktorým dlžník - žalovaný 1/ záväzok vzniknutý na základe tejto zmluvy uznal. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vo veci samej vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Správny je i výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 543,89 eur. K odvolacej argumentácii žalovaného 2/ treba uviesť, že pri výpočte trov právneho zastúpenia by súd prvého stupňa musel postupovať podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. iba v prípade, že predmetom konania by bolo zaplatenie 3 200 000 Sk, t. j. v prípade, ak by predmetom konania bolo vrátenie pôžičky. Iba v takom prípade by tarifnou hodnotou veci bola suma 3 200 000 Sk. V prejednávanej veci však bolo predmetom konania určenie relatívnej neplatnosti právnych úkonov. Relatívnu neplatnosť právneho úkonu nemožno vyjadriť v peniazoch. Preto je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri výpočte trov právneho zastúpenia žalovaného 2/ postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Preto odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. i výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 543,89 eur. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému 2/. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalovaného 2/ v odvolacom konaní. Jeho právny zástupca v odvolacom konaní vykonal 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) za 58,69 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. Po pripočítaní rež. paušálu 1 x 7,63 eur a po zvýšení odmeny o 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. trovy právneho zastúpenia žalovaného 2/ v odvolacom konaní predstavujú 79,58 eur (58,69 + 7,63 = 66,32; 20 % zo 66,32 = 13,26; 66,32 + 13,26 = 79,58 eur). Odvolací súd do trov právneho zastúpenia nezahrnul úkon právnej služby - odvolanie žalovaného 2/ čo do trov konania, pretože pokiaľ ide o toto odvolanie, žalovaný 2/ nemal vo veci úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.