Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/359/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210201480 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210201480.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 1.964,67 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C 136/2010-154 zo dňa 13. januára 2011 v pomere hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.964,67 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.7.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 117,50 €. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 20.11.2007 došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobilo vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je poistenec odporcu. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu záchytného bezpečnostného zariadenia a k znečisteniu vozovky, čím vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 4.184,64 €. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu, preto si navrhovateľ uplatnil nárok náhrady škody u odporcu, ktorý uplatnenú výšku neuplatnil vo výške 1.964,60 €, suma ktorá pozostávala z prestojov a odpočítanej 30 % amortizácie, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Obč. zák., § 4 ods. 1, 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnosť v zmluvnom poistení a § 9 ods. 1 až 6 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Z denných záznamoch o výkonoch vozidla - mechanizmu mal za preukázanú špecifikáciu výkonu a prestojov mechanizmu, ktoré pracovali na odstraňovaní škôd v dňoch 21.11.2007, 23.2.2008 a 24.2.2008. Mechanizmy mali pri odstraňovaní následkov dopravnej nehody prestoje, ktoré spočívali v zotrvaní vozidla na mieste dopravnej nehody v súvislosti s odstraňovaním znečistenia vozovky pri príprave a osadení dopravných značiek pri oprave zvodidiel. Tým, že je vozidlo pristavené pri likvidácii škodovej udalosti, nie je ho možné použiť na iné účely. Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete podnikania zabezpečovanie prípravy realizácie opráv a výstavby dielní a prestoje považuje súd prvého stupňa za skutočné náklady, ktoré mu ako podnikateľovi vznikli v súvislosti s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Keďže v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zvodidiel a k znečisteniu vozovky, škodu bol povinný uhradiť navrhovateľovi ten, kto škodu spôsobil s výnimkou, že sa so správcom komunikácie dohodol, že poškodenie odstráni sám. Keďže k takejto dohode nedošlo, navrhovateľ odstránil poškodenie diaľnice sám, odstránil znečistenie vozovky, osadil na ceste označenie, ktoré malo vodičov upozorniť na poškodenie zvodidiel. Keďže ide o frekventovanú časť cesty, navrhovateľ využil
odstávku tunela, ktorá sa mala uskutočniť dňa 23. až 24. 2.2008 a pri uvedenej odstávke vykonal výmenu časti zdemolovaných zvodidiel, výmenou ktorých nemohlo dôjsť k jeho zhodnoteniu, pretože ide o bezpečnostný prvok komunikácie, ktorý bol navrhovateľ povinný opraviť odbornou starostlivosťou tak, aby spĺňala svoj účel ako aj v zhode s technickými normami.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu zaviazal na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 117,50 €.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci práve z dôvodu, že definícia prestoju je daná len organizačnou normou navrhovateľa bez opory v platnej legislatíve Slovenskej republiky. Prestoje časový úsek, ktorý je časovo obmedzený a nie je možné ho predvídať, pôsobí len na prechodný čas. Navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť, že pristavené vozidlá nevykonávali žiadnu činnosť z dôvodu, že odstávka komunikácie bola dlhodobo plánovaná a odporca sa domnieva, že vozidlá nemali byť použité, či vykonávať inú činnosť a to práve z toho dôvodu neprišlo k zníženiu majetkových hodnôt u navrhovateľa v dôsledku nemožnosti použitia týchto zariadení pri inej činnosti. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prestoj predstavuje účasť vozidiel mechanizmov na odstraňovaní vzniknutej škody. Ide o celkovú dobu počas ktorej je účasť vozidla pri odstraňovaní následkov škody nutná. Neuznanie nároku na prestoje, by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov, by navrhovateľ musel vykonať mnoho jázd s tým istým výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody. Argumentácia odporcu nemá oporu v platnej legislatíve. Účtovanie prestojov je v podnikateľských kruhoch bežnou praxou. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.
Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b), d) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
a ušlého zisku.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
V posudzovanej právnej veci je predmetom konania zaplatenie poistného plnenia, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pred súdom prvého stupňa, že dňa 20.11. 2007 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené záchytné bezpečnostné zariadenie. Odporca navrhovateľovi nepriznal sumu vo výške 1.964,67 eur za prestoje a opotrebenie poškodenej veci.
Skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa nebol medzi účastníkmi konania sporný, spornou zostala otázka výšky poistného plnenia. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9 Co 255/2010 vyslovil k danej problematike právny záver, že „pre vyriešenie otázky výšky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režim upraveným v zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis so vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Odhliadnuc od toho odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MVRR č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon navrhovateľ ani nemusí mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou týchto zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, pretože výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Keďže s poukazom na uvedené, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby doplácal na nehodu, keď zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. S poukazom na vyššie uvedené tak navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu celej ním uplatnenej škody - vynaložených nákladov, keď nebol dôvod na odpočet opotrebenia materiálu ako aj za tzv. prestroje motorových vozidiel, pretože sa jedná o ďalšie náklady, ktoré súvisia s dopravnými nákladmi a ktoré poškodený navrhovateľ vynaložil zbytočne, keď uvedené motorové vozidlá stáli a nemohli vykonávať inú činnosť v prospech navrhovateľa a tieto náklady teda predstavujú skutočnú škodu“. Od vysloveného právneho záveru nemá dôvod sa odvolací súd odchýliť ani v súdenej veci.
Vzhľadom na uvedené a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a bez ďalšieho odkazuje, s týmto sa plne stotožňuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli a absentoval tu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.