Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/444/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210219499 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210219499.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľov v 1. rade : L. G. - J. T., J. XXX, Ž. F. U., v 2. rade: E. G., bytom E. XX, Ž.O. F. U., obaja zastúpení advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, Trhová 1, Zvolen, proti odporcovi: MERKUR SPIELO SK s.r.o., Páričkova 18, Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Garom, Šancová 108, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 45C/167/2010-76, zo dňa 25. mája 2011, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec s a v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 381,06 Eura. V odôvodnení uviedol, že bez určenia platnosti, resp. neplatnosti skončenia nájomného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľmi je právne postavenie navrhovateľov neisté, keď obsah práv a povinností prenajímateľa nezahŕňa iba právo požadovať platby nájomného, ale je ďaleko širší. Existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení je preto daná. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovatelia ako prenajímatelia uzatvorili s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú v trvaní 10 rokov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v stavbe so súp. č. 578, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, k. ú. Žiar nad Hronom, ktoré mal odporca užívať na účely prevádzkovania hazardných hier. Odporca predmetnú nájomnú zmluvu vypovedal pred uplynutím dohodnutej doby nájmu listom zo dňa 13.7.2010, nakoľko od 1.1.2010 nezískal od príslušných orgánov povolenie na prevádzkovanie hazardných hier. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že k zániku právneho vzťahu v prípade nájmu nebytových priestorov dochádza v dôsledku viacerých právnych skutočností, a to predovšetkým na základe skutočností, uvedených v zákone č. 116/1990 Zb. Jedným z dôvodov pre ukončenie nájomného vzťahu je aj skutočnosť, že nájomca stratil spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal, pričom nie je dôležité, z akých dôvodov nájomca túto spôsobilosť stratil. V danom prípade teda nie je podstatné, či odporca o vydanie licencie na prevádzkovanie herne v prenajatých priestoroch požiadal alebo nie; podstatnou je skutočnosť, že v čase vypovedania nájomnej zmluvy odporca nebol držiteľom tejto licencie a dôvod výpovede zmluvy bol daný. Na základe uvedených skutočností s poukazom na § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. a § 80 písm. c) O.s.p. súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je nedôvodný a nemá oporu v zákone; z uvedených dôvodov návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia a žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedli, že odporca je držiteľom licencie na prevádzkovanie hazardných hier, pričom túto činnosť vykonáva na území Slovenskej republiky vo viacerých prevádzkach. Vzhľadom k tomu neexistuje dôvod na ukončenie nájmu, uvedený odporcom v odstúpení od nájomnej zmluvy; takýto dôvod nie je ani uvedený v § 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. Podľa názoru navrhovateľov odporca bol spôsobilý vykonávať činnosť, na ktorú si predmet nájmu prenajal, no svojím konaním účelovo spôsobil situáciu, že v prenajatých priestoroch túto činnosť nevykonával. Odporca odstúpil od zmluvy z ekonomických dôvodov, pričom takýto výpovedný dôvod nie je obsiahnutý v zákone a dojednania obsiahnuté v čl. VII ods. 2 nájomnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú nemôžu byť v rozpore a odporovať zákonným dôvodom skončenia takejto nájomnej zmluvy. Ďalej uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. na výpovedný dôvod, ktorý odporca uviedol vo svojom odstúpení od zmluvy, keď uvedený zákon nepozná právnu skutočnosť a dôvod uvedený v odstúpení od zmluvy. Poukázali na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne uvádza výpoveď nájomnej zmluvy, keď odporca v podstate odstúpil od zmluvy, pretože v prípade vypovedania zmluvy by musela plynúť trojmesačná výpovedná lehota v zmysle čl. VII ods. 1 písm. c) nájomnej zmluvy. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že zákon upravuje aj dôvod ukončenia nájomného vzťahu uplatnený odporcom, a to v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb., podľa ktorého ak nájomca stratí spôsobilosť na prevádzkovanie činnosti, na ktorú si nebytový priestor prenajal, má právo písomne vypovedať nájomnú zmluvu uzatvorenú na určitý čas pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, pričom nevyhnutnou podmienkou pre túto spôsobilosť bola v prípade odporcu platná licencia na prevádzkovanie činnosti, ktorá však odporcovi udelená nebola. Spôsob skončenia nájmu v zmysle § 9 ods. 3 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb., bol s navrhovateľmi dojednaný aj zmluvne; navrhovatelia s ním boli od počiatku trvania nájomného vzťahu uzrozumení, rovnako aj so skutočnosťou, že v priebehu dohodnutej doby nájmu môže kedykoľvek nastať situácia, že odporca stratí povolenie na prevádzkovanie činnosti. Nie je pritom relevantné, za akých okolností odporca stratil, resp. nezískal oprávnenie na prevádzkovanie hazardných hier v predmetných priestoroch. Navrhovatelia nepreukázali, že odporca odstúpil od zmluvy z ekonomických dôvodov. Odvolací súd prejednal odvolanie v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia ako prenajímatelia, uzatvorili s odporcom ako nájomcom, dňa 1.12.2006 zmluvu o nájme nebytových priestorov na dobu určitú do 1.12.2006. Predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov; účelom užívania predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy bolo zriadenie prevádzky hazardných hier. Zmluvné strany si v čl. VII ods. 2 zmluvy dojednali možnosť nájomcu odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nezíska sám, alebo jeho podnájomník od príslušných orgánov povolenie na prevádzkovanie hazardných hier. Listom zo dňa 13.7.2010, označeným ako odstúpenie od zmluvy o nájme nebytových priestorov, odporca v zmysle čl. VII ods. 2 zmluvy odstúpil od zmluvy z dôvodu, že od 1.1.2010 nezískal od príslušných orgánov povolenie na prevádzkovanie hazardných hier s tým, že nájomná zmluva zaniká dňom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy. Navrhovatelia sa podaným návrhom (podľa jeho označenia, obsahu i podľa navrhovaného petitu) domáhali určenia neplatnosti uvedeného odstúpenia od zmluvy zo dňa 13.7.2010. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané odstúpenie od zmluvy. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku však v rozpore s týmto konštatuje vypovedanie nájomnej zmluvy. Odvolací súd uvádza, že odporca v liste z 13.7.2010 (výslovne označenom ako odstúpenie od zmluvy) poukazuje na čl. VII ods. 2 zmluvy, v ktorom si zmluvné strany dojednali možnosť odstúpenia od zmluvy; úmyslom odporcu bolo na základe uvedeného právneho úkonu ukončiť trvanie zmluvného vzťahu dňom odstúpenia, teda nie uplynutím výpovednej doby. Výpoveď zmluvy a odstúpenie od zmluvy sú svojou podstatou ako aj účinkami zásadne odlišné spôsoby skončenia zmluvného vzťahu; predovšetkým sú rozdielne dôvody, na základe ktorých možno v jednotlivých prípadoch pristúpiť ku skončeniu zmluvného vzťahu jedným z uvedených spôsobov; rozdielny je aj čas skončenia zmluvného vzťahu. Vzhľadom na odlišné zákonné či zmluvné predpoklady aplikácie týchto spôsobov skončenia zmluvného vzťahu ako aj ich právne následky nemožno tieto spôsoby svojvoľne zamieňať. Rovnako nemožno aplikovať zákonnú úpravu a účinky výpovede na odstúpenie od zmluvy a to ani v prípade, ak možno konkrétny právny vzťah z určitého dôvodu skončiť oboma spôsobmi. Nakoľko súd prvého stupňa pri preukázaní odstúpenia od zmluvy mal zároveň za to, že odporca nájomnú zmluvu vypovedal, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné vo vzťahu ku spôsobu skončenia nájmu, ktorého platnosť posudzoval (tu odvolací súd poukazuje aj na pochybenie v označení prejednávanej veci v záhlaví napadnutého rozsudku - určenie neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov). Ďalej je však potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení navrhovatelia v návrhu odôvodnili neistým právnym postavením - ohrozením plnenia odporcu zo zmluvy, t.j. hradenia nájmu. Odporca v podaní zo dňa 3.2.2011 danosť naliehavého právneho záujmu namietal, keď žaloba na určenie nie je opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou na plnenie; na tvrdení o nedostatku naliehavého právneho záujmu zotrval aj v záverečnom prednese na pojednávaní 25.5.2011. Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní 14.2.2011 naliehavý právny záujem odôvodnil neistým postavením navrhovateľov s potrebou určiť, či nájomná zmluva trvá alebo netrvá (!). Súd prvého stupňa len skonštatoval, že bez určenia platnosti, resp. neplatnosti skončenia nájomného vzťahu je právne postavenie navrhovateľov neisté; obsah práv a povinností nezahŕňa iba právo prenajímateľa požadovať nájomné, ale je ďaleko širší; existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je preto daná. Uvedený záver súdu prvého stupňa je však len všeobecný, keď súd prvého stupňa neuviedol, v čom konkrétne je právne postavenie navrhovateľov bez požadovaného určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy neisté (tu odvolací súd opätovne poukazuje na zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľov, spočívajúceho v ohrození platenia nájomného a v potrebe určenia, či nájomná zmluva trvá alebo netrvá); neuviedol, ako sa zmení právne postavenie navrhovateľov pri požadovanom určení. Na tomto základe je napadnutý rozsudok v časti odôvodnenia naliehavého právneho záujmu nepreskúmateľný a odvolací súd nemá možnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska podmienok ustanovených v § 80 písm. c) O.s.p. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd k veci udáva, že určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení proti odporcovi. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce, alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla v prípade, keď nie je možné domáhať sa priamo plnenia, ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Určujúca žaloba tak má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je opodstatnená v prípade, keď právny vzťah alebo právo už porušené boli a je možné domáhať sa ich ochrany žalobou na plnenie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení môže byť daný v prípade, kedy možno žalovať splnenie povinnosti len vtedy, ak by sa určujúcou žalobou vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišlo by sa prípadným žalobám na plnenie. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spravidla nie je daný v prípade, ak namietanú neplatnosť možno riešiť ako otázku predbežnú v konaní o žalobe na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu (rovnako v konaní o žalobe na plnenie). Takéto určenie neplatnosti právneho úkonu by neriešilo sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším sporom. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať danosťou naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., t.j. či požadovaným určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy bude komplexne vyriešená situácia medzi účastníkmi konania, resp. či by takéto určenie bolo len predbežné, k nadväzujúcemu konaniu (vo vzťahu k požiadavke navrhovateľov na zaplatenie sumy za užívanie priestorov, či k požiadavke na určenie trvania nájomnej zmluvy). Až v prípade takejto danosti sa bude vecne zaoberať požadovaným určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy a po prípadnom doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.